sep
22
So
BL. FRANTIŠKA DE POSADAS, KŇAZA (1644–1713)
sep 22 celý deň

Narodil sa roku 1644 v španielskej Kordove. Bol synom jednoduchého obchodníka s ovocím. Roku 1663 prekonal veľké potiaže a vstúpil do rehole. Bol nasledovníkov sv. Vincenta Ferrera. Stal sa horlivým apoštolom a povesť o ňom sa rozniesla po celom Španielsku. K chudobným, chorým a zajatým bol milosrdný a dával im všetko, čo mal pre seba. Pokorne znášal výčitky a posmech. Zomrel 20. septembra 1713. Pápež Pius VII. ho 20. septembra 1818 zapísal do zoznamu blahoslavených.

MODLITBA
Láskavý Bože, blahoslaveného Františka si zahrnul sladkosťou nebeskej lásky a urobil si z neho vynikajúceho kazateľa tvojho slova; na jeho príhovor nám dopraj, nech stále žijeme v tvojej láske. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

BL. HYACINTA SERRANA LÓPEZA, KŇAZA, A SPOLOČNÍKOV, MUČENÍKOV († 1936)
sep 22 celý deň

Je to skupina 18 dominikánov z Aragónskej provincie, ktorá bola zriadená v roku 1301. Do tejto provincie patrili sv. Vincent Ferrer, sv. Ľudovít Bertrán, bl. Dalmác Moner a bl. František Coll. Sú prvými španielskymi dominikánmi, ktorí sa stali obeťami náboženského prenasledovania počas Druhej španielskej republiky, a povýšení na oltár. Deväť týchto blahoslavených je z konventu v Calande (Teruel), kde bol vtedy formačný dom; päť z Valencie a štyria z Barcelony.

Hyacint Serrano López (30. 07. 1901–25. 11. 1936), kňaz, provinčný vikár. Mal dary spisovateľa a organizátora. Potajomky pomáhal svojim ukrývaným spolubratom. No po čase ho začali sledovať, kontrolovali mu korešpondenciu a uväznili. Pred smrťou vykríkol o veľkosti Krista Kráľa a hneď ho zastrelili.

Ľudovít Urbano Lanaspa (03. 06. 1882–25. 08. 1936), kňaz, provinčný vikár. Magister teológie, doktor filozofie, kazateľ, vynikajúci spisovateľ, kňaz vzácnej povesti, venoval sa sociálnym otázkam a pomoci chudobným. Jeho príprava na smrť a mučeníctvo vzbudili mimoriadnu pozornosť.

Konštantín Fernández Álvarez (07. 02. 1907–29. 08. 1936), kňaz. Výborný teológ, vyučoval v Ríme na Pápežskej univerzite sv. Tomáša Akvinského a v konvente vo Valencii. Bol udaný a väznený a potom odsúdený na smrť.

Rafael Pardo Molina (28. 10. 1899–26. 09. 1936), brat spolupracovník, starostlivý kostolník mal na starosti posvätné predmety a svätostánok. Keď ho červení našli skrytého, uväznili ho a zastrelili.

Lucio Martínez Mancebo (28. 07. 1902–29. 07. 1936), kňaz. Podprior a magister novicov a študentov filozofie. Počas prenasledovania členov komunity s niektorými členmi sa potajomky venoval najmä starým spolubratom skrývaným v súkromných domoch. Napokon podstúpil mučenícku smrť.

Anton López Couceiro (15. 11. 1869–29. 07. 1936), kňaz. Bol submagistrom novicov. Praktizoval čoraz viac skutky pokánia. Keď prišla hodina utrpenia, povzbudzoval aj ostatných, aby odpustili katom.

Felicísimo Díez González (26. 11. 1907–29. 07. 1936), kňaz, profesor filozofie, bol vzorom asketického života. Prozreteľne vedel vystihnúť sociálnu a náboženskú situáciu tých dní.

Saturio Rey Robles (21. 12. 1907–29. 07. 1936), kňaz. Veľmi sa usiloval žiť vzorne v spoločnom rehoľnom živote. No poslednú chvíľu života začal prežívať v kríze, ale povzbudený kňazmi Felicísimom a A ntonom prijal kalich utrpenia a pridružil sa k nim aj v odpúšťaní katom.

Tirso Manrique Melero (26. 01. 1877–29. 07. 1936), kňaz. Ako seminarista bol u jezuitov, potom bol vysvätený ako diecézny kňaz a napokon ako 51 ročný vstúpil do rehole dominikánov. Bol výborný latinista, napísal aj gramatiku, bol pokorný, no bál sa, či vydrží skúšku v prenasledovaní. No s pomocou Ducha Svätého premohol úzkosti a pripodobnil sa v mučeníckej smrti Kristovi na kríži.

Gumersindo Soto Barros (21. 10. 1869–29. 07. 1936), brat spolupracovník. Dobrý matematik a veľmi pracovitý. Pretože nemohol chodiť, čakal na ulici, aby si ho červení vzali k ostatným mučeníkom.

Lambert de Navascués y de Juan (18. 05. 1911–29. 07. 1936), novic, brat spolupracovník. Študoval na univerzite, no vybral si úlohu byť dominikánskym frátrom. Nechcel opustiť Calandu, aby mohol pomáhať starším dominikánom, aj keď bol stále v nebezpečenstve, že ho chytia a umučia.

Jozef Mária Muro Sanmiguel (26. 10. 1905–30. 07. 1936), kňaz. Hoci mal slabé zdravie, jeho ideálom bolo byť misionárom a mučeníkom. Ako diecézny kňaz po šiestich rokoch vstúpil k dominikánom. Červení ho zastrelili spolu s klerikom Joachimom, keď po oboch najprv vytrvalo sliedili, až ich napokon chytili na poli.

Joachim Prats Baltue?a (05. 03. 1915–30. 07. 1936), novic, klerik. Putoval do Lurdov, kde spoznal svoje budúce povolanie. Po dosiahnutí hodnosti univerzitného bakalára vstúpil k dominikánom. Podstúpil mučeníctvo ako 21 ročný spolu s Jozefom Murom Sanmiguelom.

