apr
19
Št
BL. ISNARDA Z CHIAMPA, KŇAZA († 1244)
apr 19 celý deň
BL. ISNARDA Z CHIAMPA, KŇAZA († 1244)

Narodil sa v obci Chiampo neďaleko Vicenze v Benátsku. Do rehole vstúpil okolo roku 1218 v Bologni. Bol „horlivým rehoľníkov a obľúbeným kazateľom“, „na tele i v srdci“ pestoval panický život, preslávil sa mnohými divmi. V Pávii založil konvent, ktorý múdro spravoval a riadil, a v ňom aj zomrel 19. marca 1244. Pápež Benedikt XV. potvrdil jeho úctu 12. marca 1919.

MODLITBA

Všemohúci a večný Bože, svetlom svojej múdrosti zaháňaš tmy nevedomosti. Pre zásluhy a prosby blahoslaveného Isnarda posilni našu vieru a daj, aby plameň tvojej milosti, ktorý v ňom planul, nezhasol v našich pokušeniach. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
BL. SIBYLINY BISCOSSIOVEJ, PANNY (1287–1367)
apr 19 celý deň
BL. SIBYLINY BISCOSSIOVEJ, PANNY (1287–1367)

Narodila sa roku 1287 v lombardskej Pávii. V mladom veku prišla o rodičov a v dvanástich rokoch o zrak. Ujali sa jej niektoré sestry Tretieho rádu sv. Dominika. Prijala ich odev a regulu, naučila sa horlivo skúmať Božie tajomstvá. Šesťdesiatpäť rokov prežila v uzavretej miestnosti pri kostole bratov kazateľov. Mnoho ľudí posilnila vnútorným svetlom, keď ju žiadali o pomoc. Osobitne uctievala ukrižovaného Krista a Ducha Svätého. Zomrela 19. marca 1367 vo veku osemdesiat rokov. Pápež bl. Pius IX. potvrdil jej úctu 17. augusta 1854.

MODLITBA

Pane a Bože náš, prosíme ťa, roznieť v našich srdciach onen božský oheň Ducha Svätého, ktorým si podivuhodne občerstvoval myseľ blahoslavenej Sibylliny. Posilni i nás tým istým nadprirodzeným svetlom, aby sme pochopili tajomstvá ukrižovaného Krista a tak aby sme stále vzrástali v tvojej láske. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
apr
20
Pi
SV. AGNESY Z MONTEPULCIANA, PANNY (cca 1268–1317)
apr 20 celý deň
SV. AGNESY Z MONTEPULCIANA, PANNY (cca 1268–1317)

Spomienka

Narodila sa roku 1268 v meste Gracciano v Taliansku. Pochádzala zo zámožnej rodiny Segniovcov. Ako deväťročná vstúpila do kláštora istých panien z Montepulciana. V pätnástom roku života, so súhlasom pápeža, ale proti jej vôli, urobili ju predstavenou sestier kláštora vo Viterbe, ktorého výstavbu sama účinne podporila. Po dvadsiatich dvoch rokoch vyhovela prosbám občanov z Montepulciana a presťahovala sa k nim do kláštora, ktorý nedávno založila (1306) a dala mu regulu svätého Augustína. Po niekoľkých rokoch ho „plne a vo všetkom“ podriadila vedeniu rehole Kazateľov, keďže túžila dosiahnuť evanjeliovú dokonalosť pod vedením stanov rehole svätého Dominika. S hlboko precítenou zbožnosťou uctievala dieťa Ježiša a jeho panenskú Matku. Duch Svätý ju podporil svojimi darmi a urobil ju žiarivou fakľou modlitby a lásky. Príkladom svojho čnostného života a vážnosťou občanov dosiahla, že nevyprchalo nadšenie za uchovanie jednoty a daru pokoja. Svätá Katarína Sienská ju právom nazvala „vznešenou matkou“, ktorú hodno nasledovať „pre jej učenosť a vzor pravej pokory.“ Zomrela 20. apríla 1317. Pápež Benedikt XIII. ju dňa 10. decembra 1726 zapísal do zoznamu svätých panien.

MODLITBA

Dobrotivý Bože, ty si svoju snúbenicu Agnesu vyznamenal darom vrúcnej modlitby; daj, aby sme podľa jej príkladu stále mysleli na teba a dosiahli bohaté plody zbožnosti. O to ťa prosíme skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

apr
27
Pi
BL. HOSANNY KOTORSKEJ, PANNY (1493–1565)
apr 27 celý deň
BL. HOSANNY KOTORSKEJ, PANNY (1493–1565)

Narodila sa v pravoslávnej rodine roku 1493 v jednej čiernohorskej obci. V mladosti pásla ovce. Žila ako pustovníčka, pretože sa chcela viac podobať trpiacemu Kristovi. Potom prijala odev Tretieho rádu sv. Dominika a tiež nové meno Hosanna. Horlivo rozjímala o božských veciach, často sa modlila, pretože sa zaujímala nielen o svoju spásu, ale i o spásu iných. Zomrela 27. apríla 1565. Pápež Pius XI. schválil jej úctu 21. decembra 1927 a vzýval ju o pomoc pri zjednotení Cirkvi.

MODLITBA

Pane a Bože náš, obnov v našich srdciach lásku k tvojmu krížu. Nech sa na príhovor a podľa príkladu blahoslavenej Hosanny, ktorá trpela za jednotu Cirkvi, staneme účastnými tvojich bolestí i slávy. Lebo ty si Boh a žiješ a kraľuješ s Bohom Otcom v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

apr
29
Ne
SV. KATARÍNY SIENSKEJ, PANNY, UČITEĽKY CIRKVI A SPOLUPATRÓNKY EURÓPY (1347–1380)
apr 29 celý deň
SV. KATARÍNY SIENSKEJ, PANNY, UČITEĽKY CIRKVI A SPOLUPATRÓNKY EURÓPY (1347–1380)

Sviatok

Narodila sa roku 1347 v Siene v Taliansku, v osade zvanej Fontebranda. Pochádzala z veľmi početnej rodiny; z 25 detí bola predposledná. Ako dievčatko, ktoré priťahovala Božia láska, zaviazala sa Bohu sľubom panenstva (r. 1354). Keď prekonala prekážky, ktoré jej členovia rodiny často stavali do cesty, začala žiť prísnym životom modlitby, pôstu a pokánia v spoločenstve Kajúcich sestier svätého Dominika (r. 1363). Vhĺbila sa do rozjímania o „Prvej sladkej Pravde“, a usilovala sa „poznávať Boha v sebe a seba v Bohu.“ Doma viedla prísne odriekavý život až do roku 1370, kedy vo videní dostala od nebeského Ženícha príkaz, vykročiť na cestu činného apoštolátu. Odvtedy, čo ju Duch Svätý zázračne obdaril svojimi milosťami a ona ho celkom pochopila a sa mu podriadila, v „izbičke vnútorej svojej duše“ spájala hlbokú kontempláciu o nebeských veciach s obdivuhodnou apoštolskou činnosťou. Plamennou výrečnosťou a krásnymi listami samého pápeža naviedla na to, aby sa vrátil do svojho sídla v Ríme (r. 1376), a tiež ju stálo veľa námahy, aby mnoho mužov a žien každého postavenia priviedla k čnostnému životu a zmieru. Zapálená láskou k Bohu usilovala stať sa podobnou ukrižovanému Kristovi, a tak si zaslúžila, že dňa 1. apríla 1375 bola ozdobená aj posvätnými stigmami, ktoré sa na nej jagali žiarivým leskom, nie však krvou. „Jej učenosť nebola nadobudnutá, bolo vidieť, že prv bola učiteľkou ako žiačkou“, hovorí sa v kanonizačnej bule. Zanechala po sebe prekrásne dokumenty duchovných a teologických vedomostí, najmä Dialóg (r. 1378). A tá, ktorú vtedajšia početná rodina jej žiakov právom nazývala menom „Matka“, aj v celej terajšej dominikánskej rodine má toto meno natrvalo. Zomrela v Ríme roku 1380 a je pochovaná v chráme Santa Maria sopra Minerva. Pápež Pius II. ju 29.júna 1461 zapísal do zoznamu svätých a pápež Pavol VI. ju roku 1970 vyhlásil za učiteľku Cirkvi a pápež Ján Pavol II. Ju roku 2000 vyhlásil za spolupatrónku Európy.

