V dnešnom evanjeliovom čítaní (por. Mt 20,1-16) nachádzame podobenstvo o robotníkoch zjednaných na prácu na deň, ktoré Ježiš rozpráva, aby tak komunikoval dva aspekty Božieho kráľovstva: prvý aspekt je, že Boh chce povolať všetkých, aby pracovali pre jeho kráľovstvo; druhým aspektom je, že na konci chce dať všetkým tú istú odmenu, ktorou je spása, večný život.

Majiteľ vinice, ktorý zobrazuje Boha, vyšiel skoro ráno a najíma skupinu robotníkov, s ktorými sa dohodne na mzde jeden denár za deň: bola to spravodlivá odmena. Potom ešte vyjde aj v inom čase, dokonca až päťkrát počas dňa, až po neskoré popoludnie, aby najal aj iných robotníkov, vidiac že nemajú čo robiť… Na konci dňa, hospodár nariaďuje, aby bol všetkým vyplatený denár, aj tým, čo pracovali iba pár hodín.

Prirodzene že robotníci, ktorí boli najatí ako prví, si sťažovali, lebo boli ohodnotení rovnako ako tí, čo pracovali hodinu. Majiteľ im však pripomína, že dostali to, na čom sa dohovorili; ak ale on chce byť veľkorysý aj k iným, nemajú byť neprajní.

V skutočnosti, hospodárova „nespravodlivosť“ slúži na to, aby u poslucháčov podobenstva vyprovokovala posun do inej úrovne, lebo Ježiš tu nechcel hovoriť o probléme práce alebo o spravodlivej mzde, ale o Božom kráľovstve! Posolstvo je nasledovné: v Božom kráľovstve nejestvujú nezamestnaní, všetci sú povolaní robiť si svoju prácu; pre všetkých bude na konci odmena, ktorá pochádza z Božej spravodlivosti – nie z tej ľudskej, na šťastie! –, t. j. spása, ktorú nám získal Ježiš Kristus svojou smrťou a zmŕtvychvstaním. Je to spása, ktorá je darovaná, nie zaslúžená – spása je zadarmo –, podľa ktorej „poslední budú prvými a prví poslednými“ (Mt 20,16).

Týmto podobenstvom chce Ježiš otvoriť naše srdcia logike Otcovej lásky, ktorá je zadarmo a bohatá pre všetkých. Ide o to, aby sme boli fascinovaní Božími „myšlienkami“ a „cestami“, ktoré – ako pripomína prorok Izaiáš – nie sú našimi myšlienkami a nie sú našimi cestami (porov. Iz 55,8). Zmýšľanie človeka je často ohraničené egoizmom a snahou po osobnej výhode, no naše úzkoprsé a kľukaté myšlienky sa nedajú porovnávať so širokými a priamymi cestami Boha. Je to On, ktorý používa milosrdenstvo – nezabúdajme na to –, zoširoka odpúšťa, je plný štedrosti a láskavosti, ktorou zahrňuje každého z nás, všetkým otvára nesmierne teritórium svojej lásky a milosti, ktoré ako jediné môžu udeliť ľudskému srdcu plnosť radosti.

Ježiš chce, aby sme sa zamysleli nad pohľadom hospodára z podobenstva: nad pohľadom, ktorý vidí robotníkov čakajúcich na prácu, a volá ich, aby šli pracovať do jeho vinice. Je to pohľad plný pozornosti a láskavosti; je to pohľad, ktorý volá, pozýva vstať a vydať sa na cestu, lebo chce, aby každý jeden z nás žil a mal život v plnosti, život venovaný práci, uchránený tak pred prázdnotou a nečinnosťou. Boží pohľad nikoho nevyraďuje, len chce, aby každý dosiahol svoju dôstojnosť a plnosť lásky. Takáto je láska nášho Boha, ktorý je naším milujúcim Otcom.

Nech nám materinský príhovor Panny Márie pomáha, aby sme do nášho života prijali logiku lásky, ktorá nás oslobodí od namýšľania si, že si právom zasluhujeme Božiu odmenu, a tiež od vynášania negatívnych súdov a posudzovania iných ľudí.