aug
18
Pi
BL. MANESA, KŇAZA, BRATA SV. OTCA DOMINIKA († cca 1236)
aug 18 celý deň

Ľubovoľná spomienka

Narodil sa okolo roku 1170 v Caleruege. Bol „nevlastným bratom“ sv. otca Dominika a jeho „pomocníkom v šírení rehole“. Bol to „muž rozjímavý a svätý“, „príjemný, pokorný, radostný a milosrdný“, tiež však „ohnivý kazateľ“. Spolu s inými bratmi v roku 1217 založil konvent sv. Jakuba v Paríži. Od roku 1219 sa na Dominikov príkaz horlivo venoval duchovnému vedeniu mníšok v Madride. Bol pritom rozvážny a dával príklad svojimi čnosťami. „Žil dlho v ustavičnej modlitbe pred Bohom.“ Zomrel v roku 1235 v kláštore sv. Petra v Gumiel de Izán. Pápež Gregor XVI. ho 2. júna 1834 zapísal do zoznamu blahoslavených.

MODLITBA
Všemohúci Bože, blahoslaveného Manesa si ako kazateľa pridružil k jeho bratovi Dominikovi. Daj, prosíme, nech aj my kráčame v jeho šľapajach a vytrvalo a horlivo hlásame radostnú zvesť o spáse. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

aug
19
So
BL. JORDÁNA Z PISY, KŇAZA (cca 1260–1311)
aug 19 celý deň

Narodil sa okolo roku 1260 pravdepodobne na hrade Rivalto, ktorý vtedy patril Republike v Pise. V konvente sv. Kataríny v Pise prijal rehoľný odev. Vynikal učenosťou a výrečnosťou. V Pise a vo Florencii zanechal na seba spomienku ako slávny kazateľ. Obrátil mnohých ľudí. Keď hovoril, vedel spájať šírku a hĺbku učenia s veľkou jednoduchosťou. Prestal kázať, podľa vtedajšieho zvyku, po latinsky, a hovoril ľudovou rečou. Žil v ťažkej dobe, podobne ako Dante Alighieri, a pomáhal vytvoriť ľudový jazyk. Na ceste do Paríža ochorel. Zomrel 19. augusta 1311 v Piacenzi. Pápež Gregor XVI. ho 23. augusta 1833 zapísal do zoznamu blahoslavených. Jeho telesné pozostatky sú uložené v Pise.

MODLITBA
Dobrotivý Bože, blahoslaveného Jordána si ozdobil počestným životom a jemnými mravmi, takže bol dôstojným služobníkom kázania evanjelia; prosíme, daj, nech podľa jeho vzoru sa i my veľkodušne venujeme službe tvojho slova a spáse ľudí, a tak aby sme získali večnú odmenu v nebi. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

aug
23
St
SV. RUŽENY LIMSKEJ, PANNY (1586–1617)
aug 23 celý deň

Spomienka

Roku 1586 v peruánskom meste Lime sa narodila Izabela Floresová, ktorú pre jej mimoriadnu krásu nazývali „Ruža“ – Ružena. V jej osobe vyrástol a vykvitol prvý americký kvet svätosti, z ktorého sa šírila ľúbezná vôňa pokánia a modlitby. Obdarená premnohými darmi ducha túžila vstúpiť do kláštorného spoločenstva mníšok, aby dôkladnejšie prenikla k dokonalosti podľa evanjelia. Horlivo a vytrvalo rozjímala o nebeských veciach a túžila aj iných zasvätiť do tajomstva tejto skrytej modlitby. Na tento cieľ rozširovala aj duchovnú literatúru, ba aj samých kňazov nabádala, aby získavali ľudí a prebúdzali v nich lásku k modlitbe. Hoci žila takmer zavretá v rodičovskej záhrade, predsa otvárala svoje srdce misionárskej činnosti Cirkvi. Horela túžbou zachraňovať hriešnikov pre večnú spásu, a k nej privádzať aj domorodých Indiánov, pre ktorých bola ochotná obetovať aj život. Preto sa dobrovoľne trýznila, aby ich získala pre Krista. Bolelo ju, že ako žena sa nemôže zapojiť do apoštolskej služby hlásaním evanjelia. S plnou vážnosťou si uvedomovala, akou pohromou pre človeka je hriech. Preto si želala byť balvanom a vápnom, aby sa ním pre všetkých uzavreli dvere do pekla. Horela láskou k Ježišovi vo Sviatosti Oltárnej a zbožnou úctou k Bohorodičke Panne Márii. S nezvyčajným zanietením horlivo šírila modlitbu svätého ruženca a bola presvedčená, že každý kresťan by mal túto modlitbu šíriť aj slovom a nosiť ju zaštepenú hlboko v srdci. Zomrela v Lime 24. augusta 1617 v 31. roku života. Pápež Klement IX. ju roku 1668 vyhlásil za blahoslavenú a Klement X. dňa 12. apríla 1671 za svätú. Od roku 1671 ju uctievajú ako patrónku Južnej Ameriky.

MODLITBA
Všemohúci Bože, štedrý darca všetkého dobra, ty si svätú Ruženu, dotknutú rosou nebeskej milosti, preslávil pokorou, trpezlivosťou a horlivosťou za spásu jej národa. Daj, aby sme kráčali v jej šľapajach a stali sa Kristovou príjemnou vôňou. O to ťa prosíme skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

aug
26
So
BL. JAKUBA Z BEVAGNA, KŇAZA (1220–1301)
aug 26 celý deň

Narodil sa okolo roku 1220 v umbrijskom mestečku Bevagna. Vo veku šestnástich rokov v Spolete vstúpil do Rehole kazateľov. V Bevagni založil konvent a múdro ho riadil. Prísne a účinne bojoval proti bludu nikolaitov. Podarilo sa mu dosiahnuť to, že Horta verejne odvolal svoje omyly. Zázračným spôsobom bol pokropený Kristovou krvou a posilnený dôverou vo večnú spásu. Zomrel dňa 12. augusta 1301. Pápež Klement X. potvrdil jeho úctu 18. mája 1672.

MODLITBA
Všemohúci Bože, blahoslaveného Jakuba si tak posilňoval, že bezpečne dôveroval vo večnú spásu; rovnaké milosrdenstvo prejav i nám, aby sme skropení krvou nášho Vykupiteľa boli naveky pripočítaní k ovciam po tvojej pravici. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

BL. VAVRINCA Z RIPAFRATTA, KŇAZA (1373/1374–1456)
aug 26 celý deň

Narodil sa roku 1373 neďaleko Pisy v mestečku Ripafratta. Blahoslavený Ján Dominici ho vyzval, aby vstúpil do rehole. Noviciát vykonal v Kortone. Zostal tam až do roku 1401. Neskôr bol priorom a lektorom konventu vo Fabriane, v roku 1425 prišiel do konventu v Pise. V Pise zostal až do svojej smrti. Horlivo pracoval pre spásu duší, zaslúžil sa o obnovenie rehoľnej disciplíny a o spásu občanov. Zomrel 27. septembra 1456. Pápež bl. Pius IX. ho 4. apríla 1851 zapísal do zoznamu blahoslavených.