MODLITBA

Všemohúci Bože, prostredníctvom svätej Kataríny nás poúčaš, že svetlo pravého sebapoznania získame, ak poznáme súčasne a obdivuhodne, čo si ty v nás a čo sme my v tebe; na jej príhovor nám daj pravdivým poznaním zveľaďovať sa v čnostiach, aby sme ťa zo dňa na deň viac milovali a dokonalejšie ti slúžili. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

apr
30
Po
SV. PIA V., PÁPEŽA (1504–1572)
apr 30 celý deň
SV. PIA V., PÁPEŽA (1504–1572)

Spomienka

Narodil sa roku 1504 v Bosco Marengo blízko Alessandrie v Taliansku. Jeho rodné meno bolo Anton Ghislieri. Roku 1520 ako štrnásťročný mladík prijal rúcho bratov Kazateľov a tiež rehoľné meno Michal. Roku 1528 prijal kňazské svätenie a dostal hodnosť lektora; vyučoval posvätnú teológiu a viac ráz bol predstaveným kláštora. Pozornosť budil svojím čestným a voči sebe prísnym životom. Roku 1551 bol menovaný generálnym komisárom Rímskej inkvizície, neskôr roku 1556 ho pápež Pavol IV. vymenoval za biskupa v Nepi a Sutri a napokon roku 1557 za kardinála. Nakoniec roku 1560 ho pápež Pius IV. ustanovil za biskupa v Mondovi v Piemonte. Na návrh svätého Karola Borromea bol 7. januára 1566 zvolený do hodnosti najvyššieho pastiera Cirkvi, za pápeža, a prijal meno Pius V. Ako pápež všetky sily venoval službe pre spásu duší a pre obranu Cirkvi. Rázne obhajoval katolícku vieru proti reformátorom a novátorom a bdel nad šírením viery. Do života uviedol reformné dekréty Tridentského koncilu: postupne od základu zreformoval rímsku Kúriu; dal vytlačiť „Rímsky katechizmus“ (r. 1566), aby sa pomohlo kňazom pri vyučovaní náboženstva; rozhodol sa postaviť na pevný základ vzdelávania duchovných, najmä tým, že v seminároch zaviedol štúdium slávneho diela svätého Tomáša Akvinského „Summa Theologiae“. Napriek obmedzenému udeľovaniu titulov vyhlásil svätého Tomáša za učiteľa Cirkvi s prívlastkom „Anjelský“, v poradí už piateho v Latinskej Cirkvi (r. 1567); úspešne obnovil, zjednotil a pevne ustálil liturgiu tým, že roku 1568 vydal „Breviár“ a roku 1570 „Rímsky misál“; vyzdvihol jednotu vieroučnej tradície vo Východnej a Latinskej Cirkvi, keď štyroch popredných teologických učencov z oboch Cirkví vyznamenal titulom „Učiteľ Cirkvi“. Proti nepriateľom viery sa postavil na odpor so všetkou mocou a obrannými opatreniami, z ktorých treba spomenúť ním zhromaždené vojsko na zastavenie tureckých výbojov v Stredozemnom mori. Námorná bitka pri Lepante 7. októbra 1571 sa skončila presvedčivým víťazstvom kresťanov a pápež dojatý prisúdil víťazstvo pomoci ružencovej Bohorodičky Panny Márie, a na ten deň určil aj jej sviatok (r. 1572). V úplnej odovzdanosti do vôle Božej zomrel v Ríme 1. mája 1572. Pápež Klement X. vyhlásil ho 1. mája 1672 za blahoslaveného a Klement XI. dňa 22. mája 1712 za svätého. Jeho telesné pozostatky sú uložené a uctievané v hlavnej mariánskej bazilike Santa Maria Maggiore v Ríme.

MODLITBA

Dobrotivý Bože, vo svojej prozreteľnosti si poslal svojmu ľudu svätého pápeža Pia, ktorý hájil pravú vieru a obnovil liturgiu Cirkvi; daj, aby sme na jeho príhovor slávili tajomstvá spásy so živou vierou a uvádzali ich do života činorodou láskou. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

máj
4
Pi
BL. EMÍLIE BICCHIERIOVEJ, PANNY (1238–1314)
máj 4 celý deň
BL. EMÍLIE BICCHIERIOVEJ, PANNY (1238–1314)

Narodila sa roku 1238 v piemontskom meste Vercelli. Vo veku devätnásť rokov zložila rehoľné sľuby v dominikánskom kláštore, ktorý dal postaviť jej otec. Viackrát bola priorkou, ale tak zachovávala pokoru, že s radosťou v dome vykonávala i najnižšie služby. Lipla len k Bohu a vrúcne mu ďakovala za dobrodenia, ktorých sa jej od neho dostávalo. Osobitne uctievala Kristovo umučenie. Pán si ju k sebe povolal na slávnosť Nájdenia sv. Kríža 3. mája 1314. Pápež Klement XIV. potvrdil jej úctu 19. júla 1769.

MODLITBA

Milosrdný Bože, ty si blahoslavenú Emíliu naučil hľadať a pred všetkým pozemským uprednostňovať jedine teba; pre jej zásluhy a podľa jej príkladu nám daj, aby sme sa zapierali a s vďačným srdcom ťa milovali. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

máj
5
So
SV. VINCENTA FERRERA, KŇAZA (1350–1419)
máj 5 – máj 6 celý deň
SV. VINCENTA FERRERA, KŇAZA (1350–1419)

