Dnes slávime slávnosť Panny Márie Bohorodičky, ktorou Cirkev otvára Nový rok.

Starobylá dogma, ktorú vyhlásil tretí ekumenický koncil v Efeze (431), sa po grécky vyjadruje termínom Theotokos: Mária je Bohorodička. Oproti náuke nestoriánov, ktorí dávali prednosť názvu Christotokos (Kristorodička), Cirkev na koncile potvrdila náuku, podľa ktorej Márii patrí titul Rodička Boha.

Sv. Cyril Alexandrijský tento titul vysvetľoval tým, že Krista nemožno rozdeliť na dve osoby – jednu ľudskú, ktorá sa z Márie narodila a jednu božskú, ktorá sa z Márie nenarodila. Jednota božskej a ľudskej prirodzenosti je v Kristovi zachovaná aj pri jeho narodení. Mária je preto nielen rodičkou Krista ako človeka, ale aj Krista ako Boha.

Avšak už prví kresťania museli vysvetľovať, že Mária nie je pôvodcom Krista. Kristus sa z Márie nerodí vo večnosti, ale len v čase. Nenarodil sa z nej tak, ako sa v grécko-rímskej mytológii Vulkán narodil z Juno, alebo Aeneas z Afrodity. Boží Syn sa vo večnosti neustále rodí z Otca a v čase sa raz a navždy narodil z Márie ako pravý človek a pravý Boh.

Prečo si dnes pripomíname túto pravdu? Prečo je dôležité aj v dnešných časoch oslavovať Máriu ako Bohorodičku? Čím táto starobylá dogma obohacuje našu vieru?

V prvom rade tým, že nás vťahuje do tajomstva Božieho pôsobenia. Poukazuje na to, že Boh, hoci sa zjavuje v stvorení a v Písmach, je tajomstvom, ktoré presahuje náš rozum. Skutočnosť, že sa Stvoriteľ môže narodiť zo stvorenia, je nepochopiteľná pre neveriacich aj pre príslušníkov iných náboženstiev. Je náročná na pochopenie aj pre nás kresťanov a vieme si ju zvnútorniť len vďaka Božej milosti.

V druhom rade je táto dogma dôležitá preto, lebo sa vďaka nej spájame s prvotnou tradíciou Cirkvi. Dotýkame sa prvotných pokusov Cirkvi „prerozprávať“ Kristov príbeh v nových podmienkach šíriaceho sa kresťanstva. Vidíme, ako sa prví kresťania snažili interpretovať Boží úmysel s ľudstvom, a kľúčovú úlohu Márie, o ktorej Písmo hovorí len veľmi skromne.

A v treťom rade je táto dogma dôležitá preto, lebo poukazuje na našu závislosť od Boha. Ako vieme, Bohorodička sa na ikonách nikdy nezobrazuje sama. Vždy drží v náručí svojho Syna, aby sme nezabudli na to, že cez Máriu sa svetu dáva Boh sám. Ona je médiom, nie pôvodcom. Preto Vladimírska ikona zobrazuje Matku zo Synom tak, že jeden druhému dýchajú do úst. Všemohúci Boh vdýchol život Márii, aby ona mohla vdýchnuť život vtelenému Slovu.

Uvažujme nad tajomstvami našej viery, aby sme boli kresťanmi, ktorí poznajú svoje korene a vedia čomu a Komu uverili.

Všetkým vám prajem požehnaný a milostiplný rok 2018!

brat Česlav OP