Ako si nás Boh vedie k sebe? V prvom rade si nás Boh sám privádza k sebe skrze všetko to, čím si prechádzame, čo zažívame, čo čítame, či čomu načúvame. A napriek tomu, sú aj ľudia, ktorým bola zverená zvláštna úloha privádzať nás všetkých k Tomu, kto nás samých priviedol k životu. A práve na týchto vybraných ľudí si posvietili čítania dnešnej nedele. Boží hlas skrze proroka Malachiáša i Kristov hlas o päť storočí neskôr totiž adresujú vtedajším náboženským lídrom tie isté výčitky. Prečo? A prečo sú dôležité pre nás dnes?

Kňazom z 5.st pred Kr. sprostredkúva Malachiáš Božiu výčitku, že prestali vzdávať úctu Božiemu menu tým, že neobetovali Bohu to najlepšie. Sami prekrúcali Božie nariadenia a robili výnimky zo zákona. Tí, ktorí mali byť lídrami židovského národa a na perách ktorých mala spočívať životná múdrosť, nespoznali svoje správne miesto a neviedli ľud k Bohu. Svojím postojom: „Nemusíte dávať Bohu to najlepšie, Bohu to nevadí“ zviedli mnohých ľudí. Zákonníci a farizeji z Ježišových čias sa nepoučili z Malachiášovho napomenutia a tiež zlákali mnohých, ale do opačného extrému, pretože si uzurpovali interpretáciu Mojžišovho zákona a na ľudí kládli neúnosné bremená.

Tie výčitky zaznievajú, pretože obe tieto skupiny nepochopili dobre svoje miesto vo vzťahu medzi ľudom a Bohom a nesprávne sa postavili k moci, ktorá im bola zverená. Akosi ju nedokázali dobre uchopiť, akoby im skackala v rukách, ako hrnček, ktorý sa Vám vyšmykne z rúk a chcete ho zachytiť. Ich úlohou nebolo ani tak rozhodovať za druhých, ako skôr povzbudiť, pripomenúť, inšpirovať, sprostredkovať poznanie Božieho zákona či životnú múdrosť ľuďom, či samotnú obetu Bohu. Na pozadí týchto nezvládnutých rolí je preto oveľa dôležitejšia otázka vysporiadania sa so zverenou mocou.

Mierou človeka je totiž to, ako on sám narába s mocou, keď ju dostane. Alebo aj naopak, ako ju premárni, ako ju nevyužije pre dobro druhých, keď je naň zložená.

Preto tie texty nie sú ani zďaleka iba zrkadlom pre náboženských lídrov vtedajšej či dnešnej doby. Ale siahajú oveľa hlbšie. Až k otázke, ako s mocou narábame my, prípadne či sa nevyhýbame ju použiť, keď môžeme a máme.

Kristovi bola daná moc svedčiť o pravde, priniesť obetu svojho života a vykúpiť ľudstvo. A svojím životom, utrpením, smrťou a zmŕtvychvstaním oslávil Otcovo meno a priviedol nás k Nemu.

Tretí prezident Spojených štátov, Thomas Jefferson, raz predniesol svoju túžbu: „Bože daj, nech sú ľudia pevných zásad tými zásadnými ľuďmi okolo nás.“ Možno by sme tých ľudí pevných zásad mohli v prvom rade hľadať v každom z nás. Každému z nás totiž bola daná s naším životom veľká moc. Záleží však, ako ju využijeme.

Brat Damián