Spomienka

Narodil sa roku 1350 vo Valencii, ktorá bola vtedy súčasťou Aragónskeho kráľovstva. Ako sedemnásťročný mládenec vstúpil do rehole a podrobil sa prísnej disciplíne duchovného života, o čom podal krásne svedectvo v traktáte „O duchovnom živote“. Spočiatku sa venoval prednáškam z odboru filozofie a teológie, okrem toho v rokoch 1380 až 1390 vykonal tiež viaceré služby z poverenia legáta kardinála Petra de Luna a aragónskeho kráľa Jána I., ktorých cieľom bolo usporiadať pomery v živote občianskom a cirkevnom. Medzičasom sa venoval aj činnosti kazateľskej, najskôr pri pápežovi v Avignone, potom v oblastiach južného Francúzska a v Itálii. Trvalo to až do roku 1399, kedy sa celkom oddal službe „putujúceho kazateľa“ ako „Kristov splnomocnenec“. V liste proti pápežovi Benediktovi XIII. dosvedčuje, že toto poverenie dostal od samého Krista. Po odstránení protipápeža – ktorého spočiatku dobromyseľne aj on sám podporoval – bol veľmi skormútený nad tým, že sa Cirkev tak triešti, a preto zo všetkých síl pracoval na obnove pokoja a jednoty Cirkvi, rozštiepenej rozkolom. Naplnený darmi Ducha Svätého a vyzbrojený apoštolskými právomocami precestoval takmer všetky kraje západnej Európy. Stal sa z neho slávny kazateľ, obdarený charizmami, z ktorého mali duše veriacich nesmierny úžitok. Zomrel 5. apríla roku 1419 vo francúzskom meste Vannes. Pápež Kalixt III. ho pripočítal do spoločenstva svätých dňa 29. júna roku 1455.

MODLITBA

Dobrotivý Bože, ty si nás kázňami svätého Vincenta naučil, ako máme ísť po ceste do nebeskej vlasti, kým očakávame jeho príchod v sláve. Prosíme ťa, na jeho príhovor nám daj, aby sme horlivo konali skutky lásky a nehľadali trvalý domov tu na zemi, ale vo večnosti. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

máj
7
Po
BL. ALBERTA Z BERGAMA, OTCA RODINY († 1279)
máj 7 – máj 8 celý deň
BL. ALBERTA Z BERGAMA, OTCA RODINY († 1279)

Narodil sa okolo roku 1214 v obci Villa d’Ogna pri Bergame. Oženil sa a trpezlivo znášal sťažnosti svojej manželky, že štedro obdarúva chudobných. Nemali deti, a preto keď ovdovel, opustil otcovské polia, odišiel do Kremony a žil tam ako chudobný kresťan. Odporoval chudobným bludárom. Chcel napodobniť ducha chudoby a kajúcnosti sv. Dominika, ktorý bol v tom čase (1234) vyhlásený za svätého, a tak sa pridal k dominikánskym terciárom (okolo r. 1260). Magister rehole Munio de Zamora (1285) zakrátko po Albertovej smrti schválil jeho plnú príslušnosť k reholi. Albert býval v konvente a horlivo pracoval „za vieru a pokoj“. Tiež slúžil pútnikom. Zomrel 7. mája 1279. Hneď po jeho smrti ho uctievali ako svätého. Pápež Benedikt XIV. jeho úctu schválil 9. mája 1748. Jeho telesné pozostatky sú uložené v lombardskej obci Villa d’Ogna.

MODLITBA

Dobrotivý Bože, ty si blahoslavenému Albertovi doprial, že vynikal pokorným životom, horlivosťou za pravdu a apoštolskou láskou. Daj, aby sme si zaslúžili kráčať v jeho šľapajach, a tak aby sme získali odmenu. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

máj
8
Ut
BL. PANNY MÁRIE, PATRÓNKY REHOLE KAZATEĽOV
máj 8 – máj 9 celý deň
BL. PANNY MÁRIE, PATRÓNKY REHOLE KAZATEĽOV

Ľubovoľná spomienka

V Cirkvi sa zaužívalo nazývať blahoslavenú Pannu Máriu „Orodovnicou, Pomocnicou, Prostrednicou“, keďže v pláne spasiteľnej milosti neustále trvá jej materská úloha, „ktorou svojím mnohonásobným orodovaním aj naďalej nám získava dar večného spasenia“ (Lumen gentium, č. 62). Podľa tvrdenia bl. Humberta de Romans „bl. Panna bola veľkou pomocnicou rehole v jej počiatkoch … a dúfame, že ju privedie k dobrému koncu“ (Opera II, 70–71). Naša rehoľa preto už od počiatku uznáva ochranu tejto bl. Panny, „neváha ju vyznávať, neprestajne ju skusuje a odporúča ju všetkým – bratom i sestrám – , aby sa vďaka tejto materinskej pomoci užšie spojili so Spasiteľom“ (Lumen gentium, č. 62), aby mohli plniť svoje ťažké poslanie pre spásu sveta. Až do poslednej reformy liturgického kalendára Patrocínium bl. Panny Márie sa u nás slávilo 22. decembra. Je to výročný deň schválenia rehole pápežom Honoriom III. (22. december 1216). Teraz však, s prihliadnutím k adventným fériám, ktoré majú prednosť pred všetkými spomienkami, navrhuje sa, aby sa toto Patrocínium slávilo v máji, ktorý je tradične zasvätený bl. Panne Márii, a to ôsmeho, pretože v tento deň sa v rozličných liturgických própriách slávi niektorý titul bl. Panny Márie.

MODLITBA

Verný a milosrdný Bože, ty si Rehoľu bratov kazateľov zveril pod zvláštnu ochranu blahoslavenej Panny Márie. Prosíme ťa, daj, aby, tak ako je v tomto živote našou sladkosťou a nádejou, ukázala nám pri odchode z tohto života milosrdne tvojho Syna Ježiša. Lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje je jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

máj
10
Št
SV. ANTONÍNA FLORENTSKÉHO, BISKUPA (1389–1459)
máj 10 – máj 11 celý deň
SV. ANTONÍNA FLORENTSKÉHO, BISKUPA (1389–1459)

Spomienka

Antonín Pierozzi sa narodil roku 1389 vo Florencii. V tom čase blahoslavený Ján Dominici na príkaz blahoslaveného Rajmunda z Kapuy s veľkým úsilím uskutočňoval obrodu konventov, a v roku 1405 prijal do rehole aj Antonína Pierozziho a predurčil ho „pre budúci konvent vo Fiesole“. Noviciát ukončil v Kortone. Vo Fiesole sa budovalo nové reformátorské stredisko a Antonín, ako prvý člen určený pre tento konvent, túžil tu obrodiť najprv seba samého. Ako kňaz (r. 1413) všetkých prevyšoval skromným a prísnym životom, rozvahou a učenosťou. Čoskoro potom, od roku 1418, už ako predstavený usmerňoval bratov a viedol ich k plnosti života v Kortone, vo Fiesole, v Neapole a v Ríme, kde sa stal prísediacim cirkevného súdu (Rota) a všeobecne známym znalcom a slávnym učiteľom kánonického práva. Roku 1435 postavili vo Florencii chýrny konvent svätého Marka z finančných prostriedkov, venovaných kniežaťom Cosimom Medicim. Antonín bol predstaveným tohto konventu v rokoch 1436 až 1444, teda práve v tom čase, keď v ňom kvitlo humanistické štúdium vedných odborov a umenie a keď tam ako prvú v Európe sprístupnili verejnosti knižnicu (r. 1443). Od roku 1437 bol generálnym vikárom reformného hnutia „Poslušnosti“ v Itálii, v roku 1438 sa zúčastnil na koncile vo Florencii. Napokon ho pápež Eugen IV. vymenoval za arcibiskupa vo Florencii, keď spoznal jeho učenosť, pre ktorú ho všeobecne nazývali „Antonín poradca“. Bol obdarený charizmou dobrého pastiera, predovšetkým však bol vzorný arcibiskup: pohotový a bdelý v úrade, starostlivý o ubiedených, najmä skrytých, pre ktorých založil združenie „Dobrých mužov svätého Martina“, čím časove predstihol dnešné sociálne služby v náplní ich práce. V charitatívnej činnosti šiel tak ďaleko, že sám sa všetkého zriekol. Bol prísnym, ale rozvážnym reformátorom duchovenstva, pastierom, katechétom a nadovšetko kazateľom. Napísal veľa prác, naplnených múdrosťou a láskou. Jeho hlavné dielo je „Summa moralis“, ktoré svedčí, že v odbore morálky bol Antonín veľkým učiteľom–moralistom. Zomrel 2. mája 1459. Pápež Hadrián VI. ho vyhlásil za svätého 31. mája 1523.