František Calvo Burillo (21. 11. 1881–02. 08. 1936), kňaz. Bol lektorom teológie a licenciátom v literatúre a filozofii. Osobitne sa venoval službe sviatosti pokánia. V júli 1936 pre chorobu býval u svojich príbuzných. Keď ho chytili a viedli na popravu, ťažko kráčal na tejto krížovej ceste, no jasne sa modlil ruženec a žehnal katov a odpúšťal im.

František Monzón Romeo (29. 03. 1912–29. 08. 1936). Za kňaza bol vysvätený 3. mája 1936. Teda bol kňazom necelé štyri mesiace. Darmo sa rodičia usilovali zachrániť ho. Stačilo, že bol kňaz, aby ho červení neušetrili. Povedal, že sa obetuje za Krista, pretože Kristus sa obetoval za neho.

Ramón Peiró Victorí (07.03.1891–31.08.1936), kňaz. Vyučoval 10 rokov v Solsone ašpirantov na vstup do noviciátu dominikánskej rehole. V Barcelone sa osobitne venoval spovedaniu. Keď ho revolucionári našli skrytého, energicky priznal, že je kňaz a rehoľník. To stačilo, aby ho odsúdili na smrť.

Jozef Mária Vidal Segú (03. 02. 1912–?. 09. 1936). Bol len 5 rokov kňazom. Hoci sa skrýval u svojho brata rehoľníka, našli ho a usmrtili.

Santiago Meseguer Burillo (01. 05. 1885–?. 11. 1936), kňaz. Vyučoval teológiu na Generálnom štúdiu a v seminári vo Valencii. V Barcelone konal príležitostné duchovné cvičenia. Aj on umrel mučeníckou smrťou.

Za blahoslavených ich 11. marca 2001 vyhlásil pápež Ján Pavol II. spolu s ďalšími 215 mučeníkmi zo Španielskej občianskej vojny.

MODLITBA
Všemohúci a večný Bože, blahoslaveným mučeníkom Hyacintovi Serranovi Lópezovi a spoločníkom si dal milosť, že mohli umrieť za Krista; ako si im dal odvahu podstúpiť smrť za teba, tak aj nám slabým láskavo pomáhaj, aby sme ťa neohrozene vyznávali svojím životom. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

sep
24
Po
BL. DALMÁCA MONERA, KŇAZA (1291–1341)
sep 24 celý deň

Narodil sa roku 1291 v katalánskej osade Santa Coloma de Farnés. Rehoľný odev prijal roku 1314 v Gerone. Vynikal láskou k samote a mlčaniu, súčasníci ho nazývali „bratom, ktorý rozpráva s anjelom“. Vyučoval, kázal, viedol novicov. Pre veľkú osobnú prísnosť, pre lásku k samote a modlitbe, pre silu a účinnosť svojej prosebnej modlitby ešte počas svojho života si získal medzi bratmi a veriacimi povesť svätosti. Stále túžil po samote, preto si postavil jaskyňu v konventnej záhrade. Vychádzal z nej len preto, aby slúžil svätú omšu a zúčastnil sa konventných ofícií. Takto podal vynikajúci príklad pustovníctva. Zomrel roku 1341. Pápež Inocent XIII. jeho úctu potvrdil 13. augusta 1721.

MODLITBA
Dobrotivý Bože, prispením milosti, tvoj pokorný služobník Dalmác oplýval darom modlitby a kázania a slúžil ti svätým životom v samote. Daj, nech vytrvalo zotrvávame pri tebe, aby sme vo všetkých životných situáciách mohli vidieť a nasledovať teba. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

sep
25
Ut
BL. MARKA Z MODENY, KŇAZA († 1498)
sep 25 celý deň

Narodil sa v XV. storočí v Modene a tam tiež vstúpil do rehole. Bol rozjímavým mužom a vynikajúcim rehoľníkom. Horlivo študoval Sväté písmo a mnoho ľudí obrátil k Bohu viac nebeskou výrečnosťou „než samotným hlasom“. Zomrel v mestečku Pesaro 21. septembra 1498. Pápež bl. Pius IX. jeho úctu potvrdil 10. septembra 1857. Jeho telesné pozostatky boli v roku 1949 prenesené do kostola sv. Dominika v Modene.

MODLITBA
Milosrdný Bože, blahoslavenému Markovi si udelil milosť, aby veľké množstvo blúdiacich priviedol späť na cestu spravodlivosti; na jeho príhovor nám dopraj, nech aj nám sú odpustené poklesky a šťastne dôjdeme do večnej radosti. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

sep
28
Pi
SV. VAVRINCA RUIZA Z MANILY, LAIKA, A SPOLOČNÍKOV, MUČENÍKOV
sep 28 celý deň

Spomienka

Táto nová skupina šestnástich svätých mučeníkov pochádza z rokov 1633, 1634 a 1637. Všetci vykonávali rozličné služby pri budovaní Cirkvi v Nagasaki v Japonsku. Boli to kňazi i laici a zahynuli po ukrutnom týraní vidlami v jame. Ich telá boli spálené a popol bol rozhádzaný. Deväť z nich pochádza z Japonska, štyria zo Španielska, jeden z Francúzska, ďalší z Itálie a nakoniec jeden z Manily. Všetci boli členmi dominikánskej rodiny alebo k nej boli pridružení. Zastúpené sú obe pohlavia.

Deviati z nich boli dominikánski kňazi:
Dominik Iba?ez de Erquicia († 1633), Jakub Kyushei Gorobioye Tomonaga († 1633), Lukáš Alfonz od Ducha Svätého († 1633), Tomáš Hioji Rokuzayemon Nishi († 1634), Jordán Hyacint Ansalone († 1634), Anton González († 1637), Viliam Courtet od sv. Tomáša († 1639), Michal de Aozaraza († 1637) a Vincent Shiwozuka od Kríža († 1637).

Dvaja boli bratia spolupracovníci:
František Shoyemon († 1633) a Matúš Kohioye od sv. Ruženca († 1633).

Dve laické sestry:
Magdaléna z Nagasaki († 1634) a Marina z Omura († 1634).

Traja laickí spolupracovníci:
Michal Kurobioye († 1633), Lazár z Kyota († 1637) a Vavrinec Ruiz z Manily, otec rodiny, ktorý je prvým mučeníkom Filipínskej Cirkvi († 1637).

Pápež Ján Pavol II. ich 18. októbra 1987 slávnostne vyhlásil za svätých. Sú totiž nádherným príkladom svojej jednoty a dominikánska rodina v nich preukázala službu kresťanskému spoločenstvu.