MODLITBA
Všemohúci Bože, blahoslavenému Vavrincovi si doprial, že usiloval o zachovávanie rehoľnej disciplíny a oplýval láskou; na jeho príhovor nám udeľ milosť, nech vždy konáme to, čo je dokonalejšie a tak dôjdeme do večných radostí. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

aug
28
Po
SV. AUGUSTÍNA, BISKUPA A UČITEĽA CIRKVI (354–430)
aug 28 celý deň

Sviatok

Biskup v Hippo a teológ, na Západe sa veľmi zaskvel svojou milosťou a autoritou. Je vynikajúcim autorom reguly a učiteľom nášho spoločného života. „Regula pre Božích služobníkov“ bola pôvodne určená pre ženský kláštor. V XII. storočí ju prijali rehoľní kanonici. Po Štvrtom lateránskom koncile (1215) pápež Inocent III. vyzval sv. Dominika, aby si so svojimi bratmi vybral už jestvujúcu staršiu regulu, ktorá by vyhovovala novej rehoľnej rodine. „Hneď“, ako dosvedčuje Jordán Saský, „zložili sľub na regulu svätého Augustína, slávneho kazateľa, tí, čo mali byť budúcimi kazateľmi. Pridali si nejaké prísnejšie observancie v jedle, pôstoch, bdeniach a nosení vlneného odevu.“ Humbert de Romans neskôr poukazuje, že sv. Augustín regulu napísal podľa života apoštolov. Ak si pomyslíme, že kanoník Dominik dodržiaval už takmer dvadsať rokov regulu sv. Augustína, pochopíme, ako sa apoštolský život zvolený Augustínom, hodil pre myšlienku kazateľov. Poslušnosť podľa apoštolskej reguly sv. Augustína a podľa konštitúcií rehole obsahuje i v našej dobe celý spôsob dominikánskeho života.

MODLITBA
Dobrotivý Bože, v nevýslovnej prozreteľnosti si priviedol svätého Augustína z temnoty bludu ku svetlu evanjeliovej pravdy. Keď sa radujeme, že si mu preukázal milosrdenstvo, prosíme ťa, daj, nech na jeho prosby napravíme svoje skutky. Skrze nášho Pána Ježia Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

sep
2
So
BL. GUALU Z BERGAMA, BISKUPA (cca 1180–1244)
sep 2 celý deň

Narodil sa okolo roku 1180 v lombardskom Bergame. Keď ho  roku 1219 patriarcha Dominik prijal do rehole, už bol kanonikom. Vedel zodpovedne riadiť bratov, vykonával úrad inkvizítora viery a pápežského legáta, vynikal vo veľkej prezieravosti a horlivosti o duše. Založil konvent v Brescii a pápež Gregor IX. ho tam vymenoval za biskupa. Pápež ho poveroval početnými a ťažkými poslaniami na cisárskom dvore Fridricha II. a tiež za účelom zmierenia miest severnej
Itálie. Hlboký život modlitby spájal s horlivou apoštolskou činnosťou. Veľmi sa snažil o povznesenie postihnutých, usiloval sa o upevnenie pokoja a o obnovu kresťanských mravov. Zomrel 3. septembra 1244. Pápež bl. Pius IX. jeho úctu schválil l. októbra 1868.

MODLITBA
Dobrotivý Bože, blahoslaveného Gualu si ozdobil zvláštnou milosťou, že utvrdzoval tvoj ľud v pokoji a zbožnosti; na jeho príhovor daj i nám, nech neúnavne pracujeme za pokoj a tak získame hojné ovocie zbožnosti. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

BL. INGRIDY ZO SKÄNNINGE, REHOĽNÍČKY (XIII. stor.–1282)
sep 2 celý deň

Ingrida Elofsdotterová sa narodila v prvej polovici XIII. storočia vo švédskej provincii Ostergotland. Po púti do Svätej Zeme so sestrou Kristínou a inými zbožnými ženami v meste Skänninge obliekla dominikánsky habit v očakávaní, že tam bude založený kláštor mníšok. Túto jej túžbu uskutočnil dominikán Peter z Dácie, jeden z prvých švédskych spisovateľov, ktorého duchovne nasledovala. Kláštor mníšok (pomenovaný po sv. Martinovi), so súhlasom biskupa z Linköpingu a provinciála dominikánov, bol otvorený na sviatok Nanebovzatia Panny Márie v roku 1281, za účasti kráľa (Magnus Ladulas). Ingrida ako priorka kláštora zomrela v r. 1282, pravdepodobne 2. septembra. Keďže bola známa čnostným životom, v jej rodnom meste i v celej provincii Ostergotland, ju hneď po jej smrti začali uctievať ako svätú. V r. 1414 biskup z Linköpingu (Canuto Bosson) požiadal Apoštolský Stolec o dovolenie začať jej kanonizačný proces spolu s ďalším švédskym svätým (Mikuláš z Linköpingu). V roku 1418 proces uviazol a začiatkom nasledujúceho storočia sa zastavil. I napriek tomu, že nedošlo k formálnej kanonizácii, so súhlasom pápeža Alexandra VI., za účasti kráľa, všetkých biskupov Švédska, bratov kazateľov a veľkého množstva veriacich, došlo 29. júla 1507 k slávnostnému preneseniu jej pozostatkov.

MODLITBA
Láskavý Bože, ty si blahoslavenej Ingride udelil milosť, aby dôsledne nasledovala chudobného a poníženého Krista; daj, aby sme aj my verne prežívali svoje povolanie, a tak aby sme sa spojili v dokonalej láske, akú si nám ukázal vo svojom Synovi Ježišovi Kristovi, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

sep
4
Po
BL. KATARÍNY Z RACCONIGI, PANNY (1486–1547)
sep 4 celý deň

Narodila sa roku 1486 v remeselníckej rodine v piemontskom Racconigi. Piemont bol na prelome XV. a XVI. storočia obsadený Francúzmi. Pracovala ako tkáčka, súčasne sa však venovala modlitbe. Bola obdarená zvláštnymi darmi. Z podvádzania ju upodozrievali i bratia našej rehole, kajúci odev ktorej prijala. Až do smrti trpela v dôsledku nactiutŕhania a prenasledovania. „Len Ježiš je moja nádej“, hovorila v úzkostiach. Podobne ako svätá Katarína Sienská, aj ona pracovala za pokoj v Itálii a za dobro Cirkvi. Zomrela 4. septembra 1547 a jej úctu 9. apríla 1808 potvrdil pápež Pius VII.