MODLITBA

Všemohúci Bože, ty si preslávil svätého biskupa Antonína darom múdrosti. Prosíme ťa; vlej svojim služobníkom ducha správneho zmýšľania a pokoja, aby celým srdcom poznávali, čo je ti milé, a čo poznali, aby zo všetkých síl konali. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

máj
11
Pi
BL. IMELDY LAMBERTINIOVEJ, PANNY (cca 1320–1333)
máj 11 – máj 12 celý deň
BL. IMELDY LAMBERTINIOVEJ, PANNY (cca 1320–1333)

Pre slovenskú Kongregáciu sestier dominikánok bl. Imeldy sviatok.

V Slovenskej provincii bratov kazateľov sa slávi 13. mája maximálne ako ľubovoľná spomienka, pri zachovaní toho, čo sa zachovať má. Imelda, „inak vo verejnosti známa pod menom Mária Magdaléna de Lambertinis“, pochádzala zo šľachtickej rodiny a narodila sa v Bologni začiatkom XIV. storočia. Už v skorej mladosti ju prijali za „sestru mníšku“ rehole svätého Dominika v kláštore nazvanom Vallis Petr?, blízko Bologne. Tu aj zomrela ešte ako „mladica“ 12. mája 1333 pri nočnej bohoslužobnej slávnosti v nedeľu po Nanebovstúpení Pána, po zázračnom prijatí Eucharistie, ako uvádzajú staré písomné záznamy. V kláštornom Martyrológiu je o tom takýto záznam: „Štvrtý deň pred májovými Idami (t. j. 12. mája) … zomrela sestra Imelda de Lambertinis, ktorej, kým ešte žila, nebo zoslalo hostiu. Prítomný kňaz ju zachytil a Imelda ju prijala v prítomnosti mnohých.“ Nadväzne na túto udalosť ďalšia správa k tomu dodáva: „a hneď na to vypustila ducha.“ Dôstojne ju pochovali v hrobke kláštora Vallis Petr?. Roku 1582 jej telesné pozostatky preniesli do nového kláštora svätej Márie Magdalény v Bologni, kde mníšky sa museli v roku 1566 presťahovať na príkaz pápeža sv. Pia V. Tu jej telesné pozostatky zostali až do obsadenia mesta Napoleonom, keď ich preniesli do kostola svätého Žigmunda, kde sú doteraz vystavené úcte veriacich. Pápež Lev XII. dňa 20. decembra 1826 schválil jej verejné uctievanie ako blahoslavenej. Svätý pápež Pius X. z vlastnej vôle vyhlásil Imeldu za nebeskú patrónku a vzor deťom, ktoré prvý raz pristupujú k eucharistickému stolu Pána.

MODLITBA

Pane Ježišu Kriste, ty si do neba prijal blahoslavenú pannu Imeldu, keďže ju tam uchvátila vrúcna túžba po eucharistickom pokrme. Na jej príhovor daj, aby sme s takou láskou ako ona pristupovali k tvojmu svätému stolu, zatúžili odísť z tohto sveta a zaslúžili si byť naveky s tebou. Lebo ty žiješ a kraľuješ s Bohom Otcom v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

máj
12
So
BL. JANY PORTUGALSKEJ, PANNY (1452–1490)
máj 12 – máj 13 celý deň
BL. JANY PORTUGALSKEJ, PANNY (1452–1490)

Jana bola dcérou portugalského kráľa Alfonza V. a narodila sa v roku 1452. Spočiatku žila na kráľovskom dvore a počas otcovej neprítomnosti spravovala kráľovstvo. Avšak láska ku Kristovmu utrpeniu ju priviedla k rozjímaniu, prísnosti života a milosrdenstvu k biednym. Prekonala prekážky kladené z otcovej strany a vstúpila do kláštora rehole sv. Dominika v Aveiro (4. augusta 1472). Tam tiež 12. mája 1490 zomrela vo veku tridsaťosem rokov, po pokornom a kajúcom živote, ktorý obetovala za obrátenie hriešnikov a za vyslobodenie kresťanov z afrického otroctva. Pápež Inocent XII. jej úctu schválil 31. decembra 1692.

MODLITBA

Dobrotivý Bože, blahoslavenú Janu si posilňoval čnosťou stálosti, keď žila uprostred kráľovských radovánok a svetských márností. Prosíme ťa, daj, aby na jej príhovor sa veriaci nedali strhnúť k veciam pozemským, ale aby sa priklonili k veciam nebeským. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

máj
15
Ut
BL. ANDREJA ABELLONA, KŇAZA (cca 1375–1450)
máj 15 – máj 16 celý deň
BL. ANDREJA ABELLONA, KŇAZA (cca 1375–1450)

Andrej sa narodil v provensálskom Saint–Maximin okolo roku 1375. V mladom veku prijal odev Rehole kazateľov v konvente, ktorý bol zasvätený sv. Márii Magdaléne. Ako prior sa pričinil o rozkvet tohto konventu. Vynikal v štúdiu filozofie a slobodných umení. Vyučoval teológiu v Montpellier, Paríži a Avignone; predovšetkým však kázal v Provensálsku a v grófstve Venaissin. Obľúbil si mestečko Aix–en–Provence, v ktorom posilňoval občanov postihnutých hrozným morom. Pričinil sa o obnovenie rehoľnej poslušnosti v konventoch skôr „zhovievavosťou a príkladom svojich čností než unáhleným konaním“. Zomrel 15. mája 1450 v Aix–en–Provence. Pápež Lev XIII. potvrdil jeho úctu 19. augusta 1902.