MODLITBA
Pane a Bože náš, prosíme ťa, udeľ nám takú vytrvalosť v službe tebe a blížnemu, akú mali tvoji svätí mučeníci Dominik a jeho spoločníci, lebo v tvojom kráľovstve sú blahoslavení tí, ktorých prenasledujú pre spravodlivosť. O to ťa prosíme skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom svätým po všetky veky vekov.

okt
3
St
BL. DOMINIKA SPADAFORU, KŇAZA (cca 1450–1521)
okt 3 celý deň

Narodil sa v polovici XV. storočia v mestečku Randazzo na Sicílii. Horlivo kázal Božie slovo po celej Sicílii i po celej Itálii. Vytrvalo rozjímal o Pánovom umučení, vynikal v láske a pokore. Mnohých ľudí obrátil k Bohu alebo priviedol k tomu, že ho nasledovali na ceste svätého Dominika. Zomrel 21. decembra 1521 v konvente Monte Cerignone, ktorý postavil. Pápež Benedikt XV. jeho úctu potvrdil 12. januára 1921. Jeho spomienka sa slávi v tento deň, pretože je to výročný deň druhého prenesenia jeho pozostatkov (1677).

MODLITBA
Dobrotivý Bože, apoštolskú službu blahoslaveného Dominika si obdivuhodne obohatil vytrvalou modlitbou a zachovávaním rehoľnej disciplíny; milostivo nám dopraj, nech kráčame v jeho šľapajach a tak získame bohaté plody spásy. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom svätým po všetky veky vekov.

okt
4
Št
SV. OTCA FRANTIŠKA ASSISKÉHO, DIAKONA (cca 1182–1226)
okt 4 celý deň

Sviatok

Dnešná sviatočná liturgia našej rehole výstižne poukazuje na mimoriadne bratské spojivo medzi Menšími bratmi a bratmi kazateľmi. Jej obsahom je totiž blízka príbuznosť medzi obidvomi zakladateľmi rehôľ v ich historickom poslaní pri budovaní Cirkvi. Krásne to vystihla svätá Katarína Sienská slovami: „Naozaj oni boli dva piliere svätej Cirkvi: František chudobou, ktorá mu zásadne bola vlastná, Dominik zasa učenosťou“ (Dialogo, 158). Keď ideme touto cestou, my veriaci sa učíme „stať sa žiakmi tak pokorných učiteľov“ (Celano, Vita 2a, 149). František (1182–1226) bol súčasníkom svätého otca Dominika.
Chudobného Krista nasledoval obdivuhodnou prostotou a Krista ukrižovaného nezvyčajnou láskou; usiloval sa stať sa mu celkom podobným. Žil podľa evanjelia a pre tento spôsob života získal mnohých bratov a sestry. S láskou ich povzbudzoval, aby si obľúbili chudobu, aby oslavovali Krista a poslúchali Cirkev. Bol odmenený sviežimi znakmi Pánovho umučenia (1224), a natešený odišiel k „sestre smrti“ 3. októbra 1226. Pápež Gregor IX. ho vyhlásil za svätého roku 1228.

MODLITBA
Prosíme ťa, láskavý Otče, svojou milosťou zveľaďuj svätú Cirkev, ktorú si preslávil zásluhami a príkladným životom svätého Františka. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

okt
5
Pi
BL. RAJMUNDA Z KAPUY, KŇAZA (cca 1330–1399)
okt 5 celý deň
BL. RAJMUNDA Z KAPUY, KŇAZA (cca 1330–1399)

Ľubovoľná spomienka

Pochádzal zo šľachtickej rodiny Delle Vigne. Narodil sa okolo roku 1330 v Kapue. Počas štúdií v Bologni okolo roku 1350 na základe „zázračného povolania Pánom“ vstúpil do rehole. Ako dvadsiatytretí Magister rehole (r. 1380) usilovne presadzoval reformu rehole horlivou modlitbou a príkladom evanjeliového života. Nabádala ho k tomu sv. Katarína Sienská, ktorej bol rozvážnym duchovným vodcom a životopiscom. Bol jej výborným učiteľom, ona ho však prehovorila, aby pracoval pre Cirkev a pre rímskeho pápeža, ktorý vtedy sídlil v Avignone. Zomrel v povesti svätosti 5. októbra 1399 v Norimberku počas vizitácie nemeckých konventov. Pápež Lev XIII. ho zapísal do zoznamu blahoslavených 15. mája 1899. Jeho telesné pozostatky sú uložené v kostole San Domenico Maggiore v Neapole.

MODLITBA
Dobrotivý Bože, blahoslaveného Rajmunda si povolal, aby sa snažil vojsť do tvojho kráľovstva dokonalou láskou. Daj, nech nás jeho orodovanie posilňuje, nech žijeme v duchovnej radosti a na ceste lásky robíme stále pokroky. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

okt
6
So
BL. BARTOLOMEJA LONGU, LAIKA (1841–1926)
okt 6 celý deň
BL. BARTOLOMEJA LONGU, LAIKA (1841–1926)

Narodil sa roku 1841 v mestečku Latiano neďaleko Brindisi. Študoval právo v Neapole. Tam sa tiež zúčastňoval špiritistických stretnutí a úplne stratil vieru. Dominikánsky páter Alberto Radente ho priviedol naspäť k božskej milosti. Prijal ho do Tretieho rádu sv. Dominika (r. 1871) a dal mu meno Rozár. Mariánskou zbožnosťou nechal preniknúť celý svoj život, aby posväcoval seba i iných. Dal postaviť aj mariánsku svätyňu v Pompejskom údolí (r. 1876) a založil Kongregáciu sestier dominikánok posvätného ruženca (r. 1897). Tiež dal postaviť dva sirotince a tlačiareň. Sám toho veľa napísal a vydal na chválu blahoslavenej Panny Márie a kazateľskej rehole, na prospech kresťanskej viery a sociálnej spravodlivosti. Vstúpil do čistého manželského zväzku s Máriou Annou Farnararovou, vdovou po pánovi De Fusco, ktorá sa veľmi zaslúžila o mnoho dobročinných diel spolu s ďalšími dobrodincami z radov laikov, ale i rehoľného a diecézneho kléru. Zomrel 5. októbra 1926. Pápež Ján Pavol II. ho 26. októbra 1980 zapísal do zoznamu blahoslavených. Jeho telesné pozostatky sú uložené pod chrámom v Pompejach.