MODLITBA
Pane a Bože náš, naša nádej, srdce blahoslavenej Kataríny, naplnené tebou, si bohato poctil darmi; na príhovor tejto panny daj, nech sa do nášho srdca vtlačí celý ten, čo sa celý dal za nás pribiť na kríž, náš Pán Ježiš Kristus, tvoj Syn, lebo on s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

sep
5
Ut
SPOMIENKA NA ZOSNULÝCH PRÍBUZNÝCH A DOBRODINCOV NAŠEJ REHOLE
sep 5 celý deň

Evanjeliová chudoba, ktorá z vôle svätého Otca Dominika stráži kázanie v dominikánskej reholi, má ten krásny účinok, že mnoho priateľov a dobrodincov nám pomáha plniť evanjeliové poslanie buď svojou činnosťou alebo darmi zo svojho majetku. Dnes si teda vďačne spoločne spomíname na všetkých týchto našich dobrodincov a príbuzných, ktorí sú rozličnými putami spojení s našou rehoľou.

sep
6
St
BL. BERTRANDA Z GARRIGUE, KŇAZA († 1230)
sep 6 celý deň

Pochádzal z osady Garrigue naďaleko Nîmes vo Francúzsku. Bol jedným z prvých spoločníkov svätého Dominika. Napodobňoval ho v kázaní i v horlivosti. Veľmi sa pričinil o rozšírenie a upevnenie rehole. Bol prvým priorom v konvente sv. Romana v Toulouse (r. 1216). Roku 1217 bol poslaný do Paríža, aby tam založil nový konvent. Roku 1219 sa vrátil do Toulouse a stal sa Provensalským provinciálom. Pod vedením zakladateľa rehole vykonával osobitné služby; spájal rôzne komunity, ktoré už vznikli. Podľa svedectva Jordána Saského bol to muž „veľkej svätosti, veľmi prísny na seba, rázne umŕtvoval svoje telo a v mnohých veciach napodobňoval spôsoby a príklad Magistra Dominika, veď nejakú dobu bol jeho spoločníkom na cestách“. Zomrel v apríli 1230 v kláštore cistercitských mníšok v Bouchet, kde sa jeho hrob stal pútnickým miestom. Bratia kazatelia z Orange roku 1414 preniesli jeho telesné pozostatky do vlastného kostola. Tam boli uložené k úcte veriacich. Roku 1561 však jeho hrob počas náboženských nepokojov zničili. Pápež Lev XIII. potvrdil jeho úctu 14. júla 1881.

MODLITBA
Dobrotivý Bože, blahoslavenému Bertrandovi si udelil milosť, že bol vynikajúcim spoločníkom a nasledovníkom svätého patriarchu Dominika; na jeho orodovanie nám dopraj, nech vieru, ktorú ohlasoval, tak vyznávame životom, aby sme dosiahli sľúbenú odmenu v nebi. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

BL. MICHALA (JÁNA FRANTIŠKA) CZARTORYSKÉHO, KŇAZA, MUČENÍKA (1897–1944) a BL . JÚLIE (STANISLAVY) RODZIŃSKEJ, PANNY A REHOĽNÍČKY, MUČENÍČKY (1899–1945)
sep 6 celý deň

Brat Michal sa narodil 19. februára 1897 v poľskej šľachtickej rodine v Pełkiniach pri meste Jaroslaw. Pri krste dostal mená Ján František. Po maturite študoval architektúru na Technickej univerzite vo Ľvove. V roku 1927 vstúpil do noviciátu v dominikánskom konvente v Krakove. Pri obliečke dostal rehoľné meno Michal. V roku 1931 bol vysvätený za kňaza. Po kňazskej vysviacke plnil zväčša poslanie formátora, keď bol magistrom novicov, neskôr študentov, najprv v Krakove a potom vo Varšave. Pracoval tiež medzi poľskými intelektuálmi. Počas Druhej svetovej vojny, keď 1. septembra 1944 sa vo Varšave začalo „Poľské povstanie“, bol v meste a pouličné boje mu znemožnili návrat do konventu. V takejto situácii sa prihlásil za kaplána povstaleckej polovojenskej jednotky „Konrad“. Obetavo sa staral o ranených a umierajúcich povstalcov až do 6. septembra 1944, keď nemeckí vojaci dobyli dom, v ktorom bol provizórny lazaret a všetkých pozabíjali. Telo brata Michala spolu s telesnými pozostatkami ostatných mŕtvych povstalcov bolo spálené na blízkej barikáde a neskôr pochované v spoločnom hrobe.
Sestra Júlia sa narodila v Nawojowej pri Nowom Sącze v Poľsku. V detskom veku stratila rodičov a tak so svojou sestrou bola vychovávaná v sirotinci pri konvente sestier dominikánok v Nawojowej. V roku 1918 vstúpila do noviciátu tejto Kongregácie sestier dominikánok. V roku 1922 sa stala učiteľkou a neskôr riaditeľkou školy vo Vilniuse. V roku 1934 sa jej dostalo cti aj zo strany mesta, kvôli svojej starostlivosti o chudobné a opustené deti. Bola tiež miestnou predstavenou sestier dominikánok, asistentkou bratstva Tretieho rádu sv. Dominika a verne plnila aj iné jej zverené úlohy. V roku 1939 bol Vilnius obsadený sovietskymi vojskami, v roku 1941 zas nemeckými. Počas nemeckej okupácie sa zaoberala tajným vyučovaním náboženstva a organizovaním pomoci najmä starším kňazom. 12. júla 1943 ju Gestapo uväznilo a rok zostala uväznená v samotke vo Vilniuse. V júli 1944 ju deportovali do koncentračného tábora Stutthof pri Gdańsku. Po večeroch po barakoch organizovala modlitbu posvätného ruženca. Slovom a príkladom apoštolovala, pomáhala každému, bez ohľadu na národnosť alebo náboženstvo. Delila sa s tým, čo mala, aj s posledným kúskom chleba. Katolíkom organizovala prijatie sviatostí. Keď vypukla epidémia týfusu, dobrovoľne sa prihlásila za ošetrovateľku nakazeným. Jej obetavá služba vyvierala z hrdinskej statočnosti a veľkej evanjeliovej lásky k blížnym. Úplne vyčerpaná a premožená týfusom sestra Júlia zomrela 20. februára 1945.
Brat Michal a sestra Júlia boli vyhlásení za blahoslavených pápežom Jánom Pavlom II. vo Varšave 13. júna 1999 spolu s ďalšími 106 poľskými mučeníkmi (3 biskupmi, 52 diecéznymi kňazmi, 26 rehoľnými kňazmi, 3 bohoslovcami, 7 rehoľnými bratmi, 8 rehoľnými sestrami, 9 laikmi, spolu s 18 rozličných diecéz a 22 rehoľných rodín, v štyroch skupinách).

