Pohľad do minulosti

Začiatkom XVIII, stáročia, keď a Bratislava proti jej dnešnej rozlohe rozprestierala iba na malom zlomku terajšieho jej obvodu, miesto na Hlbokej ceste a ďalej zôkol-vôkol bolo ešte nekultivované a čiastočne porastené gaštanovým lesom. V roku 1713, keď v Bratislave vypukol nákazlivý mor, mnohí občania sa utiahli von z mesta, i na toto miesto, aby v núdzových domčekoch zachránili svoje rodiny od vymierania, lebo v meste smrť hromadne kosila. V blízkosti terajšieho milostivého miesta bol takto i s rodinou utiahnutý bratislavský mešťan Ján Lauerman. Tento, v dobách navštívenia rodného mesta, sľúbil, že ak sa jeho rodina zachráni, pastaví dve kaplnky na znak svojej vďaky. Keď mor prestal a Lauermanová rolina bola zachránená, splnil svoj sľub a postavil dve kaplnky.

Jednu na severovýchodnom svahu Kalvárie, zasvätenú úcte sv. Petra, ktorá ešte aj dnes stojí, a druhú na Hlbokej ceste, ktorú venoval úcte Panny Márie. Do tejto druhej kaplnky bo1a umiestená socha Panny Márie s Ježiškom na rukách, priponínajúca sochu Matky Božej v Mariacelu. Túto sochu opatrovali, dvaja zbožní pustovníci Blažej a Hieronym, utiahnutí v týchto miestach do rozjímania a dobrovoľnej chudoby v samote. Pôvod tejto sošky, umiestnenej v Lauermanovej kaplnke, je zahalený rúškom tajomstva. Podľa povesti istý zbožný pustovník ju našiel v blízkej studni. – časom sa v kaplnke slúžievaly príležitostné sväté omše.

Ako nám Dr. Vámossy vo svojej publikácii „Pamiatka na 100-ročné výročie kaplnky na Hlbokej ceste“ uvádza, začiatkom XIX. storočia Lauernano kaplnka musela byť opravemá. Stalo sa tak roku 1814 a dňa 5. augusta na deň Panny Márie Snežnej bola znovu posvätená.

Avšak ani táto oprava nezachránila Lauermanovu kaplnku pred zánikom. V roku 1822 započala sa akcia na znovuvýstavbu kaplnky a roku 1824 sa skutočne už aj prikročilo k stavbe novej väčšej kaplnky, nedaleko starej. Nová kaplnka (neskoršie prvý kostol novej fary na Kalvárii) bo1a posvätená 15. septembra 1824 a tiež zasvätená úcte Panny Márie Snežnej. Nová kaplnka bola 20 m dlhá a 10 m široká. Postavená bola z milodarov veriacich a za výdatnej pomoci mesta Bratislavy. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že staviteľ kaplnky Ignác Feigler zadarmo vypracoval plány a náčrtky, zadarmo dozeral na stavbu a túto viedol.

Nadšenie, akým sa táto kaplnka stavala, najviac vystihuje veľkodušnosť a obetavosť murárov a robotníkov, pracujúcich na stavbe, ktorí sa iba za pol dňa dali vyplácať mzdu, kdežto druhú polovicu pracovali zadarmo. Takto vlastne bola kaplnka postavená z práce rúk murárov a stavebných robotníkov. Toto dielo, budované za oduševnenia a toľkej lásky k veci, bolo do mája vystavané natoľko, že 29. augusta kaplnka bola požehnaná a ako už bolo spomenuté, 15. septembra 1824 slávnostne posvätená. Kaplnka a jej okolie patrily do farnosti Bratilava-Sv. Martina a odtiaľ bola spravovaná. Každoročne na toto miesio chodievaly púte i z okolia, obzvlášť v deň odpustu 5. augusta na sviatok Panny Márie Snežnej, k úcte ktorej kaplnka bola zasvätená.

Zriadenie samostatnej fary

Nebývalý rozmach mesta Bratislavy ktorý nastal koncom XIX. storočia, ale najmä v terajšom storočí po roku 1918, ked’ boly postavené nové mestské štvrte na Lamačskej ceste, pri Horskom parku a v okolí Kalvárie, spravovanie tejto čiastky fary Sv. Martina stávalo sa už nemožným a pomery si vyžiadaly čím nástojčivejšie zriadiť v týchto miestach novú faru. K tomu i došlo, a to z podnetu bývalého dómskeho farára, dekana a apoštolského probonotára Dr. šudovíta Okánika, ktorý s rím.-kat. cirkevnou obcou začal vyjednávať s povinciálom Rehole sv. Františka P. Mansvetom Olšovským.

Po výmene listov a uzavretí dohody za súhlasu najdôstojnejšieho pána biskupa, apoštolského administrátoma Dr. Pavla Jantauscha v Trnave zriadenie novej fary na Kalvárii stalo sa skutkom. Na deň odpustu 5. augusta 1933 za veľkej účasti veriacich Bratislavy a okolia bola novozriadená fara i s kaplnkou odovzdaná do správy Rehole sv. Františka, a to tak, že vtedajší dómsky farár a dekan, spomínaný Dr. Okánik, po slávnostnej sv. omši odovzdal, správu fary na Kalvárii z poverenia Najdôst. Ordinariátu trnavského provinciálovi františkánov P. Mansvetovi Olšovskému so želaním, aby v novozriadenej fare vzniklo slovenské Assisi. Od tej doby pátri po vzore ich veľkého otca sv. Františka šíria kult mariánsky a neúnavne pracujú na novej vinici Pána.