MODLITBA
Všemohúci a milosrdný Bože, blahoslaveného Bartolomeja, hlásateľa ruženca blahoslavenej Panny Márie a otca chudobných detí a sirôt, si nám dal za obdivuhodný príklad dobroty a lásky; na jeho príhovor nám dopraj, nech vo svojich blížnych vidíme a milujeme Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

okt
7
Ne
RUŽENCOVEJ PANNY MÁRIE
okt 7 celý deň
RUŽENCOVEJ PANNY MÁRIE

Sviatok

Dnešným sviatkom naša rehoľa spolu s katolíckou Cirkvou oslavuje zázračné Božie skutky v prospech ľudstva, keď nábožne rozjíma o tajomstvách života, umučenia a zmŕtvychvstania Ježiša, nášho Spasiteľa, spolu s Máriou, jeho matkou, ktorá je „vzorom meditácie o Kristových slovách a ktorá príkladne pochopila svoje poslanie“ (LCO, č. 67 II). Také veľké dobrodenia, harmonicky skĺbené v jeden celok, sa spomínajú v tomto zvláštnom druhu modlitby, ktorý sa zvyčajne volá „Ružencom“. Je známe, že táto modlitba sa rozšírila v bohatom apoštolskom živote našej rehole. Blahoslavený Humbert de Romans († 1277), keď pre novicov rehole zostavil príručku s názvom „Ako sa modliť“ (Opera II, 543), nadovšetko zdôrazňuje toto: „Novic po matutíne k preblahoslavenej Panne, nech najprv myslí a precítene rozjíma o Božích dobrodeniach, ako sú jeho Vtelenie, Narodenie a iné podobné; … potom nech sa modlí Otčenáš a Zdravas’, Mária, … Po kompletóriu nech znova rozjíma o Božích dobrodeniach, ako sú na začiatku uvedené v príručke „Ako sa modliť“ …, potom možno ešte pridať antifónu „Zdravas’, Kráľovná“ …, tiež ďalšie antifóny a osobné modlitby k preblahoslavenej Panne.“ Medzi bratmi, ktorí mali veľký podiel na modlitbe ruženca, predovšetkým treba spomenúť blahoslaveného Alana de La Roche (1428–1478) a potom veľmi preslávené Bratstvo, ktoré založil Jakub Sprenger O.P. v Kolíne so súhlasom Apoštolského Stolca (1476). Tiež pápež svätý Pius V., ktorý bulou zo 17. septembra 1569 „Consueverunt Romani Pontifices“ schválil definitívne formu ruženca a novou bulou z 5. marca 1572 „Salvatoris Domini“ zaviedol v liturgii sviatok Panny Márie Víťaznej, neskôr premenovaný na sviatok preblahoslavenej Panny Márie Ružencovej, ktorý sa má sláviť 7. októbra. Tento sviatok schválila aj najnovšia obnovená liturgia. Od toho času doľahla na nás ťarcha usilovne sa starať, aby sa táto forma modlitby udomácnila v našich komunitách, aby sme ju s apoštolskou horlivosťou šírili aj medzi veriacimi; čiže minulé modlitby aby sa obohatili novými. Naozaj ružencová modlitba „nás vedie k rozjímaniu o tajomstve spásy, v ktorom Panna Mária sa intímne spája s dielom svojho Syna“ (LCO, č. 67, § II) a ponúka sa ako najúčinnejší prostriedok na šírenie viery a na oživenie kresťanského života v ľuďoch. Pretože „tento veniec modlitby akoby predstavoval skrátené evanjelium, a teda akoby formu modlitby Cirkvi“ (Pavol VI., Apoštolská exhortácia Recurrens mensis october, 7. 10. 1969).

MODLITBA
Dobrotivý Bože, tvoj jednorodený Syn nám svojím životom, smrťou a zmŕtvychvstaním získal večnú spásu. Daj, prosíme, keď v posvätnom ruženci preblahoslavenej Panny Márie o týchto tajomstvách rozjímame, nech aj podľa nich žijeme a dosiahneme to, čo sľubujú. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

okt
8
Po
BL. AMBRÓZA SANSEDONIHO, KŇAZA (1220–1286)
okt 8 celý deň
BL. AMBRÓZA SANSEDONIHO, KŇAZA (1220–1286)

Narodil sa roku 1220 v Siene vo vznešenej rodine. V tom istom meste roku 1237 vstúpil do rehole. V Paríži a v Kolíne bol žiakom Alberta Veľkého spolu s Tomášom Akvinským a Petrom de Tarantaise (neskorším pápežom Inocentom V.). Pod vedením Alberta Veľkého začal prednášať na univerzite v Kolíne, podobne i Tomáš Akvinský. Venoval sa obnove cirkevných škôl a častejšie a účinne ho poverovali sprostredkovávať mier. Neustále sa venoval božským veciam a vytrvalo kázal. Zomrel 20. marca 1287. Jeho úctu 8. októbra 1622 dovolil pápež Gregor XV.

MODLITBA
Milosrdný Bože, daj, nech spomienka na blahoslaveného Ambróza poteší tvoju Cirkev, aby neustále pociťovala duchovnú pomoc a raz požívala večné radosti. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky vekov.

BL. MATÚŠA CARRERIHO, KŇAZA (1420–1470)
okt 8 celý deň
BL. MATÚŠA CARRERIHO, KŇAZA (1420–1470)

Narodil sa okolo roku 1420 v Mantove. Do rehole vstúpil roku 1440. Vynikal dokonalým sebazáporom, dobrými kázňami a mnohých ľudí priviedol ku Kristovi. Mal takú lásku, že bol ochotný dať sa do služby, aby oslobodil akúsi dievčinu. Veľmi sa zaslúžil o obnovu rehoľného života. Zomrel 5. októbra 1470 v lombardskom Vigevane. Pápež Sixtus IV. roku 1482 dovolil jeho liturgickú spomienku, roku 1518 ho vyhlásili za spolupatróna mesta. Pápež Benedikt XIV. jeho úctu potvrdil 23. septembra 1742.

