Premenenie Pána, o ktorom hovorí dnešný úryvok z evanjelia sv. Marka, je práve centrom tohto evanjelia a tvorí výrazný zlom v Ježišovom živote. Tradične sa toto evanjelium dáva do súvislosti s utrpením Pána, ako určité „dodanie odvahy“ pre apoštolov pred vstupom do Jeruzalema. Jeho význam sa tým samozrejme zďaleka nevyčerpáva. Taktiež ho treba chápať aj ako ohlasovanie prichádzajúceho Božieho kráľovstva.

Tejto udalosti predchádzal vážny rozhovor Ježiša s učeníkmi v blízkosti Cézarey Filipovej. Syn človeka bol ľuďmi pokladaný za niektorého zo starých prorokov, avšak jeho učeníci už tušili, že on je niekto oveľa väčší. Na jeho otázku „Za koho ma pokladáte vy“, odpovedal v mene všetkých Peter: „Ty si Mesiáš…“, teda Spasiteľ, ktorého očakávame všetci s celým národom. Potom Ježiš oznamuje, že bude trpieť. Utrpenie je naplnením jeho poslania. No Peter to nechce akceptovať, akosi mu nesedelo, že by tento Boží Syn mal trpieť a zomrieť. Na Ježišovu predpoveď utrpenia zareagoval so značným nepochopením a vyslúžil si za to tvrdé napomenutie.

Ježiš, aby posilnil mysle apoštolov, zobral so sebou troch z nich na horu a tam sa pred ich očami premenil. Nebola to len vonkajšia premena. Nezakladá si na zmene oblečenia, či  šiat. Chcel svojim apoštolom ukázať svoje skutočné vnútro. Ukazuje druhú tvár svojho mesiášskeho poslania. Tvár slávnu. Apoštoli vedľa Ježiša vidia Mojžiša a Eliáša. Dve najväčšie postavy Starého Zákona. Hovorí s nimi. Je uprostred nich. Je medzi nimi, ale je väčší ako oni. Vysoko ich presahuje.

Učeníkov zahaľuje oblak. To je Svätom Písme vyjadrenie Božej blízkosti. Ozýva sa hlas, podobne ako pri Kristovom krste. Výzva pre apoštolov a potvrdenie o Ježišovom božstve. Apoštoli to  pochopia až po dokonaní jeho vykupiteľského diela – po zmŕtvychvstaní – no  v plnosti až po zoslaní Ducha Svätého.

Táto zvláštna udalosť „premenenie na vrchu“ a odhalenie božej slávy v Ježišovej tvári, má v súvislosti s Ježišovou predpoveďou utrpenia a Petrovým  nepochopením ten zmysel, že chce učeníkom dosvedčiť, že kríž, ktorý je v očiach sveta znamením potupy, nič nemení na ich poznaní, že Ježiš je Boží Syn plný milosti a pravdy. Ale aj to, že táto jeho cesta kríža je božia cesta a v súlade s Božím zámerom. Dosvedčujú ju Zákon i Proroci, reprezentovaní Mojžišom a Eliášom. Keď títo poslovia Starého zákona odídu a s učeníkmi zostane už iba Ježiš, prichádza ešte z neba nové uistenie, nielen pre nich, ale i pre nás a všetkých, ktorí chcú kráčať za Kristom: „Toto je môj milovaný Syn, jeho počúvajte“.

Aj my často vo svojom srdci počujeme Boží hlas, no zdráhame sa mu. Nechceme ho počúvať, zabúdame na to, čo nám prikázal sám nebeský Otec: Jeho počúvajte. Často sa správame voči Bohu ako deti, ktoré rozbili krásnu vázu a myslia si, že On o tom nevie nič. Tou vázou je naša čistá duša a každý ťažký hriech ju rozbíja. Preto sa snažme, aby náš život bol napojený na Pána. Naša duša ostane celá. Spojme svoj život s ním: radosti s jeho radosťami, a náš kríž s jeho krížom. A tak nech je tento pôstny čas, pre každého z nás rozhodným krokom: kráčať vždy za hlasom Kristovým. Nedaj nám o tom, Otče, pochybovať, ale daj nech je náš zrak viery stále upretý len na Ježiša.

brat Albert