Niektoré neviditeľné skutočnosti v našom živote sa z rôznych dôvodov nedajú overiť priamo, ale často máme nejaké ukazovatele alebo indikátory, ktoré nás o danej veci informujú spoľahlivým spôsobom. Napríklad v chemickom laboratóriu zrakom hneď nezistíme, či je príslušný roztok kyslý alebo zásaditý. Máme však k dispozícii špeciálne farbivá, ktoré nám to spoľahlivo prezradia. Chemické znečistenie ovzdušia nemusíme hneď zaregistrovať, ale keď zistíme, že na stromoch prestávajú rásť lišajníky, je to neklamný signál, že s ovzduším to nie je v poriadku. A dnešné evanjelium nás upozorňuje, že aj pre náš vzťah k Bohu, ktorý sa o to viac nedá nejako rukolapne zachytiť, máme tiež určité spoľahlivé indikátory.

Ježiš na otázku „Ktoré prikázanie v Zákone je najväčšie?“ odpovedá známym krédom judaizmu „Šema Jisra’el“ – „Počuj, Izrael“, ktoré sa recitovalo pri sobotných večerných modlitbách a napísané na malých kúskoch pergamenu sa nosilo v amuletoch. Sú to slová z knihy Deuteronómium, kde sa píše: Počuj, Izrael, Pán je náš Boh, Pán jediný! A ty budeš milovať Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou silou. A tieto slová, ktoré ti ja dnes prikazujem, nech sú v tvojom srdci, poúčaj o nich svojich synov a sám uvažuj o nich, či budeš sedieť vo svojom dome, či budeš na ceste, či budeš ležať alebo stáť. Priviaž si ich ako znamenie na ruku, nech sú ako znaky medzi tvojimi očami, a napíš si ich na veraje svojho domu a na dvere (Dt 6, 4–9) Ako sme však počuli v evanjeliu, Ježiš k vyznaniu Šema Izrael pridal slová z knihy Leviticus: Miluj svojho blížneho ako seba samého! Presne sa tu píše: Nenos nenávisť vo svojom srdci voči svojmu bratovi! Úprimne napomeň svojho blížneho, aby si preň neuvalil vinu na seba! Nepomsti sa a neprechovávaj hnev voči príslušníkom svojho ľudu, ale miluj svojho blížneho ako seba samého! Ja som Pán! (Lv 19, 17–18) Ježiš takto zdôraznil úzku súvislosť medzi našou láskou k Bohu a láskou k blížnemu. Hoci oboje nachádzame v Starom zákone, táto vzájomná spätosť tu nebola dovtedy tak jasne formulovaná a ešte výraznejšie sa posúva obsah slova blížny – v Ježišových slovách to už nie je len príslušník toho istého vierovyznania a národa, ale každý človek bez rozdielu, dokonca aj môj nepriateľ: Počuli ste, že bolo povedané: »Milovať budeš svojho blížneho a nenávidieť svojho nepriateľa.« Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú, aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je na nebesiach. (Mt 5, 43–45).

Samozrejme, predpokladom naplnenia slov Miluj svojho blížneho ako seba samého! je aj pozitívny vzťah k nám samým – naše sebaprijatie ako  výraz dôvery k nášmu Stvoriteľovi. Vzorom a prameňom našej lásky k blížnym je láska Ježišova – veď on sám nám na inom mieste tiež hovorí: Toto je moje prikázanie: Aby ste sa milovali navzájom ako som ja miloval vás (Jn 15, 12).

Láska k Bohu a k blížnemu, to sú dve spojené nádoby. Láska k Bohu, to nie je len otázka nejakej emócie, ktorá je zameraná mimo našu realitu, ale je to skutočnosť záväznej dôvery, nášho chcenia a konania, ktorá sa prejavuje aj viditeľným spôsobom v našich konkrétnych skutkoch, v našom vzťahu ku svetu, k ľuďom: Boha nikto nikdy nevidel; ale keď sa milujeme navzájom; Boh ostáva v nás a jeho láska v nás je dokonalá. … Ak niekto povie: „Milujem Boha,“ a nenávidí svojho brata, je luhár. Veď kto nemiluje brata, ktorého vidí, nemôže milovať Boha, ktorého nevidí. (1 Jn 4). Láska k neviditeľnému Bohu má teda viditeľný výraz v našej láske k blížnym.  Neviditeľné skutočnosti možno zaregistrovať pomocou určitých indikátorov – ukazovateľov. Indikátorom našej lásky k Bohu je naša obetavá láska k blížnemu, vyjadrená konkrétnymi skutkami milosrdenstva a platí to aj vtedy, keby sa nám zdalo, že lásku k Bohu nijak zvláštne vo svojom živote neviem zažiť či precítiť.

fr. Dominik OP