jan
3
St
BL. ŠTEFÁNIE QUINZANIOVEJ, PANNY (1457–1530)
jan 3 celý deň
BL. ŠTEFÁNIE QUINZANIOVEJ, PANNY (1457–1530)

Narodila sa 7. septembra 1457 v Orzinuovi neďaleko Brescie v Taliansku. Ako dcéra z roľníckej rodiny pracovala so svojimi rodičmi na poli. V roku 1489 vstúpila do Tretieho rádu sv. Dominika. Ustavične rozjímala o Kristovom utrpení, jeho rany nosila v srdci i na tele, štyridsať rokov pociťovala duchovnú opustenosť a statočne znášala neprítomnosť pocitov lásky a zbožnosti a útrapy pochybností a pokúšaní. Napriek tomu horlivo slúžila chudobným a snažila sa o zachovanie pokoja. Zomrela 2. januára 1530 v Soncini pri Kremone v kláštore, ktorý dala postaviť a dlhú dobu múdro riadila. 14. decembra 1740 potvrdil pápež Benedikt XIV. jej úctu, ktorá bola od nepamäti.

MODLITBA

Dobrotivý Bože, blahoslavenej Štefánii si udelil milosť, že mala podiel na Kristovom utrpení. Na jej príhovor a podľa jej príkladu daj, aby sme sa aj my podobali tvojmu Synovi. Lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

jan
7
Ne
SV. RAJMUNDA Z PEÑAFORTU, KŇAZA (1175–1275)
jan 7 celý deň
SV. RAJMUNDA Z PEÑAFORTU, KŇAZA (1175–1275)

Spomienka

Narodil sa okolo roku 1175 v Pe?aforte neďaleko Barcelony, v Katalánsku. Stal sa jedným z najväčších učiteľov teológie a kánonického práva svojej doby. Roku 1222 ako kňaz miestnej cirkvi v Barcelone vstúpil do rehole Kazateľov. Obdarený učenosťou a jemným správaním vynikal pri výchove kňazov pre ich budúce povolanie. Zostavil pre nich aj tzv. Summu, bohatú na pastoračné skúsenosti a poučenia. Keď sa zdržoval v Ríme, na želanie a neskôr aj na príkaz pápeža Gregora IX. ako prvý zozbieral v jeden celok právne dekréty rímskych pápežov (r. 1234). Po smrti Jordána Saského bol zvolený za magistra rehole (r. 1238) v poradí ako tretí, lež po dvoch rokoch sa úradu zriekol a vrátil sa do Katalánska.

V úrade najvyššieho predstaveného rehole sa ukázal ako apoštol plný odvahy. Na srdci mu ležala apoštolská činnosť medzi Židmi; podporoval tiež misie v oblastiach severnej Afriky, a to jak misie Bratov blahoslavenej Panny Márie a mercedárov, tak aj iných žobravých rádov. Veľmi sa zaujímal o dialóg s islamom, a preto navádzal misionárov, odchádzajúcich medzi nich, aby sa naučili arabský jazyk, a poznávali aj Korán. Zomrel v Barcelone 6. januára 1275, takmer storočný. Pápež Klement VIII. ho zapísal do zoznamu svätých dňa 29. apríla 1601.

MODLITBA

Všemohúci a láskavý Otče, na príkladnom živote a učenosti svätého Rajmunda si dal najavo, že naplnením zákona je láska. Daruj nám svojho Ducha, aby naše srdcia dosiahli takú lásku, ktorá by nás priviedla k pravej slobode tvojich detí. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

jan
10
St
BL. ANNY MONTEAGUDOVEJ, PANNY (1602–1686)
jan 10 celý deň
BL. ANNY MONTEAGUDOVEJ, PANNY (1602–1686)

Anna Monteagudo Ponce de León sa narodila 26. júla 1602 v Arequipa v Peru. Jej otcom bol Španiel Šebastián Monteagudo de la Jara a matkou Peruánka Františka Ponce de León. Už od troch rokov veku ju rodičia zverili na výchovu dominikánskemu kláštoru Santa Catalina, v ktorom zostala do štrnásteho roku života. Po roku strávenom v kruhu svojej rodiny proti vôli svojich rodičov sa vracia naspäť do kláštora, kde v roku 1618 vstupuje do noviciátu pod menom Anna od Anjelov. V kláštore vykonávala službu kostolníčky (do roku 1632), úrad predstavenej noviciek (do roku 1645) a predstavenej kláštora (do roku 1647). Vždy bola vzorom dokonalej modlitby, milosrdnej lásky v kláštore tak aj mimo kláštora. Ochotná vždy poradiť, bola naplnená misionárskym nadšením a milosrdenstvom voči dušiam v očistci. Rehoľnú disciplínu udržiavala s vytrvalosťou, príkladnosťou, zrelosťou a vyrovnanosťou. Po desiatich rokoch paralytického onemocnenia a po následnom oslepnutí zomiera 10. januára 1686 vo veku osemdesiatštyri rokov. Už počas svojho života sa tešila povesti svätosti. Za blahoslavenú ju 2. februára 1985 vyhlásil pápež Ján Pavol II. pri svojej návšteve Peru.

