Udalosti jedinej Veľkej Noci pred dvetisíc rokmi zmenili všetko. Svet po tejto Veľkej Noci už nebol ten istý ako pred tým. Ježiš svojou smrťou a zmŕtvychvstaním zmenil všetko. Čo nám tieto udalosti pripomínajú?

Ježišova smrť nám nehovorí v prvom rade to, kam bol človek vo svojej zlobe a nenávisti schopný zájsť. Ježišova smrť nám v prvom rade hovorí to, kam bol Boh vo svojej láske k človeku schopný zájsť. A bol schopný zájsť poriadne ďaleko, až po smrť. Viac sa už nedalo. Ježiš skutočne miloval a miluje človeka „do krajnosti.“

A Ježišovo zmŕtvychvstanie nám hovorí, že za zlom, za smrťou, môže nasledovať iba čiarka. Ale NIKDY nie bodka! Zlo či smrť nemá posledné slovo. Ježiš to všetko zmenil. Ani smrť nedokáže umlčať Lásku. Ani smrť nedokáže umlčať Božiu lásku k človeku. To nám pripomínajú udalosti Veľkej Noci…

Táto veľkonočná radosť sa pritom zrodila veľmi nečakane. Na úsvite veľkonočného rána, kedy svetlo pomaly premáhalo tmu, Mária Magdaléna a iné ženy našli Ježišov hrob prázdny. Aj apoštoli Peter a Ján videli prázdny hrob. Každý, kto v to veľkonočné ráno prišiel k hrobu, našiel ho prázdny.

Každá ľudská prázdnota je zlá. Ak má človek prázdne srdce, je to zlé. Ak má človek prázdny život, život bez zmyslu, je to zlé. Ale prázdnota Ježišovho hrobu, Božieho hrobu, je veľmi dobrá. Táto prázdnota je tou najlepšou prázdnotou. Prázdny Ježišov hrob je totiž liekom pre ľudskú prázdnotu. Ježiš vstal zmŕtvych, zanechal prázdny hrob, aby mohol zaplniť každú ľudskú prázdnotu – beznádej, nelásku, bezzmyselnosť života… Dovoľme Ježišovi zaplniť to, čo je v nás prázdne. To nám pripomínajú udalosti Veľkej Noci…

Veľkonočnú radosť, Božiu zaľúbenosť do človeka, nám Ježiš zjavuje nielen svojimi slovami a skutkami, ale aj svojím pohybom. Pýtate sa ako? Ježišovo zmŕtvychvstanie sa odohralo v Jeruzaleme. Podobne aj jeho nanebovstúpenie. No tu sa vynára otázka. Prečo sa chcel Ježiš, po svojom zmŕtvychvstaní, stretnúť so svojimi učeníkmi až v Galiley, ktorá je od Jeruzalema vzdialená približne sto kilometrov? Prečo práve toto miesto? Zrejme preto, že pre učeníkov sa všetko začalo v Galiley. Na tomto mieste ich Ježiš povolal, na týchto miestach ich Ježiš učil a poslal ich ohlasovať evanjelium. Ale keď prišiel čas skúšok, keď Ježiša uväznili a ukrižovali, všetci jeho učeníci ho opustili. Rozpŕchli sa. Ježišovi učeníci zlyhali. Keď Ježiš vstal z mŕtvych, pozval svojich učeníkov do Galiley práve preto, aby ich nanovo poslal ohlasovať evanjelium. Aby na tých miestach, kde sa to všetko začalo, im dal druhú šancu.

Dávať ľuďom druhú šancu je totiž Ježišovou špecialitou. Učeníci už pomaly chápali, že na prvý pohľad Ježišovo zlyhanie – jeho smrť na kríži – sa nestalo koncom. Práve naopak, stalo sa súčasťou jeho cesty k zmŕtvychvstaniu, k víťazstvu. Podobne aj ich skutočné zlyhania, keď opustili Ježiša, nemali sa stať nejakým koncom. Stali sa súčasťou ich cesty k väčšej dôvere a vernosti Ježišovi. A to im Ježiš chcel a potreboval pripomenúť. Dávať ľuďom druhú šancu je Božou špecialitou.

A Ježiš k podobnému konaniu pozýva aj nás. Nech sa dávanie druhej šance nielen iným ľuďom, ale aj sebe samému(!), stane špecialitou každého jedného z nás. To nám pripomínajú udalosti Veľkej Noci…

 

Požehnané a radostné veľkonočné sviatky!

brat Alan