MODLITBA
Pane a Bože náš, vzbuď v našich srdciach lásku ku krížu a k utrpeniu, a daj, nech na príhovor blahoslaveného Matúša a podľa jeho príkladu, sa staneme účastní Kristových bolestí i slávy. Lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

okt
11
Št
BL. JAKUBA Z ULMU, REHOĽNÍKA (1407–1491)
okt 11 celý deň

Narodil sa roku 1407 v Ulme. Bol potulným žoldnierom. Keď prechádzal Bolognou, pomodlil sa pri hrobe sv. Dominika. Vnútorne sa obrátil a prijal rehoľný odev. Chcel byť bratom spolupracovníkom. Bol vynikajúcim sklárom. Vitrážami ozdobil konvent a baziliku v Bologni a dodnes môžeme obdivovať jeho diela. Zanechal po sebe spomienku pokorného a poslušného rehoľníka. Počas života usilovne rozjímal o Kristovom umučení. Zomrel v Bologni 11. októbra 1491. Jeho pradávnu úctu 3. augusta 1825 potvrdil pápež Lev XII.

MODLITBA
Dobrotivý Bože, blahoslavenému Jakubovi si doprial, že zvláštnym spôsobom pociťoval tvoju dobrotu a umelecky ju stvárnil; učiň, nech jeho diela a príklady nás poučia, aby sme lepšie rozjímali o tvojej zvrchovanej kráse. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

okt
13
So
BL. MAGDALÉNY PANATIERIOVEJ, PANNY (cca 1445–1503)
okt 13 celý deň

Narodila sa okolo roku 1445 v piemontskom mestečku Trino neďaleko Vercelli. Vo veľmi mladom veku prijala rehoľný odev Tretieho rádu sv. Dominika s predsavzatím, že bude nasledovať sv. Katarínu Sienskú. Bola vo svete, ale nebola zo sveta. Horlivo sa modlila, prísne žila a bola obdarená mnohými duchovnými darmi. Svetských kňazov a tiež novicov našej rehole viedla príkladom a slovami ku Kristovej láske. Veľmi sa snažila o spásu blížnych, vynikala láskou k chudobným, najmä k chorým. Zomrela 13. októbra 1503. Pápež Lev XII. jej úctu potvrdil 26. septembra 1827.

MODLITBA
Všemohúci Bože, ty nikoho neopúšťaš, čo dúfa v teba a kto ťa o niečo zbožne prosí, toho milosrdne vyslyšíš; prosíme ťa, daj, nech to, čo nedokážeme vlastnými zásluhami, dosiahneme s pomocou blahoslavenej Magdalény. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

okt
14
Ne
BL. MÁRIE POUSSEPINOVEJ, PANNY (1653–1744)
okt 14 celý deň

Narodila sa v Doudane vo Francúzsku v roku 1653. Mária často sprevádzala svoju matku, ktorá bola členkou dobročinného bratstva, pri návštevách chorých a tu nadobúdala nežnosť a súcit s ich biedou. Všímala si aj deti, čo chodili do otcovej manufaktúry a čoraz viac v nej rástlo sociálne cítenie. Vstúpila do Tretieho rádu sv. Dominika a v roku 1696 sa začala vo väčšej miere venovať dobročinnej láske. Venovala sa výchove opustených detí, najmä na vidieku, a chorým v domoch i v nemocniciach. Dielo, ktoré započala v mestečku Sainville sa rozšírilo, zakladala domy, neskôr Kongregáciu sestier lásky od Obetovania svätej Panny. Božou prozreteľnosťou upevnená v poníženosti zomrela po dlhom živote 24. januára 1744. Pápež Ján Pavol II. ju 20. novembra 1994 vyhlásil za blahoslavenú.

MODLITBA
Bože a Otče milosrdenstva, ty si blahoslavenú Máriu ozdobil horlivosťou za lásku a ustavičnou starostlivou obetavosťou, na jej prihovor nám udeľ, aby sme boli účinnými svedkami tvojej pravdy a mohli slúžiť bratom v Kristovi. Lebo on jeBoh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

okt
19
Pi
BL. AGNESY GALANDOVEJ DE LANGEAC, PANNY (1602–1634)
okt 19 celý deň

Narodila sa v roku 1602 vo francúzskom meste Le Puy–en–Velay. Rodičmi vedená k zbožnosti sa sedemročná zasvätila panenskej Bohorodičke. Hneď potom ako v roku 1623 vstúpila do dominikánskeho kláštora v Langeac, vykonávala úlohu učiteľky noviciek a priorky. Spaľovala sa v ukrižovanom Kristovi a osvetľovala Cirkev svojou láskou. Na základe božského vnuknutia počas troch rokov obetovala modlitby, utrpenia a obete, aby sa vo Francúzsku otvorili semináre. Tak vznikli slávne diela kňaza Jána Jakuba Ollera. Do nesmrteľnosti prešla 19. októbra 1634. Pápež Ján Pavol II. ju 20. novembra 1994 vyhlásil za blahoslavenú.

MODLITBA
Všemohúci a najsvätejší Bože, ty si učinil, že blahoslavená Agnesa od Ježiša si obdivuhodne zamilovala chudobu a postarala sa o výchovu kňazov; na jej príhovor nám udeľ, aby sme so živou vierou prijali ukrižovaného Krista a jeho zvestovali na spásu celému svetu. Lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

okt
21
Ne
BL. PETRA Z CITTA DI CASTELLO, KŇAZA (1390–1445)
okt 21 celý deň

Narodil sa v šľachtickej rodine Capucci v Citt? di Castello roku 1390. Rehoľný odev prijal roku 1405. Bol spoločníkom sv. Antonína Florentského a blahoslaveného Angelika v kortonskom konvente. V tomto konvente prežil celý život. Bolo to v čase obnovy kazateľskej rehole po veľkom západnom rozkole. Bol apoštolským človekom, posilňoval sa rozjímaním o božských veciach i kajúcimi skutkami, horlivo študoval Sväté Písmo a účinne rozdával Božie slovo. Poslucháčom radil, aby „uvažovali o časnej smrti a tak unikli večnej smrti“. Zomrel 21. októbra 1445 v Kortone. Pápež Pius VII. ho 11. mája 1816 zapísal do zoznamu blahoslavených.