MODLITBA

Dobrotivý Bože, ty si vo svojej dobrote dal blahoslavenej panne Anne dar vnútornej modlitby, ducha pokánia a neustávajúcej lásky k blížnym; na jej príhovor nám dopraj, aby sme ťa podľa jej príkladu mohli chváliť a oslavovať a v znameniach našej doby spoznávali tvoju vôľu. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

BL. GUNDISLAVA Z AMARANTE, KŇAZA († 1259 alebo 1262)
jan 10 @ 7:28 – 8:28
BL. GUNDISLAVA Z AMARANTE, KŇAZA († 1259 alebo 1262)

Narodil sa koncom XII. storočia v Tagilde v Portugalsku. Zo začiatku bol farárom, potom štrnásť rokov putoval a navštevoval svätyne vo Svätej zemi a v Ríme. Keď ho po návrate domov privítali s vyhrážkami a palicami, začal viesť pustovnícky život. Napokon vstúpil do rehole Kazateľov. Po ukončení noviciátu dostal súhlas k tomu, aby sa v sprievode iného brata vrátil na staré pustovnícke miesto v Amarante. Ďalšie roky života vyplnil rozjímaním o nebeských veciach a kázaním evanjelia okolitým ľuďom. Dôraz kládol na asketické cvičenia. Zomrel v Amarante asi v roku 1259. Pápež Klement X. schválil jeho úctu 10. júla 1671.

MODLITBA

Milosrdný Bože, ty si roznietil myseľ blahoslaveného Gundislava obdivuhodnou láskou k tvojmu menu a doprial si mu, aby ti mohol slúžiť v samote. Prosíme ťa, na jeho orodovanie dopraj aj nám, aby sme pod vedením toho istého Ducha stále rozjímali o tebe a s radosťou usilovne konali to, čo je tebe milé. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

jan
11
Št
BL. BERNARDA SCAMMACCU, KŇAZA (1430–1487)
jan 11 celý deň
BL. BERNARDA SCAMMACCU, KŇAZA (1430–1487)

Bernard, vlastným menom Anton, sa narodil vo vznešenej rodine roku 1430 v Katánii na Sicílii. Mladosť premárnil. Keď sa však v súboji ťažko poranil, odpovedal na volanie Božej milosti a v roku 1452 vstúpil k bratom Kazateľom. Vo veľkej láske chcel slúžiť len Bohu, aby sa podobal ukrižovanému Kristovi, ktorého umučenie uctieval. Vynikal prejavmi milosrdnej lásky voči blížnym, najmä k núdznym a nemocným. Z tohto dôvodu prijal pomoc urodzených spoluobčanov a postavil veľký špitál, ktorý stojí dodnes. Pokiaľ žil, múdro ho spravoval. Keď dostal príkaz, aby obnovil rehoľný život, celý sa venoval tomuto dielu. Horlivo kázal a mnohých spoluobčanov priviedol k Bohu. Zomrel v Katánii 11. januára 1487. Pápež Lev XII. potvrdil jeho úctu 8. marca 1825.

MODLITBA

Milosrdný Bože, ty si blahoslaveného Bernarda priviedol na cestu pokánia a evanjeliovej dokonalosti. Dopraj i nám, prosíme, aby sme na jeho orodovanie a podľa jeho príkladu oplakávali svoje hriechy a obracali sa k tebe s čistým srdcom. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

jan
15
Po
Sv. PETRA SANSA, BISKUPA, A SPOLOČNÍKOV, MUČENÍKOV († 1747–1748)
jan 15 celý deň
Sv. PETRA SANSA, BISKUPA, A SPOLOČNÍKOV, MUČENÍKOV († 1747–1748)

Spomienka

Pápež Ján Pavol II. dňa 1. októbra 2000 zapísal do zoznamu svätých stodvadsiatich mučeníkov v Číne šesť bratov kazateľov španielskej národnosti.

„Prvomučeníkom“ tejto krajiny sa stal František Fernández de Capilla, ktorého pápež sv. Pius X. dňa 2. mája 1909 vyhlásil za blahoslaveného. Narodil sa 15. augusta 1607 v kastílskom mestečku Bequerin de Campos (Palencia) v Španielsku. Vstúpil do dominikánskeho konventu vo Valladolide, pričom sa vždy vyznačoval tichosťou a poníženosťou. Za kňaza bol vysvätený v Manile roku 1632. Z apoštolskej lásky odišiel do Číny (1642), kde pôsobil. Tatári, ktorí vpadli do tejto oblasti, ho zajali a mučili, napokon 15. januára 1648 v meste Fogan mu odťali hlavu počas recitovania bolestných tajomstiev posvätného ruženca.

Ďalších mučeníkov z Rehole kazateľov za blahoslavených vyhlásil pápež Lev XIII. dňa 14. mája 1893.

Peter Sans y Jordá sa narodil 3. septembra 1680 v mestečku Ascó pri Tarracone. Po vstupe do dominikánskej rehole v roku 1715 odcestoval do Číny. Vyznačoval sa ľudskosťou, odvahou a apoštolskou horlivosťou, v roku 1729 sa stal biskupom. Od roku 1738 sa naplno venoval misionárskej práci, kvôli ktorej ho v roku 1746 uväznili. Dňa 26. mája 1747 mu odťali hlavu.

František Serrano Frías sa narodil v mestečku Huériya (Granada) dňa 4. decembra 1695. Vstúpil do kráľovského dominikánskeho konventu sv. Kríža v Granade. V roku 1725 odcestoval na Filipíny a odtiaľ v roku 1738 do Číny. V roku 1746 ho uväznili, tam dostal aj správu o svojom menovaní za biskupa, nemohol ale prijať svätenie. Dňa 25. októbra 1748 bol uškrtený a jeho telo bolo spálené. Preslávil sa prísnym životom, ružencovou zbožnosťou a vytrvalým misionárskym nadšením.

Z toho istého granadského konventu do Číny pricestoval aj Ján Alcober Figuera, ktorý sa v Manile roku 1694 stal kňazom a v roku 1741 bol vymenovaný provinčným vikárom pre misie v Číne. Viedla ho apoštolská horlivosť, v roku 1746 ho dolapili a dňa 28. októbra 1748 popravili. Jeho telo bolo spálené.