MODLITBA
Všemohúci a milosrdný Bože, dnes si s úctou pripomíname víťaznú smrť blahoslavených mučeníkov Michala a Júlie; prosíme ťa, vyslyš naše modlitby a daj nám silu, aby sme nasledovali ich vytrvalosť vo viere. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

sep
18
Po
SV. JÁNA MACÍASA, REHOĽNÍKA (1585–1645)
sep 18 celý deň

Spomienka

Narodil sa roku 1585 v mestečku Ribera del Fresno v španielskom kraji Extremadura. Na obchodnej lodi odplával do Južnej Ameriky. V meste Lime sa rozhodol pre cestu evanjeliovej chudoby v reholi; veľmi sa preslávil pokorou a láskavosťou. Skoro 22 rokov bol vrátnikom v konvente. Najviac sa venoval skutkom milosrdenstva, horlivo sa modlil ruženec, aby prinášal úľavu dušiam zosnulých a priviedol k Božej láske tých, čo sa odchýlili od cesty spravodlivosti. Podobne ako Martin de Porres, trpezlivo znášal krivdy a urážky, neúnavne sa staral o chudobných a chorých. Zomrel 16. septembra 1645. Pápež Pavol VI. ho začlenil do zoznamu svätých dňa 28. septembra 1975.

MODLITBA
Dobrotivý Bože, z tvojej láskavosti sa ľuďom vrátila spása, a svätý Ján sa z lásky k tebe dával do služieb všetkým ľuďom. Na jeho príhovor nám daj, aby sme sa ustavične ponárali do tajomstva tvojej dobroty, a pre bratov s radosťou obetovali všetko, čo máme, aj svoj život. O to ťa prosíme skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

sep
22
Pi
BL. FRANTIŠKA DE POSADAS, KŇAZA (1644–1713)
sep 22 celý deň

Narodil sa roku 1644 v španielskej Kordove. Bol synom jednoduchého obchodníka s ovocím. Roku 1663 prekonal veľké potiaže a vstúpil do rehole. Bol nasledovníkov sv. Vincenta Ferrera. Stal sa horlivým apoštolom a povesť o ňom sa rozniesla po celom Španielsku. K chudobným, chorým a zajatým bol milosrdný a dával im všetko, čo mal pre seba. Pokorne znášal výčitky a posmech. Zomrel 20. septembra 1713. Pápež Pius VII. ho 20. septembra 1818 zapísal do zoznamu blahoslavených.

MODLITBA
Láskavý Bože, blahoslaveného Františka si zahrnul sladkosťou nebeskej lásky a urobil si z neho vynikajúceho kazateľa tvojho slova; na jeho príhovor nám dopraj, nech stále žijeme v tvojej láske. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

BL. HYACINTA SERRANA LÓPEZA, KŇAZA, A SPOLOČNÍKOV, MUČENÍKOV († 1936)
sep 22 celý deň

Je to skupina 18 dominikánov z A ragónskej provincie, ktorá bola zriadená v roku 1301. Do tejto provincie patrili sv. Vincent Ferrer, sv. Ľudovít Bertrán, bl. Dalmác Moner a bl. František Coll. Sú prvými španielskymi dominikánmi, ktorí sa stali obeťami náboženského prenasledovania počas Druhej španielskej republiky, a povýšení na oltár. Deväť týchto blahoslavených je z konventu v Calande (Teruel), kde bol vtedy formačný dom; päť z Valencie a štyria z Barcelony.

Hyacint Serrano López (30. 07. 1901–25. 11. 1936), kňaz, provinčný vikár. Mal dary spisovateľa a organizátora. Potajomky pomáhal svojim ukrývaným spolubratom. No po čase ho začali sledovať, kontrolovali mu korešpondenciu a uväznili. Pred smrťou vykríkol o veľkosti Krista Kráľa a hneď ho zastrelili.

Ľudovít Urbano Lanaspa (03. 06. 1882–25. 08. 1936), kňaz, provinčný vikár. Magister teológie, doktor filozofie, kazateľ, vynikajúci spisovateľ, kňaz vzácnej povesti, venoval sa sociálnym otázkam a pomoci chudobným. Jeho príprava na smrť a mučeníctvo vzbudili mimoriadnu pozornosť.

Konštantín Fernández Álvarez (07. 02. 1907–29. 08. 1936), kňaz. Výborný teológ, vyučoval v Ríme na Pápežskej univerzite sv. Tomáša Akvinského a v konvente vo Valencii. Bol udaný a väznený a potom odsúdený na smrť.

Rafael Pardo Molina (28. 10. 1899–26. 09. 1936), brat spolupracovník, starostlivý kostolník mal na starosti posvätné predmety a svätostánok. Keď ho červení našli skrytého, uväznili ho a zastrelili.

Lucio Martínez Mancebo (28. 07. 1902–29. 07. 1936), kňaz. Podprior a magister novicov a študentov filozofie. Počas prenasledovania členov komunity s niektorými členmi sa potajomky venoval najmä starým spolubratom skrývaným v súkromných domoch. Napokon podstúpil mučenícku smrť.

Anton López Couceiro (15. 11. 1869–29. 07. 1936), kňaz. Bol submagistrom novicov. Praktizoval čoraz viac skutky pokánia. Keď prišla hodina utrpenia, povzbudzoval aj ostatných, aby odpustili katom.

Felicísimo Díez González (26. 11. 1907–29. 07. 1936), kňaz, profesor filozofie, bol vzorom asketického života. Prozreteľne vedel vystihnúť sociálnu a náboženskú situáciu tých dní.

Saturio Rey Robles (21. 12. 1907–29. 07. 1936), kňaz. Veľmi sa usiloval žiť vzorne v spoločnom rehoľnom živote. No poslednú chvíľu života začal prežívať v kríze, ale povzbudený kňazmi Felicísimom a A ntonom prijal kalich utrpenia a pridružil sa k nim aj v odpúšťaní katom.

Tirso Manrique Melero (26. 01. 1877–29. 07. 1936), kňaz. Ako seminarista bol u jezuitov, potom bol vysvätený ako diecézny kňaz a napokon ako 51 ročný vstúpil do rehole dominikánov. Bol výborný latinista, napísal aj gramatiku, bol pokorný, no bál sa, či vydrží skúšku v prenasledovaní. No s pomocou Ducha Svätého premohol úzkosti a pripodobnil sa v mučeníckej smrti Kristovi na kríži.