MODLITBA

Všemohúci Bože, ty si si vyvolil blahoslaveného kňaza Andreja, aby ohlasoval evanjelium pokoja a obnovoval rehoľný život. Na jeho príhovor nám dopraj, aby sme sa venovali hlásaniu viery a tak verne niesli Kristovo jarmo. Lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

BL. EGÍDA Z VAUZELA, KŇAZA (1190–1265)
máj 15 – máj 16 celý deň
BL. EGÍDA Z VAUZELA, KŇAZA (1190–1265)

Narodil sa okolo roku 1190 v obci Vauzela vo Viseuskej diecéze v Portugalsku. Jeho otcom bol urodzený Rodrigo Pelagius Valladeres. Vyučoval na lekárskej fakulte v Paríži. Okolo roku 1224 opustil rozpustilý spôsob života – podľa rozprávania na základe dobrotivého zásahu blahoslavenej Panny – a spolu s Humbertom de Romans vstúpil do Rehole kazateľov. Bol dobrým priateľom bl. Jordána Saského, Magistra rehole. Potom sa vrátil do vlasti. Vytrvalo kázal a príkladne žil. Takto mnohých priviedol na cestu spásy, najmä zatvrdlivých hriešnikov. Bol viackrát provinciálom Španielskej dominikánskej provincie (1233–45). Keď zomieral, na lôžko si dal priniesť žinenku a s veľkou vľúdnosťou potešoval bratov. Zomrel na sviatok Nanebovstúpenia Pána dňa 14. mája 1265 v konvente v Santarem. Pápež Benedikt XIV. jeho úctu potvrdil 9. mája 1748.

MODLITBA

Dobrotivý Bože, pokorne sa dovolávame tvojho milosrdenstva, veď ty si priviedol blahoslaveného Egída na cestu spravodlivosti a svätosti; podobne i nás priveď z otroctva a smrti hriechu k dokonalej slobode a k životu. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom svätým po všetky veky vekov.

máj
19
So
BL. FRANTIŠKA COLLA GUITARTA, KŇAZA (1812–1875)
máj 19 – máj 20 celý deň
BL. FRANTIŠKA COLLA GUITARTA, KŇAZA (1812–1875)

Narodil sa roku 1812 v katalánskej obci Gombreny ako desiaty a posledný syn farbiara vlny. Kým ešte žil na vidieku, vyučoval chlapcov základné poznatky. Rehoľný odev prijal v roku 1830 v Gerone. Tam sa zdržiaval aj v dobe zloženia doživotných sľubov, až do diakonského svätenia. Od roku 1835 bol nútený žiť mimo komunity, dominikánske povolanie však nikdy nezanechal, skôr ho ešte usilovnejšie rozvíjal. Kvôli chudobe ho so súhlasom predstavených v roku 1836 vysvätili za kňaza a určili ho pre farskú službu. Neskôr sa s apoštolskou horlivosťou plne venoval potulnému kázaniu. Usilovne pracoval pre potreby dominikánskych laikov a spolupracoval s nimi. Tiež založil ženskú rehoľnú spoločnosť, ktorá neskôr dostala názov „od Zvestovania“. Bola určená na vzdelávanie mládeže. Zomrel slepý vo Vich dňa 2. apríla 1875. Pápež Ján Pavol II. ho slávnostne zaradil do zoznamu blahoslavených 29. apríla 1979.

MODLITBA

Milosrdný Bože, ty si si vyvolil blahoslaveného kňaza Františka, aby ohlasoval meno tvojho Syna a vzdelával kresťanský ľud v zbožnosti. Na jeho príhovor daj, aby sa kázaním neustále prebúdzala a vzrastala pravá viera. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

máj
20
Ne
BL. KOLUMBY Z RIETI, PANNY (1467–1501)
máj 20 – máj 21 celý deň

Angelika Guadagnoliová sa narodila 2. februára 1467 v Rieti v oblasti Lazia. Už v mladosti uctievala Kristovo utrpenie a používala drsnú žinenku. V Rieti tiež prijala odev Kajúcich sestier Tretieho rádu sv. Dominika a horlivo napodobňovala príklad sienskej panny Kataríny. K chudobným bola vždy milá a pozorná, ujímala sa chorých a zomierajúcich, ba dokonca obžalovaných a odsúdených na smrť. Ponáhľala sa do Perugie, ktorá bola rozdelená rozkolmi, usadila sa v kláštore rehoľných sestier, ktorý založila, a tak sa usilovala o zmierenie, že ju nazývali „holubicou (Columba) pokoja“. Zomrela 20. mája 1501 vo veku tridsaťpäť rokov na sviatok Nanebovstúpenia Pána. Pred smrťou si dala zavolať členov mestského magistrátu, ktorí sa pričinili o postavenie kláštora a vyzvala ich, aby milovali bratov i sestry a tak ukázali, že si zaslúžia mať spoločného Otca; pretože nenávisť zvoláva Boží hnev a slzy utláčaných odsudzujú mocných. Pápež Urban VIII. potvrdil jej úctu 25. februára 1627.

MODLITBA

Dobrotivý Bože, tebe milú pannu, blahoslavenú Kolumbu, si preslávil nevinným životom a úsilím o pokoj; daj, prosíme, aby sme sa podľa jej príkladu naučili žiť v jednote a tebe slúžili s čistou mysľou. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

máj
21
Po
BL. HYACINTA MÁRIE CORMIERA, KŇAZA (1832–1916)
máj 21 – máj 22 celý deň

Ľubovoľná spomienka

Narodil sa 8. decembra 1932 v Orleánse vo Francúzsku. Krátko po svojej kňazskej vysviacke vstúpil do dominikánskej rehole, ktorá v tomto období vo Francúzsku obnovovala svoju činnosť. Počas päťdesiatich siedmich rokov života v reholi (1859–1916) múdro a láskavo zastával významné úlohy (sekretár generálneho magistra, provinciál obnovenej Toulouskej dominikánskej provincie, asistent generálneho magistra, generálny prokurátor, generálny magister rehole). Zveľadil duchovný život a pozdvihol štúdiá v reholi. Napísal množstvo asketických a životopisných kníh a prispel k širokému vzrastu ostatných členov rehole. Zomrel 17. decembra 1916 v dominikánskom konvente sv. Klementa v Ríme. Jeho telesné pozostatky v roku 1934 preniesli do kostola sv. Dominika a sv. Sixta pri dominikánskom študijnom učilišti Angelicum, ktoré v roku 1909 založil ako generálny magister. Pápež Ján Pavol II. ho dňa 20. novembra 1994 vyhlásil za blahoslaveného. Jeho liturgická spomienka sa slávi vo výročný deň, keď ho zvolili za generálneho magistra rehole (1904).

MODLITBA

Bože, ty si chcel, aby sa blahoslavený Hyacint Mária preslávil darom rady a nábožnosti a nadšenou horlivosťou za posvätnú vedu. Na jeho príhovor a podľa jeho príkladu dopraj, aby tvoja rodina bola vždy a všade vedená múdrosťou a nadšením. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

máj
24
Št
PRENESENIE POZOSTATKOV SV. OTCA DOMINIKA, KŇAZA
máj 24 – máj 25 celý deň

Spomienka

Dominik si želal, aby ho pochovali v Bologni v chráme svätého Mikuláša de Vineis „pod nohami bratov“. Mnohí ľudia, ktorých sužovali rôzne choroby, sa priznávali, že pri jeho hrobe dosiahli pomoc a uzdravili sa. Bratia to však odmietali uznať ako zázrak, a preto ničili dary, ktoré ľudia prinášali podľa sľubu. Nakoniec dňa 24. mája 1233 so súhlasom pápeža Gregora IX., v prítomnosti Teodorika, arcibiskupa z Ravenny a pápežského legáta, ďalej Jordána Saského a veľkého počtu bratov, zídených na generálnej kapitule v Bologni, Dominikove telo uložili do mramorového náhrobku. Vtedy zo svätcovho tela začala sa šíriť akási nezvyčajná vôňa a „všetkým dala jasne najavo, akou je on príjemnou vôňou Kristovou“. Arcibiskup slúžil slávnostnú svätú omšu, a pretože svitol už tretí svätodušný deň, chór zaspieval vstupnú pieseň „Rozveseľte sa nad svojou slávou“ (Jordán Saský). To bol začiatok kanonizačného procesu; keď sa ukončil, pápež Gregor IX. dňa 3. júla 1234 pripočítal Dominika do zoznamu svätých. Neskôr bl. Ján Vercellský, v poradí šiesty Magister rehole, dal postaviť dôstojnejší náhrobok a do neho uložili telo svätého Dominika dňa 5. júna 1267.