Joachim Royo Pérez (1691 – 1748) sa narodil v mestečku Hinijosa (Tenuel) a vstúpil do dominikánskeho konventu Panny Márie de Pilar vo Valencii. Po úspešne ukončených štúdiách v roku 1712 odcestoval do Manily a odtiaľ v roku 1715 do Číny. V roku 1746 bol zajatý a 28. októbra 1748 spolu s ďalšími spoločníkmi bol uškrtený. Telá všetkých mučeníkov boli spálené. Vyznačoval sa osobitne veľkou zbožnosťou a apoštolskou horlivosťou.

František Díaz del Rincón (1713 – 1748) bol takisto španielskym dominikánom, ktorý v roku 1738 pricestoval do Číny, pričom v roku 1746 bol zajatý. Po dlhom mučení bol zabitý 28. októbra 1748 a jeho telo bolo spálené. Bol veľmi zbožným a kajúcnym mužom.

MODLITBA

Všemohúci Bože, ty si svätým mučeníkom Františkovi a spoločníkom uštedril život plný lásky k tvojmu menu a veľkú odvahu pri ohlasovaní viery; na ich príhovor daj, aby sa tvoje meno stalo známym v krajinách, ktoré evanjelizovali a nám daj vytrvalosť vo viere, ktorú spečatili svojou krvou. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

jan
22
Po
BL. ANTONA DELLA CHIESA, KŇAZA (1394–1459)
jan 22 celý deň
BL. ANTONA DELLA CHIESA, KŇAZA (1394–1459)

Narodil sa v roku 1394 v šľachtickej rodine Della Chiesa v piemontskom mestečku San Germano. Rehoľný odev prijal v roku 1417 v kláštore vo Vercelli. Bol priorom v kláštoroch v Como, Savone, Florencii, Bologni, Janove a so schválením generálneho Magistra rehole Bartolomeja Texiera pomáhal pri obnove rehoľného života. Všade na neho spomínali ako na vľúdneho priora, ktorý bol zhovievavý voči ľudskej krehkosti, pričom však ju pevne napravoval. Vyčerpaný prácou a pokáním zomrel 22. januára 1459 v kláštore v Como vo veku šesťdesiatpäť rokov. Úctu, ktorá mu bola vzdávaná od jeho smrti, potvrdil 15. mája 1819 pápež Pius VII. Jeho pozostatky sú uložené v San Germano.

MODLITBA

Láskavý Bože, blahoslaveného Antona si roznietil božskou láskou. Prosíme ťa, daj, nech na jeho orodovanie rovnakou láskou slúžime spoločnej viere. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

jan
23
Ut
BL. HENRICHA SUZU, KŇAZA († 1366)
jan 23 celý deň
BL. HENRICHA SUZU, KŇAZA († 1366)

Veľmi slávna a milá postava tohto blahoslaveného sa skvie spolu s majstrom Eckhartom a Jánom Taulerom medzi vynikajúcimi učiteľmi dominikánskej špirituality, tzv. rýnskymi mystikmi. Henrich, ctiteľ božskej Múdrosti a veľký milovník Kristovho umučenia, narodil sa neďaleko Kostnice (Konstanz) v Nemecku pravdepodobne na konci XIII. storočia. Jeho otec bol šľachtic a nebol nábožensky založený. Meno prijal od matkinej rodiny Seuze. Jeho matka bola veľmi zbožná. Vo veku trinástich rokov vstúpil do rehole sv. Dominika v Kostnici. Mal nežnú a láskavú povahu. Päť rokov rehoľného života prežil vlažne, ale zasiahnutý svetlom božskej milosti a zahrnutý mystickými darmi, vynikal prísnym životom a trpezlivo a mlčky znášal protivenstvá a nactiutŕhania.

Napísal knihy, veľmi obľúbené veriacimi, preslávené v dejinách literatúry, ktoré ešte dnes majú vplyv na duchovný život. Jeho mystické spisy, z ktorých niektoré napísal ľudovým jazykom, sú stále obľúbené a nanovo vydávané. Na prvom mieste je to kniha Hodinky o večnej Múdrosti. V nej podáva náuku o zbavení sa zmyslovosti a o spojení s Bohom nazeraním na Kristove dokonalosti a na jeho umučenie. Vynikal pokorou a láskou, bol ozdobený nebeskými darmi a planul láskou k Ježišovi, ktorého meno si vyryl do hrude. Zbožne skonal v Ulme 25. januára 1366. Pápež Gregor XVI. schválil jeho úctu 22. apríla 1831. Jeho hrob bol zničený počas náboženských nepokojov reformácie v XVI. storočí.

MODLITBA

Milosrdný Bože, ty si povolal blahoslaveného Henricha, aby nasledoval tvojho Syna a obdivuhodne si ho preslávil umŕtvovaním tela. Prosíme ťa, daj, nech i my nasledujeme ukrižovaného Krista a ustavične pociťujeme jeho útechu. Lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

jan
27
So
BL. MARKOLÍNA Z FORLI, KŇAZA (1317–1397)
jan 27 celý deň
BL. MARKOLÍNA Z FORLI, KŇAZA (1317–1397)

Narodil sa v roku 1317 vo Forli v Taliansku. Do rehole Kazateľov vstúpil mladý. Vynikal láskou k mlčaniu a samote, darom kontemplácie a zbožným uctievaním Božej Rodičky Panny Márie. Bol opovrhovaný bratmi, ktorí neprijali reformu Rajmunda z Kapuy. Celý svoj dlhý život prežil v kláštore vo Forl?, kde sa venoval vysluhovaniu posvätných tajomstiev a konal skutky lásky. K tomuto mužovi veľkej modlitby a veľkému priateľovi chudobných prichádzalo mnoho ľudí, najmä biednych a nemocných. Ochotne všetkým pomáhal a potešoval ich. Vynikal obdivuhodnou jednoduchosťou, čistotou a láskou. Zahrnutý nebeskými darmi zomrel 24. januára 1397 ako osemdesiatročný. Pápež Benedikt XIV. potvrdil jeho úctu 9. mája 1750.