Bratislava nevídaným tempom rástla ďalej smerom na západ a tak sa zvyšoval počet veriacich novej farnosti. Tento vzrast mesta a s ním rovnomerne idúce úspechy činnosti slovenského Assisi nastolily nový problém. Nonozriadená fara mala už vyše 6 tisíc veriacich, kdežto kaplnka vystavaná roku 1824, ktorá bola vlastne farským kostolom, pojala sotva 300 ľudí. Návštevy bohoslužieb boly vysoké, takže v zime, pre veľkú účasť na sv. omšiach, návšteva bola priamo sebažertvou. V roku 1938 čoraz mocnejšie a naliehavejšie vystupuje problém prestavby kaplnky na, priestranný a vyhovujúci kostol. Tento plán neskoršie sa mení na novostavbu kostola a tak v roku 1943 novostavba kostola stáva sa skutkom: Stará kaplnka sa rúca a na jej mieste ihneď v zápätí budújú sa základy nového kostola.

Nový kostol Panny Márie Snežnej na Kalvárii

Za horlivej iniciatívy a spolupráce bohuznámych dobrodincov v roku 1943 na Kalvárii dvíhajú sa základy a múry nového noderného kostola. Sanktuárium a veľa sú postavené nad Lurdskou jaskyňou a čelo kostola s hlavným vchodom sú obrátené na západ. Už základy prezrádzaly, že vyrastie tu mohutné dielo, lebo dĺžka kostola bola určená na 35 metrov, k tomu ešte aj 9 a pol m dlhé sanktuárium, a šírka kostola 19 m. Hoci stavba sa uskutočňovala v pohnutých rokoch druhej svetovej vojny (1943-1945) bezprostredne pred priblížením sa frontu k Bratislave, bola už surová stavba hotová a pod strechou.

Zmenou politických pomerov a dôsledkom frontových udalostí, za ktorých aj novostavba utrpela zásahom, stavba zaviazla. Počas frontu sa plány kostola stratily a neboly ani dostatočné finančné prostriedky na dohotovenie kostola. V roku 1946 však miestny správca, fary P. Gaudenc Novický, OFM, so stavebným výborom dáva sa znovu do práce. Prvou verejnou sbierkou v roku 1946 sa sosbierala taká suma, že sa dalo počítať s pokračovaním v započatom diele. V r. 1947 v lete, práve v deň po výročitom odpuste, t. j. 6. augusta, započalo sa s prácami na dokončení kostola a tak v roku 1948, keď je v behu už druhá verejná sbierka, možno očakávať, že kotol bude posvätený a odovzá sa, i ked zďaleka ešte nedohotovený, svojmu účelu, takže sa v novom kostole budú už môcť odbavovať služby božie pre veriacich farnosti na Kalvárii, ktorí už od roku 1943 sú bez kostola.

Nový kostol je monunentálnou budovou Bratislavy. Veža je vysoká 50 m, ktorá čnie nad mestom ako biely ukazovák, upozor?ujúci na nebeské výšiny k trónu Najvyššieho. Z veže do širokého okolia bude svietiť helio-neonom osvetlený kríž. Biela kazetová klenba kostola a týči do výšky 16.75 m. Monumentalitu kostola vyjadrujú tiež aj moderné okná, vysoké 7.35 m. V kosto1e je pamätané aj na elektrické vykurovanie a na moderné rozhlasové zariadenie. Nový kostol, ako kostol farský, zostáva zasvätený úcte Panny Márie Snežnej, ktorej votívny obraz bude umiestnený v sanktuáriu na hlavnom oltári.

Staronová dominanta Kalvárie nad mestom

Stavbu veže kostola Panny Márie Snežnej začnú už v marci. Osídlenie nedzi Horským parkom a Kalváriu bolo v období prvej republiky taré rozsiahle, že kaplnka z roku 1824 kapacitne nestačila kryť poteby rastúcej farnosti. Stará feiglerovká kaplnka bola počas 2. svetovej vojny zničená a na jej mieste vznikol podľa projektu architektov Fuchsa, Vécseiho a Questlera v rokoch 1943-1948 nový chrám.

Z výtvarnej a architektonickej stránky kostol vychádza ešte z tradícií európskej sakrálnej tvorby, ale z konštrukčnej už využíva noderné technologické postupy. Kostol Panny Márie Snežnej nal spočiatku aj 50 metrov vysokú vežu, ktorá musela ustúpiť koncom 50. rokov z ideologických dôvodov – aby bol lepší výhľad na Slavín. Veľký záujem ľudí o zlikvidovaný vežu inšpiroval farnosť Bratislava-Kalvária na vypracovanie stavebno-technického riešenia dostavby. Po schválení projektu arcibiskupom, pod ktorého správa tohto kostola patrí, sa otvorila cesta k navráteniu Kalvárie do pôvodnej podoby.