MODLITBA
Všemohúci Bože, na základe tvojho slova vieme, že neupadnú do hriechov tí veriaci v teba, čo budú pamätať na posledné veci človeka; daj, prosíme, nech nás kázanie a príklad blahoslaveného Petra vedie tak, aby sme pamätali na pozemskú smrť, spáchané hriechy oplakávali a tak ušli večnej smrti. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

okt
22
Po
VÝROČIE POSVIACKY KONVENTNÉHO KOSTOLA, DEŇ POSVIACKY KTORÉHO JE NEZNÁMY
okt 22 celý deň

Slávnosť

Výročie posviacky niektorého kostola sa obyčajne slávi vo výročný deň tejto posviacky. Keď však deň posviacky je neznámy, naša liturgia kladie oslavu tohto výročia na 22. október. Vtedy si pripomíname posviacku kostola v Toulouse [Jakobínov] (22. októbra 1385), ktorý bol medzi prvými kostolmi našej rehole. Práve tento chrám zvolil pápež Urban V. (r. 1368) na uchovávanie telesných pozostatkov sv. Tomáša Akvinského, keď sa o ne preli univerzity v Paríži a Neapole. Do tohto chrámu boli nakoniec prenesené (28. januára 1369) a uložené na čestnom mieste.

MODLITBA
Všemohúci Bože, pre tvoju dobrotu môžeme každoročne sláviť deň posvätenia tohto chrámu; vyslyš prosby svojho ľudu a dopraj, aby sa na tomto mieste vždy konala tebe milá služba a na nás hojne zostupovala milosť vykúpenia. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

okt
25
Št
BL. PETRA GEREMIU, KŇAZA (1399–1452)
okt 25 celý deň

Narodil sa roku 1399 v Palerme. Rodičia ho poslali do Bologne, aby študoval právo, on však bez otcovho súhlasu zanechal štúdiá a vstúpil do rehole. Rehoľné sľuby zložil r. 1423 v konvente sv. Dominika vo Fiesole. Priorom tam vtedy bol sv. Antonín. Veľmi horlil za dodržiavanie rehoľnej disciplíny, ktorú doporučila aj generálna kapitula roku 1426. Riadil konventy (medzi nimi bol od r. 1428 aj konvent v Palerme, zasvätený sv. Zite), podporoval štúdium a posvätné kázanie. Pápež Eugen IV. ho roku 1439 pozval na koncil do Florencie. Vynikal na ňom vierou, vzdelaním a silou dôkazov. Potom sa vrátil do Palerma na Sicíliu, kde preslávený zázrakmi zomrel 3. marca 1452. Pápež Pius VI. jeho úctu potvrdil 12. mája 1784. Jeho telesné pozostatky sú uložené v dominikánskom kostole Pantheon v Palerme.

MODLITBA
Dobrotivý Bože, blahoslaveného Petra si povzniesol takou nevýslovnou milosťou, že navracal blúdiacich na cestu spravodlivosti a obnovoval rehoľný život; na jeho príhovor rozšír naše srdcia, nech planieme láskou k tebe a stále bežíme po ceste tvojich prikázaní. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

okt
26
Pi
BL. DAMIÁNA Z FINALE, KŇAZA († 1484)
okt 26 celý deň

Narodil sa začiatkom XV. storočia v ligúrskom mestečku Finale. Vieme o ňom málo. V Jánove ešte ako mladík vstúpil do rehole. Zanechal po sebe spomienku pokorného rehoľníka, ktorý verne kázal o pokání a obnovoval rehoľný život. Pôsobil v reformovaných konventoch v Bologni a sv. Marka vo Florencii, bol priorom konventu sv. Dominika v Benátkach a vo Finale. Zomrel roku 1484 v konvente v Reggio Emilia. Hneď po smrti ho uctievali ako svätého. Pápež bl. Pius IX. jeho úctu potvrdil 4. augusta 1848.

MODLITBA
Všemohúci Bože, blahoslaveného kňaza Damiána si ozdobil podivuhodnou výrečnosťou a čnosťami, aby sa staral o spásu veriacich; na jeho príhovor daj, nech tvoje slovo prijímame s dobrým a úprimným srdcom a trpezlivo prinášame úžitok. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

okt
27
So
BL. BARTOLOMEJA Z VICENZE, BISKUPA (cca 1200–1270)
okt 27 celý deň

Narodil sa okolo roku 1200 vo Vicenzi v Benátsku. Jeho rodičia boli „zbožní a vážení“. Do rehole vstúpil v Bologni a rehoľný odev vraj prijal od sv. Dominika. Mnoho rokov kázal v oblastiach Lombardie a Emílie a pomáhal nastoľovať mier. Zúčastnil sa druhého prenesenia pozostatkov sv. Dominika roku 1267. Riadil študijné centrum pápežskej kúrie v Ríme, prednášal teológiu a bol poradcom pápeža Gregora IX. Roku 1253 bol menovaný za biskupa v Limassole na ostrove Cyprus. Roku 1255 sa stal biskupom vo Vicenzi, tu zostal až do smrti. Vo Vicenzi dal postaviť chrám Posvätnej tŕňovej koruny, v ktorom uchovával tŕň z koruny nášho Pána Ježiša Krista. Dostal ho osobne od francúzskeho kráľa sv. Ľudovíta IX. Zomrel roku 1270. Pápež Pius VI. tohto vynikajúceho biskupa 11. septembra 1793 zapísal do zoznamu blahoslavených, a tak potvrdil jeho pradávnu úctu.

MODLITBA
Láskavý Bože, blahoslavenému Bartolomejovi si dal podivuhodnú schopnosť, že dokázal priviesť blúdiacich k svetlu pravdy a národy k pokoju a svornosti; na jeho láskavý príhovor nám dopraj, nech tvoj pokoj, ktorý prevyšuje každú predstavu, uchráni naše srdcia i naše myšlienky v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi, lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

okt
30
Ut
BL. BENVENUTY BOIANIOVEJ, PANNY (1255–1292)
okt 30 celý deň
BL. BENVENUTY BOIANIOVEJ, PANNY (1255–1292)

Narodila sa 4. mája 1255 v Cividale del Friuli (Udine) v Benátsku. Bola siedmou dcérou a rodičia ju i napriek tomu s radosťou prijali. Preto dostala meno Benvenuta, čo znamená Vítaná. V živote vynikala dokonalou nevinnosťou. Prijala rehoľný odev Tretieho rádu sv. Dominika a mnoho utrpenia obetovala za obrátenie hriešnikov. Urobila sľub na hrobe sv. Dominika, a ozdravela. Stala sa jeho najhorlivejšou žiačkou a vytrvalo sa modlila a konala pokánie. Zomrela 30. októbra 1292. Jej úctu 6. februára 1765 potvrdil pápež Klement XIII.