MODLITBA

Bože, ty si milostivo osvietil svoju Cirkev zásluhami a učením nášho otca svätého Dominika; daj, nech jej na jeho orodovanie nechýba pomoc v časných veciach a nech neustále vzrastá v hodnotách duchovných. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

máj
27
Ne
BL. ANDREJA FRANCHIHO, BISKUPA (1335–1401)
máj 27 – máj 28 celý deň
BL. ANDREJA FRANCHIHO, BISKUPA (1335–1401)

Pochádzal zo šľachtického rodu Franchi (Boccagni) z toskánskej Pistoje a narodil sa roku 1335. Vo veku štrnástich rokov vo Florencii vstúpil do Rehole kazateľov. Keď v meste skončil mor, pričinil sa o obnovu rehoľného života. Najprv sa stal priorom v konvente, do ktorého pôvodne vstúpil (1370), potom bol priorom v mestách Lucca a Orvieto (1371–1375), nakoniec sa stal biskupom v Pistoji (1382). Veľmi podporoval pokoj medzi ľudom, horlivo sa staral o svoje stádo, vynikal zbožnosťou, osobnou prísnosťou a kázaním. Osobitným spôsobom si ctil dieťa Ježiša s Pannou Máriou a mudrcami. Rád poskytoval pohostinstvo cudzincom a pútnikom, posluhoval im, a umýval im nohy. Prispel k rozvoju slobodných umení a snažil sa, aby sa ich prispením obohatila história. Po osemnástich rokoch sa vzdal pastierskeho úradu (1400), vrátil sa do svojho konventu a tam žil jednoduchým spôsobom a nábožne. Zomrel dňa 26. mája 1401. Pápež Benedikt XV. jeho úctu potvrdil 23. novembra 1921.

MODLITBA

Dobrotivý Bože, blahoslavenému biskupovi Andrejovi si dal milosť, aby vynikal láskavosťou a učenosťou, keď kázal tvoje slovo a slúžil ako dobrý pastier. Na jeho príhovor daj, nech horlivo pracujeme v tvojej svätej službe a tak nech prinášame bohatý úžitok. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

máj
28
Po
BL. MÁRIE BARTOLOMEY BAGNESIOVEJ, PANNY (1514–1577)
máj 28 – máj 29 celý deň
BL. MÁRIE BARTOLOMEY BAGNESIOVEJ, PANNY (1514–1577)

Narodila sa 15. augusta 1514 vo Florencii. Tam v roku 1547 prijala aj odev Kajúcich sestier Tretieho rádu sv. Dominika. Štyridsaťpäť rokov preležala na lôžku. Zakúšala veľké bolesti, ale znášala ich s podivuhodnou statočnosťou. Svojou veľkou vierou a podriadenosťou voči Božej vôli povzbudila a potešila mnohých, ktorí ju navštívili. Zomrela 28. mája 1577. Jej telesné pozostatky sú uložené v kostole karmelitánskych mníšok vo Florencii. Je úctu schválil pápež Pius VII. dňa 11. júla 1804.

MODLITBA

Milosrdný Bože, blahoslavenej Márii Bartolomey si dal milosť, že podivuhodne znášala choroby a vynikala nevinnosťou; daj, prosíme, nech i nás tvoja milosť posilňuje v ťažkých súženiach. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom svätým po všetky veky vekov.

máj
29
Ut
BL. JAKUBA SALOMONIHO, KŇAZA (1231–1314)
máj 29 – máj 30 celý deň
BL. JAKUBA SALOMONIHO, KŇAZA (1231–1314)

Narodil sa roku 1231 v Benátkach v starobylej šľachtickej rodine. Keď dovŕšil sedemnásť rokov, jeho otec zomrel a matka sa stala cistercitskou mníškou. Majetok rozdal chudobným a vstúpil do dominikánskej rehole. Po 45 rokoch pobytu v Benátkach sa presťahoval do Forl?, už vtedy zahrnutý darmi Ducha svätého a preslávený zásluhami a čnosťami. Osobitne vynikal pokorou a láskou, pre ktorú si zaslúžil meno „Otec chudobných“. Zomrel 31. mája 1314. Jeho liturgickú úctu 22. septembra 1621 potvrdil pápež Gregor XV. Jeho telesné pozostatky sú uložené v Benátkach.

MODLITBA

Dobrotivý Bože, ty si svojmu ľudu prezieravo daroval blahoslaveného Jakuba, ktorý hlbšie prenikol do tajomstiev spásy; pre jeho zásluhy a podľa jeho príkladu daj, nech tak poznávame tvojho Syna, aby sme ho plnšie spodobili vo svojom živote. Lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

BL. VILIAMA ARNAUDA, KŇAZA, A SPOLOČNÍKOV, MUČENÍKOV († 1242)
máj 29 – máj 30 celý deň
BL. VILIAMA ARNAUDA, KŇAZA, A SPOLOČNÍKOV, MUČENÍKOV († 1242)

Viliam bol jedným z prvých bratov, ktorým bol zverený inkvizítorský úrad v Toulouskej diecéze „za Kristovu vieru a za poslušnosť Rímskej Cirkvi“. V Avignone bol bludármi ľstivo zajatý spolu s inými dvomi bratmi z našej rehole, kňazom Bernardom de Rochefort a bratom spolupracovníkom Garciom z Aux, a ďalej s niekoľkými spoločníkmi z rehoľného i svetského duchovenstva. Títo slávni, svedkovia viery „sa radovali … ako apoštolskí mužovia“ a podstúpili mučeníctvo za spevu „Teba, Bože, chválime“. Spoločne prijali slávnu korunu mučeníctva v noci sviatku Nanebovstúpenia Pána dňa 29. mája 1242. Pápež bl. Pius. IX. ich úctu schválil 6. septembra 1866. Ich telesné pozostatky sa stratili počas zmätkov náboženských vojen v XVI. storočí.