MODLITBA

Milosrdný Bože, ty si vždy mal zaľúbenie v prosbách tichých a pokorných ľudí. Prosíme ťa, daj, nech podľa príkladu blahoslaveného Markolína sme naozaj tichého a pokorného srdca, aby sme účinnejšie prijali tvoje dary. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

jan
28
Ne
SV. TOMÁŠA AKVINSKÉHO, KŇAZA A UČITEĽA CIRKVI (1225–1274)
jan 28 celý deň
SV. TOMÁŠA AKVINSKÉHO, KŇAZA A UČITEĽA CIRKVI (1225–1274)

Sviatok

Narodil sa roku 1225 na zámku Roccasecca v Taliansku. V mladom veku sa rozhodol vstúpiť do rehole Kazateľov v Neapole (r. 1244) aj napriek odporu vlastnej rodiny. Pobudol v popredných študijných strediskách tej doby (Kolín, Paríž, Rím, Neapol) a všade vynikal bezúhonným životom a pozoruhodným a dôsledným dodržiavaním rehoľných pravidiel. Poslanie vlastnej rehole, totiž slúžiť Božiemu slovu v dobrovoľnej chudobe, dostala u neho formu dennej teologickej práce: usilovne bádať o pravdách viery, s láskou o nich rozjímať a odovzdávať ich druhým. Preto všetky svoje sily a schopnosti celkom dal do služieb pravdy: túžil si ju osvojiť, prijímal ju odkiaľkoľvek prichádzala, a horel túžbou odovzdať ju aj iným. Pokorou a ľudským správaním prevýšil ostatných, stal sa z neho slávny učiteľ posvätnej náuky a obľúbený kazateľ evanjeliových právd. Napísal viaceré diela, naplnené božskou i ľudskou múdrosťou, ktoré zreteľne ukazujú veľmi úzku spojitosť medzi Božím zjavením a výplodom ľudského rozumu.

Bol verný a veľmi oddaný Kristovi Spasiteľovi, badateľne v utrpení Kríža a v tajomstve Eucharistie – ktoré vyzdvihol zostavením ofícia. Synovskou láskou planul aj k Bohorodičke Panne Márii. Zomrel vo Fossa Nuova (Fossanova) dňa 7. marca 1274 cestou na koncil v Lyone. Pápež Ján XXII. ho dňa 18. júna 1323 zapísal do zoznamu svätých. Pápež svätý Pius V. ho 11. apríla 1567 vyhlásil za učiteľa Cirkvi, v poradí piateho v rímskej Cirkvi. Pápež Lev XIII. ho 4. augusta 1880 vyhlásil za patróna katolíckych univerzít a škôl. Jeho sviatok, vzhľadom na dôvody obnovenej liturgie, sa slávi dnešný deň, kedy jeho telesné pozostatky boli prenesené do mesta Toulouse.

MODLITBA

Bože, prameň všetkej múdrosti, ty si urobil svätého Tomáša Akvinského veľkým na poli svätosti a posvätnej vedy; prosíme ťa, osvieť nám myseľ, aby sme chápali jeho náuku, a posilni nám vôľu, aby sme nasledovali jeho čnosti. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

jan
29
Po
BL. VILLANY DELLE BOTTI, MATKY RODINY (1332–1361)
jan 29 celý deň
BL. VILLANY DELLE BOTTI, MATKY RODINY (1332–1361)

Narodila sa v 1332 vo Florencii v Taliansku v bohatej kupeckej rodine. Mladosť prežila ľahkomyseľne. Vydala sa za bohatého muža Rossu Petra Benintendiho. Spočiatku žila povrchne, venovala sa zábavám, hostinám a tancu. Neskôr po zázračnej udalosti ju zasiahlo svetlo Božej milosti a začala konať pokánie. Odišla k bratom pri kostole Santa Maria Novella a vyznala sa zo svojich hriechov. Potom prijala odev Kajúcich sestier Tretieho rádu sv. Dominika a pod vedením bratov Kazateľov začala nový život. Horlivo študovala Sväté písmo a rozjímala o ukrižovanom Ježišovi. Viedla prísny život a mnoho žien priviedla na podobnú životnú cestu.

Horlila za Boha a blížnych, štedro rozdávala zo svojho majetku chudobným, dokonca i žobrala pre nich na florentských uliciach. Boh ju obdaril mnohými nebeskými darmi. Zomrela 29. januára 1361. Jej telesné pozostatky boli po 37 dní vystavené k ľudovej úcte v kostole Santa Maria Novella. Tam tiež boli úctivo uložené. Pápež Lev XII. potvrdil jej úctu 27. marca 1824.