Gumersindo Soto Barros (21. 10. 1869–29. 07. 1936), brat spolupracovník. Dobrý matematik a veľmi pracovitý. Pretože nemohol chodiť, čakal na ulici, aby si ho červení vzali k ostatným mučeníkom.

Lambert de Navascués y de Juan (18. 05. 1911–29. 07. 1936), novic, brat spolupracovník. Študoval na univerzite, no vybral si úlohu byť dominikánskym frátrom. Nechcel opustiť Calandu, aby mohol pomáhať starším dominikánom, aj keď bol stále v nebezpečenstve, že ho chytia a umučia.

Jozef Mária Muro Sanmiguel (26. 10. 1905–30. 07. 1936), kňaz. Hoci mal slabé zdravie, jeho ideálom bolo byť misionárom a mučeníkom. Ako diecézny kňaz po šiestich rokoch vstúpil k dominikánom. Červení ho zastrelili spolu s klerikom Joachimom, keď po oboch najprv vytrvalo sliedili, až ich napokon chytili na poli.

Joachim Prats Baltue?a (05. 03. 1915–30. 07. 1936), novic, klerik. Putoval do Lurdov, kde spoznal svoje budúce povolanie. Po dosiahnutí hodnosti univerzitného bakalára vstúpil k dominikánom. Podstúpil mučeníctvo ako 21 ročný spolu s Jozefom Murom Sanmiguelom.

František Calvo Burillo (21. 11. 1881–02. 08. 1936), kňaz. Bol lektorom teológie a licenciátom v literatúre a filozofii. Osobitne sa venoval službe sviatosti pokánia. V júli 1936 pre chorobu býval u svojich príbuzných. Keď ho chytili a viedli na popravu, ťažko kráčal na tejto krížovej ceste, no jasne sa modlil ruženec a žehnal katov a odpúšťal im.

František Monzón Romeo (29. 03. 1912–29. 08. 1936). Za kňaza bol vysvätený 3. mája 1936. Teda bol kňazom necelé štyri mesiace. Darmo sa rodičia usilovali zachrániť ho. Stačilo, že bol kňaz, aby ho červení neušetrili. Povedal, že sa obetuje za Krista, pretože Kristus sa obetoval za neho.

Ramón Peiró Victorí (07.03.1891–31.08.1936), kňaz. Vyučoval 10 rokov v Solsone ašpirantov na vstup do noviciátu dominikánskej rehole. V Barcelone sa osobitne venoval spovedaniu. Keď ho revolucionári našli skrytého, energicky priznal, že je kňaz a rehoľník. To stačilo, aby ho odsúdili na smrť.

Jozef Mária Vidal Segú (03. 02. 1912–?. 09. 1936). Bol len 5 rokov kňazom. Hoci sa skrýval u svojho brata rehoľníka, našli ho a usmrtili.

Santiago Meseguer Burillo (01. 05. 1885–?. 11. 1936), kňaz. Vyučoval teológiu na Generálnom štúdiu a v seminári vo Valencii. V Barcelone konal príležitostné duchovné cvičenia. Aj on umrel mučeníckou smrťou.

Za blahoslavených ich 11. marca 2001 vyhlásil pápež Ján Pavol II. spolu s ďalšími 215 mučeníkmi zo Španielskej občianskej vojny.

MODLITBA
Všemohúci a večný Bože, blahoslaveným mučeníkom Hyacintovi Serranovi Lópezovi a spoločníkom si dal milosť, že mohli umrieť za Krista; ako si im dal odvahu podstúpiť smrť za teba, tak aj nám slabým láskavo pomáhaj, aby sme ťa neohrozene vyznávali svojím životom. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

sep
24
Ne
BL. DALMÁCA MONERA, KŇAZA (1291–1341)
sep 24 celý deň

Narodil sa roku 1291 v katalánskej osade Santa Coloma de Farnés. Rehoľný odev prijal roku 1314 v Gerone. Vynikal láskou k samote a mlčaniu, súčasníci ho nazývali „bratom, ktorý rozpráva s anjelom“. Vyučoval, kázal, viedol novicov. Pre veľkú osobnú prísnosť, pre lásku k samote a modlitbe, pre silu a účinnosť svojej prosebnej modlitby ešte počas svojho života si získal medzi bratmi a veriacimi povesť svätosti. Stále túžil po samote, preto si postavil jaskyňu v konventnej záhrade. Vychádzal z nej len preto, aby slúžil svätú omšu a zúčastnil sa konventných ofícií. Takto podal vynikajúci príklad pustovníctva. Zomrel roku 1341. Pápež Inocent XIII. jeho úctu potvrdil 13. augusta 1721.

MODLITBA
Dobrotivý Bože, prispením milosti, tvoj pokorný služobník Dalmác oplýval darom modlitby a kázania a slúžil ti svätým životom v samote. Daj, nech vytrvalo zotrvávame pri tebe, aby sme vo všetkých životných situáciách mohli vidieť a nasledovať teba. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

sep
25
Po
BL. MARKA Z MODENY, KŇAZA († 1498)
sep 25 celý deň

Narodil sa v XV. storočí v Modene a tam tiež vstúpil do rehole. Bol rozjímavým mužom a vynikajúcim rehoľníkom. Horlivo študoval Sväté písmo a mnoho ľudí obrátil k Bohu viac nebeskou výrečnosťou „než samotným hlasom“. Zomrel v mestečku Pesaro 21. septembra 1498. Pápež bl. Pius IX. jeho úctu potvrdil 10. septembra 1857. Jeho telesné pozostatky boli v roku 1949 prenesené do kostola sv. Dominika v Modene.

MODLITBA
Milosrdný Bože, blahoslavenému Markovi si udelil milosť, aby veľké množstvo blúdiacich priviedol späť na cestu spravodlivosti; na jeho príhovor nám dopraj, nech aj nám sú odpustené poklesky a šťastne dôjdeme do večnej radosti. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

sep
28
Št
SV. VAVRINCA RUIZA Z MANILY, LAIKA, A SPOLOČNÍKOV, MUČENÍKOV
sep 28 celý deň

Spomienka

Táto nová skupina šestnástich svätých mučeníkov pochádza z rokov 1633, 1634 a 1637. Všetci vykonávali rozličné služby pri budovaní Cirkvi v Nagasaki v Japonsku. Boli to kňazi i laici a zahynuli po ukrutnom týraní vidlami v jame. Ich telá boli spálené a popol bol rozhádzaný. Deväť z nich pochádza z Japonska, štyria zo Španielska, jeden z Francúzska, ďalší z Itálie a nakoniec jeden z Manily. Všetci boli členmi dominikánskej rodiny alebo k nej boli pridružení. Zastúpené sú obe pohlavia.