MODLITBA
Pane a Bože náš, vlej nám milosť kajúcnosti, modlitby a pokory, aby sme mohli napodobňovať blahoslavenú pannu Benvenutu, a tak ako ona, i my sme umŕtvovaním žiadostivosti tela žili duchovne, ustavične mysleli na nebeské veci a v tebe, jedinom Bohu, našli odpočinutie a slávu. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

BL. TERENCA ALBERTA O’BRIEN, BISKUPA a bl. PETRA HIGGINSA, KŇAZA, MUČENÍKOV (1601–1642/51)
okt 30 celý deň

Obaja sa narodili roku 1601 v Írsku, obaja tiež roku 1622 vstúpili do Rehole kazateľov.

blessed-peter-ohigginsPeter Higgins bol priorom dominikánskeho konventu v meste Naas. Uväznili ho kvôli lživej propagande, že on zapríčinil masakru protestantov v Ulsteri. A hoci hájil protestantov, predsa ho odsúdili na smrť a 23. marca 1642 v Dubline popravili.

blessed-terrence-albert-obrien1Terenc Albert O’Brien bol provinciálom Írskej dominikánskej provincie a potom biskupom v Emly. Popravili ho za neohrozenú obhajobu katolíckej viery 30. októbra 1651.

Trpeli kvôli viere v ustavičnú prítomnosť Krista v Cirkvi a kvôli vernosti rímskemu pápežovi ako Petrovmu nástupcovi a tiež preto, že anglického kráľa odmietali uznať za hlavu Cirkvi. Pápež Ján Pavol II. ich zapísal do zoznamu blahoslavených 27. septembra 1992 s ďalšími ich pätnástimi spoločníkmi v mučeníctve (1579–1654).

MODLITBA
Dobrotivý Bože, ty si na živote a smrti blahoslavených mučeníkov Terenca Alberta a Petra ukázal príklad hrdinskej lásky k tvojej Cirkvi a sily; prosíme ťa, na ich orodovanie daj, nech vždy vzrastáme v láske k tebe a blížnym a prijmeme smrť podľa tvojej vôle. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

nov
3
So
SV. MARTINA DE PORRES, REHOĽNÍKA (1579–1639) – sviatok
nov 3 celý deň

sv-martin-de-porresMartin sa narodil v peruánskom meste Lime roku 1579 ako nemanželské dieťa španielskeho rytiera Jána a Anny Velasquezovej, prepustenej otrokyne čiernej pleti. Medzi svätými je Martin zástupcom ľudu čiernej pleti, v Novom svete tak bolestne ponižovaného. Pracoval ako holičský pomocník. Požiadal o prijatie do rehole svätého Dominika. Prijali ho medzi laikov v konvente Panny Márie Ružencovej v Lime a roku 1603 mu povolili zložiť slávnostné sľuby.
Bol obdarený jedinečnou prostotou, bezúhonnosťou a vierou. Prideľovali mu podradné práce, Boh ho však obdaril nebeskými darmi a charizmami. Ovládla ho preveľká láska k tajomstvu Eucharistie a utrpeniu nášho Vykupiteľa. Preto svoj život celkom zasvätil službe lásky k ubiedeným, najmä chorým, nevynímajúc ani zvieratká. Preto zaslúžene bol vyhlásený za nebeského patróna bratov spolupracovníkov. Obľúbil si pôst, veľmi prísne pokánie a modlitbu, ktorú si konal najmä v noci podľa Ježišovho príkladu. Z modlitby čerpal svetlo, ktoré mu obdivuhodne osvetľovalo články kresťanskej viery. Zomrel v Lime 3. novembra 1639. Pápež Gregor XVI. ho roku 1837 vyhlásil za blahoslaveného a bl. Ján XXIII. ho 6. mája 1962 zapísal do zoznamu svätých. Martin si získal srdcia všetkých obyvateľov Severnej a Južnej Ameriky, a to nielen svojou mimoriadnou pokorou, ktorá priťahuje, lež aj tým, že jeho osoba sa stala symbolom.

MODLITBA
Milosrdný Bože, svätého Martina si priviedol po ceste pokory do nebeskej slávy; daj, aby sme podľa jeho príkladu pomáhali svojim blížnym v núdzi a chorobe a tak dosiahli s ním účasť na radosti svätých v nebi. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

nov
5
Po
BL. ŠIMONA BALLACCHIHO, REHOĽNÍKA (cca 1240–1319)
nov 5 celý deň

blessed-simon-ballachiNarodil sa okolo roku 1240 v mestečku Sant’Arcangelo (Forl?) neďaleko Rimini v Taliansku. V Rimini tiež prijal rehoľný odev bratov spolupracovníkov. Preslávil sa pokorou a ľudským prístupom. Viedol skrytý život s Kristom a konal tvrdé pokánie za obrátenie hriešnikov podľa vzoru sv. otca Dominika. Vynikal v jemnom spôsobe správania, najmä v styku s deťmi, ktoré múdro poučoval o základoch kresťanského života. Zomrel 3. novembra 1319 v Rimini. Pápež Pius VII. dovolil jeho úctu 14. marca 1820.