MODLITBA

Bože, Otče milosrdenstva, ty si blahoslavenú Villanu obdivuhodne odvrátil od svetských márností a pozdvihol si ju duchom pokory a pravého pokánia. Prosíme ťa, obnov v našich srdciach lásku k tebe, aby sme aj my boli naplnení týmto duchom a slúžili ti novým životom. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov. 

jan
3
Št
BL. ŠTEFÁNIE QUINZANIOVEJ, PANNY (1457–1530)
jan 3 celý deň
BL. ŠTEFÁNIE QUINZANIOVEJ, PANNY (1457–1530)

Narodila sa 7. septembra 1457 v Orzinuovi neďaleko Brescie v Taliansku. Ako dcéra z roľníckej rodiny pracovala so svojimi rodičmi na poli. V roku 1489 vstúpila do Tretieho rádu sv. Dominika. Ustavične rozjímala o Kristovom utrpení, jeho rany nosila v srdci i na tele, štyridsať rokov pociťovala duchovnú opustenosť a statočne znášala neprítomnosť pocitov lásky a zbožnosti a útrapy pochybností a pokúšaní. Napriek tomu horlivo slúžila chudobným a snažila sa o zachovanie pokoja. Zomrela 2. januára 1530 v Soncini pri Kremone v kláštore, ktorý dala postaviť a dlhú dobu múdro riadila. 14. decembra 1740 potvrdil pápež Benedikt XIV. jej úctu, ktorá bola od nepamäti.

MODLITBA

Dobrotivý Bože, blahoslavenej Štefánii si udelil milosť, že mala podiel na Kristovom utrpení. Na jej príhovor a podľa jej príkladu daj, aby sme sa aj my podobali tvojmu Synovi. Lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

jan
7
Po
SV. RAJMUNDA Z PEÑAFORTU, KŇAZA (1175–1275)
jan 7 celý deň
SV. RAJMUNDA Z PEÑAFORTU, KŇAZA (1175–1275)

Spomienka

Narodil sa okolo roku 1175 v Pe?aforte neďaleko Barcelony, v Katalánsku. Stal sa jedným z najväčších učiteľov teológie a kánonického práva svojej doby. Roku 1222 ako kňaz miestnej cirkvi v Barcelone vstúpil do rehole Kazateľov. Obdarený učenosťou a jemným správaním vynikal pri výchove kňazov pre ich budúce povolanie. Zostavil pre nich aj tzv. Summu, bohatú na pastoračné skúsenosti a poučenia. Keď sa zdržoval v Ríme, na želanie a neskôr aj na príkaz pápeža Gregora IX. ako prvý zozbieral v jeden celok právne dekréty rímskych pápežov (r. 1234). Po smrti Jordána Saského bol zvolený za magistra rehole (r. 1238) v poradí ako tretí, lež po dvoch rokoch sa úradu zriekol a vrátil sa do Katalánska.

V úrade najvyššieho predstaveného rehole sa ukázal ako apoštol plný odvahy. Na srdci mu ležala apoštolská činnosť medzi Židmi; podporoval tiež misie v oblastiach severnej Afriky, a to jak misie Bratov blahoslavenej Panny Márie a mercedárov, tak aj iných žobravých rádov. Veľmi sa zaujímal o dialóg s islamom, a preto navádzal misionárov, odchádzajúcich medzi nich, aby sa naučili arabský jazyk, a poznávali aj Korán. Zomrel v Barcelone 6. januára 1275, takmer storočný. Pápež Klement VIII. ho zapísal do zoznamu svätých dňa 29. apríla 1601.

MODLITBA

Všemohúci a láskavý Otče, na príkladnom živote a učenosti svätého Rajmunda si dal najavo, že naplnením zákona je láska. Daruj nám svojho Ducha, aby naše srdcia dosiahli takú lásku, ktorá by nás priviedla k pravej slobode tvojich detí. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

jan
10
Št
BL. ANNY MONTEAGUDOVEJ, PANNY (1602–1686)
jan 10 celý deň
BL. ANNY MONTEAGUDOVEJ, PANNY (1602–1686)

Anna Monteagudo Ponce de León sa narodila 26. júla 1602 v Arequipa v Peru. Jej otcom bol Španiel Šebastián Monteagudo de la Jara a matkou Peruánka Františka Ponce de León. Už od troch rokov veku ju rodičia zverili na výchovu dominikánskemu kláštoru Santa Catalina, v ktorom zostala do štrnásteho roku života. Po roku strávenom v kruhu svojej rodiny proti vôli svojich rodičov sa vracia naspäť do kláštora, kde v roku 1618 vstupuje do noviciátu pod menom Anna od Anjelov. V kláštore vykonávala službu kostolníčky (do roku 1632), úrad predstavenej noviciek (do roku 1645) a predstavenej kláštora (do roku 1647). Vždy bola vzorom dokonalej modlitby, milosrdnej lásky v kláštore tak aj mimo kláštora. Ochotná vždy poradiť, bola naplnená misionárskym nadšením a milosrdenstvom voči dušiam v očistci. Rehoľnú disciplínu udržiavala s vytrvalosťou, príkladnosťou, zrelosťou a vyrovnanosťou. Po desiatich rokoch paralytického onemocnenia a po následnom oslepnutí zomiera 10. januára 1686 vo veku osemdesiatštyri rokov. Už počas svojho života sa tešila povesti svätosti. Za blahoslavenú ju 2. februára 1985 vyhlásil pápež Ján Pavol II. pri svojej návšteve Peru.