Deviati z nich boli dominikánski kňazi:
Dominik Iba?ez de Erquicia († 1633), Jakub Kyushei Gorobioye Tomonaga († 1633), Lukáš Alfonz od Ducha Svätého († 1633), Tomáš Hioji Rokuzayemon Nishi († 1634), Jordán Hyacint Ansalone († 1634), Anton González († 1637), Viliam Courtet od sv. Tomáša († 1639), Michal de Aozaraza († 1637) a Vincent Shiwozuka od Kríža († 1637).

Dvaja boli bratia spolupracovníci:
František Shoyemon († 1633) a Matúš Kohioye od sv. Ruženca († 1633).

Dve laické sestry:
Magdaléna z Nagasaki († 1634) a Marina z Omura († 1634).

Traja laickí spolupracovníci:
Michal Kurobioye († 1633), Lazár z Kyota († 1637) a Vavrinec Ruiz z Manily, otec rodiny, ktorý je prvým mučeníkom Filipínskej Cirkvi († 1637).

Pápež Ján Pavol II. ich 18. októbra 1987 slávnostne vyhlásil za svätých. Sú totiž nádherným príkladom svojej jednoty a dominikánska rodina v nich preukázala službu kresťanskému spoločenstvu.

MODLITBA
Pane a Bože náš, prosíme ťa, udeľ nám takú vytrvalosť v službe tebe a blížnemu, akú mali tvoji svätí mučeníci Dominik a jeho spoločníci, lebo v tvojom kráľovstve sú blahoslavení tí, ktorých prenasledujú pre spravodlivosť. O to ťa prosíme skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom svätým po všetky veky vekov.

okt
3
Ut
BL. DOMINIKA SPADAFORU, KŇAZA (cca 1450–1521)
okt 3 celý deň

Narodil sa v polovici XV. storočia v mestečku Randazzo na Sicílii. Horlivo kázal Božie slovo po celej Sicílii i po celej Itálii. Vytrvalo rozjímal o Pánovom umučení, vynikal v láske a pokore. Mnohých ľudí obrátil k Bohu alebo priviedol k tomu, že ho nasledovali na ceste svätého Dominika. Zomrel 21. decembra 1521 v konvente Monte Cerignone, ktorý postavil. Pápež Benedikt XV. jeho úctu potvrdil 12. januára 1921. Jeho spomienka sa slávi v tento deň, pretože je to výročný deň druhého prenesenia jeho pozostatkov (1677).

MODLITBA
Dobrotivý Bože, apoštolskú službu blahoslaveného Dominika si obdivuhodne obohatil vytrvalou modlitbou a zachovávaním rehoľnej disciplíny; milostivo nám dopraj, nech kráčame v jeho šľapajach a tak získame bohaté plody spásy. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom svätým po všetky veky vekov.

okt
4
St
SV. OTCA FRANTIŠKA ASSISKÉHO, DIAKONA (cca 1182–1226)
okt 4 celý deň

Sviatok

Dnešná sviatočná liturgia našej rehole výstižne poukazuje na mimoriadne bratské spojivo medzi Menšími bratmi a bratmi kazateľmi. Jej obsahom je totiž blízka príbuznosť medzi obidvomi zakladateľmi rehôľ v ich historickom poslaní pri budovaní Cirkvi. Krásne to vystihla svätá Katarína Sienská slovami: „Naozaj oni boli dva piliere svätej Cirkvi: František chudobou, ktorá mu zásadne bola vlastná, Dominik zasa učenosťou“ (Dialogo, 158). Keď ideme touto cestou, my veriaci sa učíme „stať sa žiakmi tak pokorných učiteľov“ (Celano, Vita 2a, 149). František (1182–1226) bol súčasníkom svätého otca Dominika.
Chudobného Krista nasledoval obdivuhodnou prostotou a Krista ukrižovaného nezvyčajnou láskou; usiloval sa stať sa mu celkom podobným. Žil podľa evanjelia a pre tento spôsob života získal mnohých bratov a sestry. S láskou ich povzbudzoval, aby si obľúbili chudobu, aby oslavovali Krista a poslúchali Cirkev. Bol odmenený sviežimi znakmi Pánovho umučenia (1224), a natešený odišiel k „sestre smrti“ 3. októbra 1226. Pápež Gregor IX. ho vyhlásil za svätého roku 1228.

MODLITBA
Prosíme ťa, láskavý Otče, svojou milosťou zveľaďuj svätú Cirkev, ktorú si preslávil zásluhami a príkladným životom svätého Františka. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

okt
5
Št
BL. RAJMUNDA Z KAPUY, KŇAZA (cca 1330–1399)
okt 5 celý deň

Ľubovoľná spomienka

Pochádzal zo šľachtickej rodiny Delle Vigne. Narodil sa okolo roku 1330 v Kapue. Počas štúdií v Bologni okolo roku 1350 na základe „zázračného povolania Pánom“ vstúpil do rehole. Ako dvadsiatytretí Magister rehole (r. 1380) usilovne presadzoval reformu rehole horlivou modlitbou a príkladom evanjeliového života. Nabádala ho k tomu sv. Katarína Sienská, ktorej bol rozvážnym duchovným vodcom a životopiscom. Bol jej výborným učiteľom, ona ho však prehovorila, aby pracoval pre Cirkev a pre rímskeho pápeža, ktorý vtedy sídlil v Avignone. Zomrel v povesti svätosti 5. októbra 1399 v Norimberku počas vizitácie nemeckých konventov. Pápež Lev XIII. ho zapísal do zoznamu blahoslavených 15. mája 1899. Jeho telesné pozostatky sú uložené v kostole San Domenico Maggiore v Neapole.