MODLITBA

Všemohúci Bože, ty si posilou svojich veriacich; blahoslavenému Viliamovi a jeho spoločníkom si udelil milosť, že dokázali obetovať život za vieru v Krista a za poslušnosť voči Cirkvi. Daj, prosíme, nech i my spolu s nimi máme podiel na Kristovom kalichu a stále vzrastáme v tvojej láske. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

máj
30
St
SV. ZDISLAVY, MATKY RODINY (cca 1220–1252)
máj 30 – máj 31 celý deň
SV. ZDISLAVY, MATKY RODINY (cca 1220–1252)

Spomienka

V čase, keď sa svätý Otec Dominik zrodil pre nebo, narodila sa svätá Zdislava pre túto zem. Pochádzala zo šľachtickej rodiny, narodila sa v Křižanove na Morave, vydala sa za urodzeného muža Havla, kráľovho spojenca, ktorý vlastnil hrad Lemberk v severných Čechách. Žili v šťastnom manželstve a mali štyri deti. Pre bratov kazateľov založili konventy v mestečkách Jablonné a Turnov. Ako laická členka rehole podporovala bratov dominikánov, záujmy Cirkvi a pápeža a chránila blaho svojho ľudu v čase nepokojných politických bojov. Počas svojho krátkeho života vynikala ako matka chudobných a liečiteľka chorých. Po svojej smrti v roku 1252 bola pochovaná v Jablonnom, kde je odpradávna uctievaná ako „Pani svätého života“ a dnes ako patrónka rodinného života. Pápež Ján Pavol II. ju vyhlásil za svätú v Olomouci dňa 21. mája 1995.

MODLITBA

Bože, ty si svätú Zdislavu plnením povinností manželského života a skutkami dobročinnej lásky priviedol na cestu dokonalosti; daj nám, aby sa na jej orodovanie všetky rodiny tak isto obnovili a prekvitali v kresťanských čnostiach. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

jún
2
So
BL. SADOKA, KŇAZA A SPOLOČNÍKOV, MUČENÍKOV († 1260)
jún 2 – jún 3 celý deň
BL. SADOKA, KŇAZA A SPOLOČNÍKOV, MUČENÍKOV († 1260)

Traduje sa, že mladý Sadok dostal rehoľný habit od sv. Dominika a takisto sv. Dominikom bol na generálnej kapitule v Bologni v roku 1221 poslaný, aby rozšíril rehoľu na územie Panónie. Spolu s bratom Pavlom Uhorským založil a rozšíril Uhorskú provinciu, v ktorej prežil mnoho rokov. Potom ho poslali do Poľska, aby viedol bratov v Sandomierzi. Roku 1260 zabili Tatári Sadoka s celou komunitou 48 bratov. Stalo sa to práve pri speve antifóny Salve, Regina. Prednedávnom sa to potvrdilo, keď boli v Sandomierzi vykopané základy kláštora. Dňa 18. októbra 1807 pápež Pius VII. dovolil ich liturgickú úctu.

MODLITBA

Pane Ježišu Kriste, blahoslavený Sadok a jeho spoločníci pozdravovali tvoju Matku, keď ich prepadli nepriatelia a tak od teba dostali vytúženú palmu mučeníctva. Nech milostivá a presladká Panna Mária ťa ukáže aj nám po tomto vyhnanstve. Lebo ty si Boh a žiješ a kraľuješ s Bohom Otcom v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

jún
4
Po
SV. PETRA VERONSKÉHO, KŇAZA A MUČENÍKA († 1252)
jún 4 celý deň
SV. PETRA VERONSKÉHO, KŇAZA A MUČENÍKA († 1252)

Spomienka

Narodil sa koncom XII. storočia vo Verone, jeho rodičia boli členmi sekty manichejcov. Ako chlapec prestúpil na katolícku vieru. Ako mladík prišiel do Bologne kvôli štúdiu a tam vstúpil do rehole. Podnietili ho k tomu kázne svätého Dominika, a z jeho rúk prijal aj rehoľné rúcho. Od toho času sa venoval kazateľskej činnosti, najmä medzi katarmi, a stal sa z neho vynikajúci hlásateľ a svedok evanjelia. Pri práci s katarmi používal metódu dialógu. Nezvyčajne podporovaný darmi Ducha Svätého obetavo šíril a obhajoval pravú vieru. Na podporu jej šírenia medzi ľuďmi zakladal „Združenia viery“ a „Bratstvá na oslavu Panny Márie“. Bratstvá si veľmi obľúbil a bol ich prívržencom, horlivo rozširoval život v spoločenstvách, ako predstavený ich múdro viedol a odhodlane bránil. Príkladne sa staral aj o duchovné dobro mníšok, s veľkou láskou im pomáhal radou a povzbudením, a bol ich duchovným vodcom. V posledných rokoch života mu zverili úrad inkvizítora a v polovici roka 1251 úspešne ukončil apoštolské poslanie, pričom v ňom prejavil veľa ľudského citu. Dňa 6. apríla 1252, keď sa vracal z Coma do Milána, zavraždili ho bludári. Zomrel „za vernosť vo viere a oddanosť rímskej Cirkvi“, keď nahlas odriekal vyznanie viery „Krédo“ a svojou krvou ho aj potvrdil. Jeden z vrahov, menom Carinus, neskôr vstúpil do rehole. Pápež Inocent IV. zapísal Petra do zoznamu svätých dňa 9. marca 1253 a jeho sviatok určil na 29. apríla. Podľa poslednej liturgickej obnovy sa jeho sviatok slávi 4. júna, vo výročitý deň prenesenia jeho pozostatkov (r. 1340).

MODLITBA

Prosíme ťa, všemohúci Bože, daj, nech žijeme z viery s rovnakou oddanosťou ako tvoj svätý mučeník Peter; veď on si za jej šírenie zaslúžil od teba palmu mučeníctva. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

jún
8
Pi
BL. DIANY A CECÍLIE, PANIEN
jún 8 celý deň
BL. DIANY A CECÍLIE, PANIEN

Ľubovoľná spomienka

Diana de Andal sa narodila v Bologni začiatkom XIII. storočia. Bola nápomocná bl. Reginaldovi pri budovaní konventu v Bologni. Keď roku 1219 prišiel do Bologne Dominik, spolu s inými pannami si dala predsavzatie žiť mníšským životom. Svoje rozhodnutie navonok spečatili do rúk svätého patriarchu. Po prekonaní ťažkostí zo strany príbuzných, ktorí jej dokonca zlomili rebro, prišla do kláštora sv. Agnesy. Tento kláštor zriadil bl. Jordán Saský. Mníškam bola pravou matkou. Zomrela v roku 1236. Zachovalo sa päťdesiat listov, ktoré jej napísal Jordán Saský. Sú krásnym dokladom o spiritualite dominikánskej rodiny a o bratských vzťahoch medzi jej členmi a členkami. Dianinu úctu 8. augusta 1888 schválil pápež Lev XIII.
Cecília sa narodila v Ríme na začiatku XIII. storočia. Roku 1221 prešla z benediktínskeho kláštora Santa Maria in Tempulo do kláštora sv. Sixta, v ktorom spoznala sv. Dominika. Stala sa veľmi vernou svedkyňou jeho zovňajšku i ducha. Neskôr, na konci roku 1223 alebo na začiatku roku 1224 bola poslaná s tromi inými mníškami pápežom Honoriom III. do Bologne. Jej úlohou bolo vniesť ducha Otca Dominika do kláštora sv. Agnesy, ktorého zakladateľkou bola bl. Diana. Tamtiež roku 1290 zomrela. Pápež Lev XIII. schválil jej úctu 24. decembra 1891.

