Markovo evanjelium na mnohých miestach zdôrazňuje, že Ježiš neustále ľudí prekvapuje. Dnes znova evanjelista poznamenáva dôležitý detail, že ľudia žasli nad jeho učením. Lebo čo hovoril a čo konal bolo sprevádzané so zvláštnou plodnosťou.

Nedávno som v priebehu dvoch dní počúval dvoch rehoľníkov, ktorí sa mali prihovoriť svojmu publiku. Jeden z nich kázal pri svätej omši vyše pol hodiny a bolo cítiť, že sa dosť míňal so svojimi poslucháčmi, čo dávali najavo počas i po svätej omši. Na druhý deň som zasa počúval iného rehoľníka, ktorý takmer hodinu hovoril ku svojmu publiku, kládol pozorne vetu k vete a postupne nás vovádzal do problematiky, ktorú nám chcel priblížiť. Občas som prebehol očami po jeho poslucháčoch a všetci mu viseli na perách. Jeden z nich to nakoniec s úsmevom zhrnul azda najlepšie: „Nedalo sa pri tom ani trochu pospať“.

Všetci sme citliví na to, či slová, ktoré počúvame, prinášajú plody. Sú také, ktoré prenikajú do nášho vnútra, a sú také, ktoré sa zdajú byť len zaplnením času. Môžu byť pravdivé, ale čosi živého im chýba. Evanjelium takto ako protiklad poukazuje na Ježišovo kázanie a kázanie zákonníkov. Zo začiatku evanjelia ešte nevieme veľa o tom, o čom Ježiš kázal. Ale vieme, že jeho kázanie bolo sprevádzané mocou a odkiaľ tú moc mal. Pôvod tejto autority nám prezrádza samo Markovo evanjelium hneď vo svojom úvode pri Ježišovom krste.

Ježišova autorita, jeho moc, pramenila z toho, že je Synom Otca. Jediný zdroj jeho autority bol v tom, že bol poslaný ako milovaný Syn (Mk 1,11). Ježiš sa neopiera o ľudské zdroje, štemple od iných autorít, či ako ho vidia iní. Jeho život patrí Otcovi a evanjelium nám postupne ukazuje, že nebojuje o svoj život a svoj kredit, ale o poslucháčov, ktorí sú ochotní počuť o Otcovi. Otec totiž udáva rytmus celého jeho života. Otec neustále koná svoje dielo vo svete. A Ježiš vie, kým je a kde stojí, a to dáva moc jeho slovám.

Pri krste Ježiš vychádza z vody a čaká ho Otec s otvoreným náručím, zosiela naň plnosť svojho Ducha a dozvedáme sa, že je milovaným Synom. Minulú nedeľu sme zasa čítali o tom, že o túto skúsenosť z krstu sa chce Ježiš podeliť s druhými, preto povoláva apoštolov, aby boli rybármi ľudí. Aby ich vyťahovali z vody krstu, lebo ich tam ako znovuzrodených synov a dcéry čaká Otec plný lásky, ktorý ich naplní svojim Duchom a zrodia sa ako Božie deti. A táto nedeľa nás posúva ešte o krok ďalej. Práve toto vedomie adoptívneho synovstva je to, čo našim slovám a našim skutkom tu a teraz dáva novú moc, ktorá je našou účasťou na Ježišovej moci.

Vieme, kým sme a kde stojíme. Rytmus nášho života udáva Otec. Buďme nástrojmi nového učenia s mocou.

Brat Damián