MODLITBA
Dobrotivý Bože, blahoslaveného Rajmunda si povolal, aby sa snažil vojsť do tvojho kráľovstva dokonalou láskou. Daj, nech nás jeho orodovanie posilňuje, nech žijeme v duchovnej radosti a na ceste lásky robíme stále pokroky. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

okt
6
Pi
BL. BARTOLOMEJA LONGU, LAIKA (1841–1926)
okt 6 celý deň

Narodil sa roku 1841 v mestečku Latiano neďaleko Brindisi. Študoval právo v Neapole. Tam sa tiež zúčastňoval špiritistických stretnutí a úplne stratil vieru. Dominikánsky páter Alberto Radente ho priviedol naspäť k božskej milosti. Prijal ho do Tretieho rádu sv. Dominika (r. 1871) a dal mu meno Rozár. Mariánskou zbožnosťou nechal preniknúť celý svoj život, aby posväcoval seba i iných. Dal postaviť aj mariánsku svätyňu v Pompejskom údolí (r. 1876) a založil Kongregáciu sestier dominikánok posvätného ruženca (r. 1897). Tiež dal postaviť dva sirotince a tlačiareň. Sám toho veľa napísal a vydal na chválu blahoslavenej Panny Márie a kazateľskej rehole, na prospech kresťanskej viery a sociálnej spravodlivosti. Vstúpil do čistého manželského zväzku s Máriou Annou Farnararovou, vdovou po pánovi De Fusco, ktorá sa veľmi zaslúžila o mnoho dobročinných diel spolu s ďalšími dobrodincami z radov laikov, ale i rehoľného a diecézneho kléru. Zomrel 5. októbra 1926. Pápež Ján Pavol II. ho 26. októbra 1980 zapísal do zoznamu blahoslavených. Jeho telesné pozostatky sú uložené pod chrámom v Pompejach.

MODLITBA
Všemohúci a milosrdný Bože, blahoslaveného Bartolomeja, hlásateľa ruženca blahoslavenej Panny Márie a otca chudobných detí a sirôt, si nám dal za obdivuhodný príklad dobroty a lásky; na jeho príhovor nám dopraj, nech vo svojich blížnych vidíme a milujeme Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

okt
7
So
RUŽENCOVEJ PANNY MÁRIE
okt 7 celý deň

Sviatok

Dnešným sviatkom naša rehoľa spolu s katolíckou Cirkvou oslavuje zázračné Božie skutky v prospech ľudstva, keď nábožne rozjíma o tajomstvách života, umučenia a zmŕtvychvstania Ježiša, nášho Spasiteľa, spolu s Máriou, jeho matkou, ktorá je „vzorom meditácie o Kristových slovách a ktorá príkladne pochopila svoje poslanie“ (LCO, č. 67 II). Také veľké dobrodenia, harmonicky skĺbené v jeden celok, sa spomínajú v tomto zvláštnom druhu modlitby, ktorý sa zvyčajne volá „Ružencom“. Je známe, že táto modlitba sa rozšírila v bohatom apoštolskom živote našej rehole. Blahoslavený Humbert de Romans († 1277), keď pre novicov rehole zostavil príručku s názvom „Ako sa modliť“ (Opera II, 543), nadovšetko zdôrazňuje toto: „Novic po matutíne k preblahoslavenej Panne, nech najprv myslí a precítene rozjíma o Božích dobrodeniach, ako sú jeho Vtelenie, Narodenie a iné podobné; … potom nech sa modlí Otčenáš a Zdravas’, Mária, … Po kompletóriu nech znova rozjíma o Božích dobrodeniach, ako sú na začiatku uvedené v príručke „Ako sa modliť“ …, potom možno ešte pridať antifónu „Zdravas’, Kráľovná“ …, tiež ďalšie antifóny a osobné modlitby k preblahoslavenej Panne.“ Medzi bratmi, ktorí mali veľký podiel na modlitbe ruženca, predovšetkým treba spomenúť blahoslaveného Alana de La Roche (1428–1478) a potom veľmi preslávené Bratstvo, ktoré založil Jakub Sprenger O.P. v Kolíne so súhlasom Apoštolského Stolca (1476). Tiež pápež svätý Pius V., ktorý bulou zo 17. septembra 1569 „Consueverunt Romani Pontifices“ schválil definitívne formu ruženca a novou bulou z 5. marca 1572 „Salvatoris Domini“ zaviedol v liturgii sviatok Panny Márie Víťaznej, neskôr premenovaný na sviatok preblahoslavenej Panny Márie Ružencovej, ktorý sa má sláviť 7. októbra. Tento sviatok schválila aj najnovšia obnovená liturgia. Od toho času doľahla na nás ťarcha usilovne sa starať, aby sa táto forma modlitby udomácnila v našich komunitách, aby sme ju s apoštolskou horlivosťou šírili aj medzi veriacimi; čiže minulé modlitby aby sa obohatili novými. Naozaj ružencová modlitba „nás vedie k rozjímaniu o tajomstve spásy, v ktorom Panna Mária sa intímne spája s dielom svojho Syna“ (LCO, č. 67, § II) a ponúka sa ako najúčinnejší prostriedok na šírenie viery a na oživenie kresťanského života v ľuďoch. Pretože „tento veniec modlitby akoby predstavoval skrátené evanjelium, a teda akoby formu modlitby Cirkvi“ (Pavol VI., Apoštolská exhortácia Recurrens mensis october, 7. 10. 1969).

MODLITBA
Dobrotivý Bože, tvoj jednorodený Syn nám svojím životom, smrťou a zmŕtvychvstaním získal večnú spásu. Daj, prosíme, keď v posvätnom ruženci preblahoslavenej Panny Márie o týchto tajomstvách rozjímame, nech aj podľa nich žijeme a dosiahneme to, čo sľubujú. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

okt
8
Ne
BL. AMBRÓZA SANSEDONIHO, KŇAZA (1220–1286)
okt 8 celý deň

Narodil sa roku 1220 v Siene vo vznešenej rodine. V tom istom meste roku 1237 vstúpil do rehole. V Paríži a v Kolíne bol žiakom Alberta Veľkého spolu s Tomášom Akvinským a Petrom de Tarantaise (neskorším pápežom Inocentom V.). Pod vedením Alberta Veľkého začal prednášať na univerzite v Kolíne, podobne i Tomáš Akvinský. Venoval sa obnove cirkevných škôl a častejšie a účinne ho poverovali sprostredkovávať mier. Neustále sa venoval božským veciam a vytrvalo kázal. Zomrel 20. marca 1287. Jeho úctu 8. októbra 1622 dovolil pápež Gregor XV.

MODLITBA
Milosrdný Bože, daj, nech spomienka na blahoslaveného Ambróza poteší tvoju Cirkev, aby neustále pociťovala duchovnú pomoc a raz požívala večné radosti. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky vekov.

BL. MATÚŠA CARRERIHO, KŇAZA (1420–1470)
okt 8 celý deň

Narodil sa okolo roku 1420 v Mantove. Do rehole vstúpil roku 1440. Vynikal dokonalým sebazáporom, dobrými kázňami a mnohých ľudí priviedol ku Kristovi. Mal takú lásku, že bol ochotný dať sa do služby, aby oslobodil akúsi dievčinu. Veľmi sa zaslúžil o obnovu rehoľného života. Zomrel 5. októbra 1470 v lombardskom Vigevane. Pápež Sixtus IV. roku 1482 dovolil jeho liturgickú spomienku, roku 1518 ho vyhlásili za spolupatróna mesta. Pápež Benedikt XIV. jeho úctu potvrdil 23. septembra 1742.