MODLITBA

Prosíme ťa, Pane Bože náš, nech je nám dôvodom k radosti milá oslava blahoslavených panien Diany a Cecílie. Na ich príhovor a podľa ich príkladu daj, nech srdcom i skutkami dokazujeme lásku k bratom, sestrám i pravde. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom svätým po všetky veky vekov.

jún
10
Ne
BL. JÁNA DOMINICIHO, BISKUPA
jún 10 celý deň
BL. JÁNA DOMINICIHO, BISKUPA

Ľubovoľná spomienka

Narodil sa okolo roku 1355 vo Florencii. Sedemnásťročný vstúpil do rehole v konvente Santa Maria Novella. Účinne pomáhal pri reforme, ktorú začal Rajmund z Kapuy po skončení epidémie čierneho moru roku 1348, a zaviedol ju v mnohých konventoch, takže sa stal „prvým horliteľom rehoľnej observancie v Itálii“. Roku 1395 v Benátkach s niekoľkými učeníkmi sv. Kataríny Sienskej, ktorú si veľmi ctil, založil kláštor Božieho Tela pre dominikánske mníšky. Jeho apoštolát bol roku 1399 náhle prerušený zákazom mestských úradov. Na zákaz však nedbal. Bol vyhnaný na dobu piatich rokov. Odišiel do Florencie, kde sa plne venoval kázaniu a preslávil sa výrečnosťou a horlivosťou o duše. Keďže v jeho humanistickej dobe sa množili otázky viery a mravov, napísal v samote knihu Locula noctis. V tomto diele podal základ kresťanskej výchovy. Občania Florencie ho roku 1406 vyslali do Ríma, aby tam rokoval o odstránení pápežskej schizmy. Získal si dôveru nedávno zvoleného pápeža Gregora XII. Pápež si ho ponechal ako svojho poradcu a roku 1408 ho vymenoval za arcibiskupa v Raguse (dnešný Dubrovník) a za kardinála s titulárnym kostolom sv. Sixta v Ríme. I vo veľmi ťažkej dobe Kostnického koncilu preukázal múdrosť a vernosť. Nový pápež Martin V. mu takisto prejavil svoju dôveru a ako svojho legáta ho poslal do Čiech a Uhorska, aby sa tam pričinil o potlačenie Husovho bludu. Počas tohto poslania zomrel v Budíne dňa 10. júna 1419. Pápež Gregor XVI. jeho úctu schválil 9. apríla 1832.

MODLITBA

Bože, štedrý darca nebeskej rady a lásky, blahoslaveného biskupa Jána si posilňoval v práci na udržiavaní jednoty Cirkvi a pri obnovovaní rehoľnej disciplíny. Na jeho príhovor daj, nech stále usilujeme o jednotu a pokoj. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

jún
12
Ut
BL. ŠTEFANA BANDELLIHO, KŇAZA
jún 12 celý deň
BL. ŠTEFANA BANDELLIHO, KŇAZA

Tento výrečný a horlivý apoštol, ktorého nazývali „nový Pavol“, sa narodil roku 1369 v Castelnuovo Scrivia neďaleko piemontskej Alessandrie
a v Piacenzi prijal rehoľný odev. Vyučoval filozofiu a teológiu na univerzite v Pávii. Vynikol však najmä kázaním a spovedaním. Svojím kázaním obrátil mnohých hriešnikov. Zomrel 11. júna 1450 v mestečku Saluzzo pri Turíne viac ako osemdesiatročný. Jeho orodovaniu po smrti sa pripisuje, že mestečko Saluzzo bolo vyslobodené z obliehania. Pápež bl. Pius IX. jeho úctu potvrdil 21. februára 1856.

MODLITBA

Milosrdný Bože, ty zblúdilých navraciaš na cestu spásy, preto si z blahoslaveného Štefana učinil vynikajúceho kazateľa evanjelia. Pre jeho zásluhy daj, aby sme sa jeho napodobňovaním užšie spojili s Kristom a pracovali tak, aby sme dostali odmenu, ktorú si prisľúbil robotníkom budujúcim Božie kráľovstvo. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom svätým po všetky veky vekov.

jún
18
Po
BL. BARTOLOMEJA OD MUČENÍKOV, BISKUPA (1514–1590)
jún 18 celý deň
BL. BARTOLOMEJA OD MUČENÍKOV, BISKUPA (1514–1590)

Bartolomej Fernandes od Mučeníkov sa narodil v Lisabone 3. mája 1514. Jeho prímeno od Mučeníkov je pripomienkou na kostol, v ktorom bol pokrstený a ktorý je zasvätený Panne Márii, kráľovnej mučeníkov. Dominikánsky rehoľný habit prijal 11. novembra 1528 v Lisabone. V tamojšom dominikánskom konvente absolvoval svoj noviciát a v roku 1538 úspešne ukončil filozofické a teologické štúdiá. Po kňazskej vysviacke sa stal lektorom konventu v Lisabone s prívlastkom „da Batalha“ a v rokoch 1538–1557 sa venoval vyučovaniu v Lisabone a v Évore. V rokoch 1557–1558 bol priorom konventu „de Benfica“ v Lisabone. V roku 1551 sa stal magistrom posvätnej teológie a 4. októbra 1559 prevzal apoštolské poslanie, keď sa stal arcibiskupom v Brage. Konaním pastoračných návštev farností evanjelizoval ľud. Postaral sa o náboženské vzdelanie ľudu príručkou Katechizmus, čiže Kresťanská náuka a duchovné cvičenia (15. vydanie v roku 1962), dbal o zdokonalenie a posvätenie kňazov a ustanovil viaceré školy morálnej teológie. Ináč napísal 32 diel, medzi ktorými vyniká Stimulus Pastorum (22 vydaní), ktoré mali v rukách aj otcovia Prvého i Druhého
vatikánskeho koncilu. V rokoch 1561–1563 sa zúčastnil aj na Tridentskom koncile, kde podal 268 návrhov na reformu Cirkvi. V roku 1564 zorganizoval diecéznu synodu a v roku 1566 provinciálnu synodu. V roku 1571 alebo 1572 začal budovať kňazský seminár v Campo da Vinha. 23. februára 1582 sa zriekol svojho arcibiskupského úradu a uchýlil sa do dominikánskeho konventu sv. Kríža vo Viana do Castelo, ktorý dal postaviť v roku 1561. Tu aj zomrel 16. júla 1590. Ľud vtedy zvolal: „Svätý arcibiskup, otec chudobných a chorých.“ Jeho telesné pozostatky sú uctievané v konventnom kostole sv. Kríža vo Viana do Castelo. Za ctihodného ho vyhlásil pápež Gregor XVI. dňa 23. marca 1845. Pápež Ján Pavol II. ho vyhlásil za blahoslaveného 4. novembra 2001, na liturgickú spomienku na svätého Karola Borromea, s ktorým Bartolomej od Mučeníkov naplno zasvätil život tomu, aby rozhodnutia
Tridentského koncilu boli uvedené do praxe.

MODLITBA
Pane a Bože náš, blahoslavený biskup Bartolomej s apoštolskou láskou strážil tvoju Cirkev; prosíme ťa, zhliadni na nás, a tak ako jeho pastierska starostlivosť mu priniesla slávu, nech jeho príhovor nám zabezpečí vrelú lásku k tebe. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.