MODLITBA

Dobrotivý Bože, ty si vo svojej dobrote dal blahoslavenej panne Anne dar vnútornej modlitby, ducha pokánia a neustávajúcej lásky k blížnym; na jej príhovor nám dopraj, aby sme ťa podľa jej príkladu mohli chváliť a oslavovať a v znameniach našej doby spoznávali tvoju vôľu. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

BL. GUNDISLAVA Z AMARANTE, KŇAZA († 1259 alebo 1262)
jan 10 @ 7:28 – 8:28
BL. GUNDISLAVA Z AMARANTE, KŇAZA († 1259 alebo 1262)

Narodil sa koncom XII. storočia v Tagilde v Portugalsku. Zo začiatku bol farárom, potom štrnásť rokov putoval a navštevoval svätyne vo Svätej zemi a v Ríme. Keď ho po návrate domov privítali s vyhrážkami a palicami, začal viesť pustovnícky život. Napokon vstúpil do rehole Kazateľov. Po ukončení noviciátu dostal súhlas k tomu, aby sa v sprievode iného brata vrátil na staré pustovnícke miesto v Amarante. Ďalšie roky života vyplnil rozjímaním o nebeských veciach a kázaním evanjelia okolitým ľuďom. Dôraz kládol na asketické cvičenia. Zomrel v Amarante asi v roku 1259. Pápež Klement X. schválil jeho úctu 10. júla 1671.

MODLITBA

Milosrdný Bože, ty si roznietil myseľ blahoslaveného Gundislava obdivuhodnou láskou k tvojmu menu a doprial si mu, aby ti mohol slúžiť v samote. Prosíme ťa, na jeho orodovanie dopraj aj nám, aby sme pod vedením toho istého Ducha stále rozjímali o tebe a s radosťou usilovne konali to, čo je tebe milé. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

jan
11
Pi
BL. BERNARDA SCAMMACCU, KŇAZA (1430–1487)
jan 11 celý deň
BL. BERNARDA SCAMMACCU, KŇAZA (1430–1487)

Bernard, vlastným menom Anton, sa narodil vo vznešenej rodine roku 1430 v Katánii na Sicílii. Mladosť premárnil. Keď sa však v súboji ťažko poranil, odpovedal na volanie Božej milosti a v roku 1452 vstúpil k bratom Kazateľom. Vo veľkej láske chcel slúžiť len Bohu, aby sa podobal ukrižovanému Kristovi, ktorého umučenie uctieval. Vynikal prejavmi milosrdnej lásky voči blížnym, najmä k núdznym a nemocným. Z tohto dôvodu prijal pomoc urodzených spoluobčanov a postavil veľký špitál, ktorý stojí dodnes. Pokiaľ žil, múdro ho spravoval. Keď dostal príkaz, aby obnovil rehoľný život, celý sa venoval tomuto dielu. Horlivo kázal a mnohých spoluobčanov priviedol k Bohu. Zomrel v Katánii 11. januára 1487. Pápež Lev XII. potvrdil jeho úctu 8. marca 1825.

MODLITBA

Milosrdný Bože, ty si blahoslaveného Bernarda priviedol na cestu pokánia a evanjeliovej dokonalosti. Dopraj i nám, prosíme, aby sme na jeho orodovanie a podľa jeho príkladu oplakávali svoje hriechy a obracali sa k tebe s čistým srdcom. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

jan
15
Ut
Sv. PETRA SANSA, BISKUPA, A SPOLOČNÍKOV, MUČENÍKOV († 1747–1748)
jan 15 celý deň
Sv. PETRA SANSA, BISKUPA, A SPOLOČNÍKOV, MUČENÍKOV († 1747–1748)

Spomienka

Pápež Ján Pavol II. dňa 1. októbra 2000 zapísal do zoznamu svätých stodvadsiatich mučeníkov v Číne šesť bratov kazateľov španielskej národnosti.

„Prvomučeníkom“ tejto krajiny sa stal František Fernández de Capilla, ktorého pápež sv. Pius X. dňa 2. mája 1909 vyhlásil za blahoslaveného. Narodil sa 15. augusta 1607 v kastílskom mestečku Bequerin de Campos (Palencia) v Španielsku. Vstúpil do dominikánskeho konventu vo Valladolide, pričom sa vždy vyznačoval tichosťou a poníženosťou. Za kňaza bol vysvätený v Manile roku 1632. Z apoštolskej lásky odišiel do Číny (1642), kde pôsobil. Tatári, ktorí vpadli do tejto oblasti, ho zajali a mučili, napokon 15. januára 1648 v meste Fogan mu odťali hlavu počas recitovania bolestných tajomstiev posvätného ruženca.

Ďalších mučeníkov z Rehole kazateľov za blahoslavených vyhlásil pápež Lev XIII. dňa 14. mája 1893.

Peter Sans y Jordá sa narodil 3. septembra 1680 v mestečku Ascó pri Tarracone. Po vstupe do dominikánskej rehole v roku 1715 odcestoval do Číny. Vyznačoval sa ľudskosťou, odvahou a apoštolskou horlivosťou, v roku 1729 sa stal biskupom. Od roku 1738 sa naplno venoval misionárskej práci, kvôli ktorej ho v roku 1746 uväznili. Dňa 26. mája 1747 mu odťali hlavu.

František Serrano Frías sa narodil v mestečku Huériya (Granada) dňa 4. decembra 1695. Vstúpil do kráľovského dominikánskeho konventu sv. Kríža v Granade. V roku 1725 odcestoval na Filipíny a odtiaľ v roku 1738 do Číny. V roku 1746 ho uväznili, tam dostal aj správu o svojom menovaní za biskupa, nemohol ale prijať svätenie. Dňa 25. októbra 1748 bol uškrtený a jeho telo bolo spálené. Preslávil sa prísnym životom, ružencovou zbožnosťou a vytrvalým misionárskym nadšením.

Z toho istého granadského konventu do Číny pricestoval aj Ján Alcober Figuera, ktorý sa v Manile roku 1694 stal kňazom a v roku 1741 bol vymenovaný provinčným vikárom pre misie v Číne. Viedla ho apoštolská horlivosť, v roku 1746 ho dolapili a dňa 28. októbra 1748 popravili. Jeho telo bolo spálené.