MODLITBA
Dobrotivý Bože, blahoslaveného Šimona si zbavil svetskej namyslenosti a naučil si ho zotrvávať v ustavičnej modlitbe a pokorovaní; dopraj nám, nech podľa jeho príkladu pokorne hľadáme teba a nakoniec dosiahneme sľúbenú odmenu v nebi. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

nov
6
Ut
BL. ALFONZA DE NAVARRETE, KŇAZA († 1617) A SPOLOČNÍKOV, MUČENÍKOV
nov 6 celý deň

alfonz-de-navarreteV Omure a Nagasaki v Japonsku došlo v rokoch od 1614 do 1632 k prenasledovaniu kresťanov, ktoré rozpútal najvyšší vojenský veliteľ ToKugawa Yeyasu. Vo veľkom množstve mučeníkov vyniká Alfonz de Navarrete (1617), španielsky dominikán, provinčný vikár Rehole kazateľov. Po statočne znášanom mučení, najmä ohňom, bolo umučených jedenásť kňazov z Európy, takisto sedem rehoľníkov a osemnásť mužov a žien z Japonska, pričom všetci nejakým spôsobom prináležali do dominikánskej rehole (novici, bratia spolupracovníci, terciári). K nim treba pripočítať šesťdesiattri členov bratstva Svätého ruženca a iných osemnástich veriacich laikov, z ktorých štyria podstúpili mučenícku smrť v dominikánskom habite. Ich mŕtve telá boli spálené a pozostatky porozhadzované. Týchto všetkých spolu s inými, ktorí v tomto období v Japonsku boli umučení, pápež bl. Pius IX. roku 1867 slávnostne vyhlásil za blahoslavených.

MODLITBA
Všemohúci a milosrdný Bože, kázaním a hrdinským svedectvom blahoslavených mučeníkov Alfonza a spoločníkov si priviedol národy Ďalekého Východu k poznaniu svojho milovaného Syna; pokorne ťa prosíme, na ich orodovanie daj týmto národom vytrvalosť vo viere. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

nov
7
St
VŠETKÝCH SVÄTÝCH REHOLE KAZATEĽOV
nov 7 celý deň

allsaintsSlávením dnešného sviatku vzdávame úprimný hold spomienke na „tých, ktorí nás v rodine svätého Dominika životom predišli a teraz nám slúžia ako vzor, ako sa správať v živote, znášať sa v rehoľnom spoločenstve a navzájom si pomáhať; a orodovaním u Boha nám vyprosujú pomoc, aby nás vyburcovala k nasledovaniu ich života a upevňovala v nás ducha povolania“ (porov. LCO, č. 16 a 67).

MODLITBA
Bože, ty si vzor všetkej dokonalosti a svoju Cirkev stále zdobíš rozmanitými darmi svätosti, ktoré slúžia na budovanie Kristovho tela. Prosíme ťa, daj, aby sme kráčali v šľapajach svätých našej rodiny a raz sa spolu s nimi aj radovali vo večnosti. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

nov
8
Št
SPOMIENKA NA VŠETKÝCH ZOSNULÝCH BRATOV A SESTRY REHOLE KAZATEĽOV
nov 8 celý deň

alldefunctorumNaša rehoľa, súčasť pokrsteného Božieho ľudu, pokračuje na ceste k Bohu, od ktorého dostala apoštolské poslanie. Včera sme oslavovali bratov a sestry, čo sa spolu radujú v nebi a požívajú plné spoločenstvo slávy s Kristom. Pri dnešnom slávení máme pamätať na tých, čo už zosnuli a predišli nás do večnosti so znamením viery.

MODLITBA
Dobrotivý Bože, podivuhodne nás pozývaš k tej istej nádeji; pokorne ťa teda prosíme za našich zosnulých bratov a sestry. Keďže si ich v tomto živote nevýslovne miloval a dal si im milosť, že ti slúžili hlásaním evanjelia s apoštolskou láskou, prijme ich teda dobrotivo k sebe do večného pokoja a radosti. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

nov
14
St
BL. JÁNA LICCIU, KŇAZA (cca 1430–1511)
nov 14 celý deň

bl_john_liccioNarodil sa okolo roku l430 v Caccamo (Palermo) na Sicílii. Bl. Peter Geremia mu poradil, aby pätnásťročný vstúpil do Rehole kazateľov v konvente sv. Zity. Od neho prijal tiež rehoľný odev. Bol veselej a srdečnej povahy, horlil za obnovu rehoľných observancií a rozširoval mariánsky ruženec. Kázal po celej Sicílii, všade navštevoval chorých, chudobných a uväznených. Poctili ho titulom „apoštol Sicílie“. Stále sa snažil o to, aby roky obohacoval životom a nie život rokmi.
Naplnený čnosťami a zásluhami zomrel l4. novembra 1511 v Caccamo, v konvente, ktorý dal predtým postaviť. Jeho úctu potvrdil 25. apríla 1753 pápež Benedikt XIV.

MODLITBA
Dobrotivý Bože, blahoslaveného Jána si preslávil tým, že úplne zaprel sám seba a tak ťa miloval, že chudobným mohol zjavovať tajomstvá tvojej lásky; daj, nech ho tak napodobňujeme, aby sme vždy hľadali to, čo je hore u teba a usilovne sa snažili získať bratov a sestry pre Krista. Lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

BL. LUCIE Z NARNI, PANNY (1476–1544)
nov 14 celý deň

beataluciadanarniNarodila sa 13. novembra 1476 v umbrijskom Narni. V roku 1491 sa zasnúbila s Petrom de Alessio, vznešeným milánskym mužom. So snúbencom sa dohodla, že neporuší panenstvo. Po troch rokoch takéhoto života prijala odev dominikánskej rehole. Stalo sa to 8. mája 1494 na sviatok Nanebovstúpenia Pána. Čoskoro ju poslali do domu sv. Kataríny Sienskej v Ríme, v roku 1496 do Viterba. Vo Viterbe ju Pán Ježiš vyznamenal posvätnými stigmami. Pravdivosť tejto skutočnosti potvrdili viackrát teológovia i lekári. Kvôli tomu a kvôli známkam svätosti žiadal ferrarský vojvoda Herkules I. pápeža, aby Božia služobnica prišla do Ferrary a radila mu. Keď tam bol postavený kostol i kláštor sv. Kataríny Sienskej, slávnostne ju uviedli do mesta. Bolo to 7. mája 1499. Dňa 15. novembra 1544 tam tiež umrela. Na príkaz spovedníka napísala knihu o tajomstve stigiem a o vnútornom živote. Jej úctu potvrdil 1. marca 1710 pápež Klement XI. Jej telesné pozostatky sú uložené v Narni.

MODLITBA
Milosrdný Bože, blahoslavenú Luciu si podivuhodne ozdobil znameniami umučenia tvojho Syna a spolu s darom panenstva a trpezlivosti si ju naučil odrážať vábenia sveta a odolávať jeho prenasledovaniu. Daj, nech sa na jej príhovor a podľa jej príkladu nenecháme premôcť svetským vábením ani zlomiť nijakým protivenstvom. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.