MODLITBA
Pane a Bože náš, vzbuď v našich srdciach lásku ku krížu a k utrpeniu, a daj, nech na príhovor blahoslaveného Matúša a podľa jeho príkladu, sa staneme účastní Kristových bolestí i slávy. Lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

okt
11
St
BL. JAKUBA Z ULMU, REHOĽNÍKA (1407–1491)
okt 11 celý deň

Narodil sa roku 1407 v Ulme. Bol potulným žoldnierom. Keď prechádzal Bolognou, pomodlil sa pri hrobe sv. Dominika. Vnútorne sa obrátil a prijal rehoľný odev. Chcel byť bratom spolupracovníkom. Bol vynikajúcim sklárom. Vitrážami ozdobil konvent a baziliku v Bologni a dodnes môžeme obdivovať jeho diela. Zanechal po sebe spomienku pokorného a poslušného rehoľníka. Počas života usilovne rozjímal o Kristovom umučení. Zomrel v Bologni 11. októbra 1491. Jeho pradávnu úctu 3. augusta 1825 potvrdil pápež Lev XII.

MODLITBA
Dobrotivý Bože, blahoslavenému Jakubovi si doprial, že zvláštnym spôsobom pociťoval tvoju dobrotu a umelecky ju stvárnil; učiň, nech jeho diela a príklady nás poučia, aby sme lepšie rozjímali o tvojej zvrchovanej kráse. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

okt
13
Pi
BL. MAGDALÉNY PANATIERIOVEJ, PANNY (cca 1445–1503)
okt 13 celý deň

Narodila sa okolo roku 1445 v piemontskom mestečku Trino neďaleko Vercelli. Vo veľmi mladom veku prijala rehoľný odev Tretieho rádu sv. Dominika s predsavzatím, že bude nasledovať sv. Katarínu Sienskú. Bola vo svete, ale nebola zo sveta. Horlivo sa modlila, prísne žila a bola obdarená mnohými duchovnými darmi. Svetských kňazov a tiež novicov našej rehole viedla príkladom a slovami ku Kristovej láske. Veľmi sa snažila o spásu blížnych, vynikala láskou k chudobným, najmä k chorým. Zomrela 13. októbra 1503. Pápež Lev XII. jej úctu potvrdil 26. septembra 1827.

MODLITBA
Všemohúci Bože, ty nikoho neopúšťaš, čo dúfa v teba a kto ťa o niečo zbožne prosí, toho milosrdne vyslyšíš; prosíme ťa, daj, nech to, čo nedokážeme vlastnými zásluhami, dosiahneme s pomocou blahoslavenej Magdalény. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

okt
14
So
BL. MÁRIE POUSSEPINOVEJ, PANNY (1653–1744)
okt 14 celý deň

Narodila sa v Doudane vo Francúzsku v roku 1653. Mária často sprevádzala svoju matku, ktorá bola členkou dobročinného bratstva, pri návštevách chorých a tu nadobúdala nežnosť a súcit s ich biedou. Všímala si aj deti, čo chodili do otcovej manufaktúry a čoraz viac v nej rástlo sociálne cítenie. Vstúpila do Tretieho rádu sv. Dominika a v roku 1696 sa začala vo väčšej miere venovať dobročinnej láske. Venovala sa výchove opustených detí, najmä na vidieku, a chorým v domoch i v nemocniciach. Dielo, ktoré započala v mestečku Sainville sa rozšírilo, zakladala domy, neskôr Kongregáciu sestier lásky od Obetovania svätej Panny. Božou prozreteľnosťou upevnená v poníženosti zomrela po dlhom živote 24. januára 1744. Pápež Ján Pavol II. ju 20. novembra 1994 vyhlásil za blahoslavenú.

MODLITBA
Bože a Otče milosrdenstva, ty si blahoslavenú Máriu ozdobil horlivosťou za lásku a ustavičnou starostlivou obetavosťou, na jej prihovor nám udeľ, aby sme boli účinnými svedkami tvojej pravdy a mohli slúžiť bratom v Kristovi. Lebo on jeBoh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

okt
19
Št
BL. AGNESY GALANDOVEJ DE LANGEAC, PANNY (1602–1634)
okt 19 celý deň

Narodila sa v roku 1602 vo francúzskom meste Le Puy–en–Velay. Rodičmi vedená k zbožnosti sa sedemročná zasvätila panenskej Bohorodičke. Hneď potom ako v roku 1623 vstúpila do dominikánskeho kláštora v Langeac, vykonávala úlohu učiteľky noviciek a priorky. Spaľovala sa v ukrižovanom Kristovi a osvetľovala Cirkev svojou láskou. Na základe božského vnuknutia počas troch rokov obetovala modlitby, utrpenia a obete, aby sa vo Francúzsku otvorili semináre. Tak vznikli slávne diela kňaza Jána Jakuba Ollera. Do nesmrteľnosti prešla 19. októbra 1634. Pápež Ján Pavol II. ju 20. novembra 1994 vyhlásil za blahoslavenú.

MODLITBA
Všemohúci a najsvätejší Bože, ty si učinil, že blahoslavená Agnesa od Ježiša si obdivuhodne zamilovala chudobu a postarala sa o výchovu kňazov; na jej príhovor nám udeľ, aby sme so živou vierou prijali ukrižovaného Krista a jeho zvestovali na spásu celému svetu. Lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

okt
21
So
BL. PETRA Z CITTA DI CASTELLO, KŇAZA (1390–1445)
okt 21 celý deň

Narodil sa v šľachtickej rodine Capucci v Citt? di Castello roku 1390. Rehoľný odev prijal roku 1405. Bol spoločníkom sv. Antonína Florentského a blahoslaveného Angelika v kortonskom konvente. V tomto konvente prežil celý život. Bolo to v čase obnovy kazateľskej rehole po veľkom západnom rozkole. Bol apoštolským človekom, posilňoval sa rozjímaním o božských veciach i kajúcimi skutkami, horlivo študoval Sväté Písmo a účinne rozdával Božie slovo. Poslucháčom radil, aby „uvažovali o časnej smrti a tak unikli večnej smrti“. Zomrel 21. októbra 1445 v Kortone. Pápež Pius VII. ho 11. mája 1816 zapísal do zoznamu blahoslavených.

MODLITBA
Všemohúci Bože, na základe tvojho slova vieme, že neupadnú do hriechov tí veriaci v teba, čo budú pamätať na posledné veci človeka; daj, prosíme, nech nás kázanie a príklad blahoslaveného Petra vedie tak, aby sme pamätali na pozemskú smrť, spáchané hriechy oplakávali a tak ušli večnej smrti. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.