Joachim Royo Pérez (1691 – 1748) sa narodil v mestečku Hinijosa (Tenuel) a vstúpil do dominikánskeho konventu Panny Márie de Pilar vo Valencii. Po úspešne ukončených štúdiách v roku 1712 odcestoval do Manily a odtiaľ v roku 1715 do Číny. V roku 1746 bol zajatý a 28. októbra 1748 spolu s ďalšími spoločníkmi bol uškrtený. Telá všetkých mučeníkov boli spálené. Vyznačoval sa osobitne veľkou zbožnosťou a apoštolskou horlivosťou.

František Díaz del Rincón (1713 – 1748) bol takisto španielskym dominikánom, ktorý v roku 1738 pricestoval do Číny, pričom v roku 1746 bol zajatý. Po dlhom mučení bol zabitý 28. októbra 1748 a jeho telo bolo spálené. Bol veľmi zbožným a kajúcnym mužom.

MODLITBA

Všemohúci Bože, ty si svätým mučeníkom Františkovi a spoločníkom uštedril život plný lásky k tvojmu menu a veľkú odvahu pri ohlasovaní viery; na ich príhovor daj, aby sa tvoje meno stalo známym v krajinách, ktoré evanjelizovali a nám daj vytrvalosť vo viere, ktorú spečatili svojou krvou. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

jan
22
Ut
BL. ANTONA DELLA CHIESA, KŇAZA (1394–1459)
jan 22 celý deň
BL. ANTONA DELLA CHIESA, KŇAZA (1394–1459)

Narodil sa v roku 1394 v šľachtickej rodine Della Chiesa v piemontskom mestečku San Germano. Rehoľný odev prijal v roku 1417 v kláštore vo Vercelli. Bol priorom v kláštoroch v Como, Savone, Florencii, Bologni, Janove a so schválením generálneho Magistra rehole Bartolomeja Texiera pomáhal pri obnove rehoľného života. Všade na neho spomínali ako na vľúdneho priora, ktorý bol zhovievavý voči ľudskej krehkosti, pričom však ju pevne napravoval. Vyčerpaný prácou a pokáním zomrel 22. januára 1459 v kláštore v Como vo veku šesťdesiatpäť rokov. Úctu, ktorá mu bola vzdávaná od jeho smrti, potvrdil 15. mája 1819 pápež Pius VII. Jeho pozostatky sú uložené v San Germano.

MODLITBA

Láskavý Bože, blahoslaveného Antona si roznietil božskou láskou. Prosíme ťa, daj, nech na jeho orodovanie rovnakou láskou slúžime spoločnej viere. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

jan
23
St
BL. HENRICHA SUZU, KŇAZA († 1366)
jan 23 celý deň
BL. HENRICHA SUZU, KŇAZA († 1366)

Veľmi slávna a milá postava tohto blahoslaveného sa skvie spolu s majstrom Eckhartom a Jánom Taulerom medzi vynikajúcimi učiteľmi dominikánskej špirituality, tzv. rýnskymi mystikmi. Henrich, ctiteľ božskej Múdrosti a veľký milovník Kristovho umučenia, narodil sa neďaleko Kostnice (Konstanz) v Nemecku pravdepodobne na konci XIII. storočia. Jeho otec bol šľachtic a nebol nábožensky založený. Meno prijal od matkinej rodiny Seuze. Jeho matka bola veľmi zbožná. Vo veku trinástich rokov vstúpil do rehole sv. Dominika v Kostnici. Mal nežnú a láskavú povahu. Päť rokov rehoľného života prežil vlažne, ale zasiahnutý svetlom božskej milosti a zahrnutý mystickými darmi, vynikal prísnym životom a trpezlivo a mlčky znášal protivenstvá a nactiutŕhania.

Napísal knihy, veľmi obľúbené veriacimi, preslávené v dejinách literatúry, ktoré ešte dnes majú vplyv na duchovný život. Jeho mystické spisy, z ktorých niektoré napísal ľudovým jazykom, sú stále obľúbené a nanovo vydávané. Na prvom mieste je to kniha Hodinky o večnej Múdrosti. V nej podáva náuku o zbavení sa zmyslovosti a o spojení s Bohom nazeraním na Kristove dokonalosti a na jeho umučenie. Vynikal pokorou a láskou, bol ozdobený nebeskými darmi a planul láskou k Ježišovi, ktorého meno si vyryl do hrude. Zbožne skonal v Ulme 25. januára 1366. Pápež Gregor XVI. schválil jeho úctu 22. apríla 1831. Jeho hrob bol zničený počas náboženských nepokojov reformácie v XVI. storočí.

MODLITBA

Milosrdný Bože, ty si povolal blahoslaveného Henricha, aby nasledoval tvojho Syna a obdivuhodne si ho preslávil umŕtvovaním tela. Prosíme ťa, daj, nech i my nasledujeme ukrižovaného Krista a ustavične pociťujeme jeho útechu. Lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

jan
27
Ne
BL. MARKOLÍNA Z FORLI, KŇAZA (1317–1397)
jan 27 celý deň
BL. MARKOLÍNA Z FORLI, KŇAZA (1317–1397)

Narodil sa v roku 1317 vo Forli v Taliansku. Do rehole Kazateľov vstúpil mladý. Vynikal láskou k mlčaniu a samote, darom kontemplácie a zbožným uctievaním Božej Rodičky Panny Márie. Bol opovrhovaný bratmi, ktorí neprijali reformu Rajmunda z Kapuy. Celý svoj dlhý život prežil v kláštore vo Forl?, kde sa venoval vysluhovaniu posvätných tajomstiev a konal skutky lásky. K tomuto mužovi veľkej modlitby a veľkému priateľovi chudobných prichádzalo mnoho ľudí, najmä biednych a nemocných. Ochotne všetkým pomáhal a potešoval ich. Vynikal obdivuhodnou jednoduchosťou, čistotou a láskou. Zahrnutý nebeskými darmi zomrel 24. januára 1397 ako osemdesiatročný. Pápež Benedikt XIV. potvrdil jeho úctu 9. mája 1750.

MODLITBA

Milosrdný Bože, ty si vždy mal zaľúbenie v prosbách tichých a pokorných ľudí. Prosíme ťa, daj, nech podľa príkladu blahoslaveného Markolína sme naozaj tichého a pokorného srdca, aby sme účinnejšie prijali tvoje dary. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

jan
28
Po
SV. TOMÁŠA AKVINSKÉHO, KŇAZA A UČITEĽA CIRKVI (1225–1274)
jan 28 celý deň
SV. TOMÁŠA AKVINSKÉHO, KŇAZA A UČITEĽA CIRKVI (1225–1274)

Sviatok

Narodil sa roku 1225 na zámku Roccasecca v Taliansku. V mladom veku sa rozhodol vstúpiť do rehole Kazateľov v Neapole (r. 1244) aj napriek odporu vlastnej rodiny. Pobudol v popredných študijných strediskách tej doby (Kolín, Paríž, Rím, Neapol) a všade vynikal bezúhonným životom a pozoruhodným a dôsledným dodržiavaním rehoľných pravidiel. Poslanie vlastnej rehole, totiž slúžiť Božiemu slovu v dobrovoľnej chudobe, dostala u neho formu dennej teologickej práce: usilovne bádať o pravdách viery, s láskou o nich rozjímať a odovzdávať ich druhým. Preto všetky svoje sily a schopnosti celkom dal do služieb pravdy: túžil si ju osvojiť, prijímal ju odkiaľkoľvek prichádzala, a horel túžbou odovzdať ju aj iným. Pokorou a ľudským správaním prevýšil ostatných, stal sa z neho slávny učiteľ posvätnej náuky a obľúbený kazateľ evanjeliových právd. Napísal viaceré diela, naplnené božskou i ľudskou múdrosťou, ktoré zreteľne ukazujú veľmi úzku spojitosť medzi Božím zjavením a výplodom ľudského rozumu.

Bol verný a veľmi oddaný Kristovi Spasiteľovi, badateľne v utrpení Kríža a v tajomstve Eucharistie – ktoré vyzdvihol zostavením ofícia. Synovskou láskou planul aj k Bohorodičke Panne Márii. Zomrel vo Fossa Nuova (Fossanova) dňa 7. marca 1274 cestou na koncil v Lyone. Pápež Ján XXII. ho dňa 18. júna 1323 zapísal do zoznamu svätých. Pápež svätý Pius V. ho 11. apríla 1567 vyhlásil za učiteľa Cirkvi, v poradí piateho v rímskej Cirkvi. Pápež Lev XIII. ho 4. augusta 1880 vyhlásil za patróna katolíckych univerzít a škôl. Jeho sviatok, vzhľadom na dôvody obnovenej liturgie, sa slávi dnešný deň, kedy jeho telesné pozostatky boli prenesené do mesta Toulouse.

MODLITBA

Bože, prameň všetkej múdrosti, ty si urobil svätého Tomáša Akvinského veľkým na poli svätosti a posvätnej vedy; prosíme ťa, osvieť nám myseľ, aby sme chápali jeho náuku, a posilni nám vôľu, aby sme nasledovali jeho čnosti. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

jan
29
Ut
BL. VILLANY DELLE BOTTI, MATKY RODINY (1332–1361)
jan 29 celý deň
BL. VILLANY DELLE BOTTI, MATKY RODINY (1332–1361)

Narodila sa v 1332 vo Florencii v Taliansku v bohatej kupeckej rodine. Mladosť prežila ľahkomyseľne. Vydala sa za bohatého muža Rossu Petra Benintendiho. Spočiatku žila povrchne, venovala sa zábavám, hostinám a tancu. Neskôr po zázračnej udalosti ju zasiahlo svetlo Božej milosti a začala konať pokánie. Odišla k bratom pri kostole Santa Maria Novella a vyznala sa zo svojich hriechov. Potom prijala odev Kajúcich sestier Tretieho rádu sv. Dominika a pod vedením bratov Kazateľov začala nový život. Horlivo študovala Sväté písmo a rozjímala o ukrižovanom Ježišovi. Viedla prísny život a mnoho žien priviedla na podobnú životnú cestu.

Horlila za Boha a blížnych, štedro rozdávala zo svojho majetku chudobným, dokonca i žobrala pre nich na florentských uliciach. Boh ju obdaril mnohými nebeskými darmi. Zomrela 29. januára 1361. Jej telesné pozostatky boli po 37 dní vystavené k ľudovej úcte v kostole Santa Maria Novella. Tam tiež boli úctivo uložené. Pápež Lev XII. potvrdil jej úctu 27. marca 1824.

MODLITBA

Bože, Otče milosrdenstva, ty si blahoslavenú Villanu obdivuhodne odvrátil od svetských márností a pozdvihol si ju duchom pokory a pravého pokánia. Prosíme ťa, obnov v našich srdciach lásku k tebe, aby sme aj my boli naplnení týmto duchom a slúžili ti novým životom. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.