Po sviatku Všetkých svätých sa v Cirkvi koná Spomienka na všetkých verných zosnulých, ktorí zosnuli v milosti a priateľstve Božom, ktoré sa však nachádzajú ešte v očistci. Cirkev nás vyzýva, aby sme pomoc venovali tým členom, ktorí si sami nemôžiu pomôcť, totiž dušiam trpiacim v očistci. Nik z nás nevie, či naši drahí zosnulí – rodičia, bratia, sestry, priatelia, dobrodinci – nie sú ešte v očistci. Láska nám káže, aby sme im vrúcnou modlitbou, skutkami dobročinnosti a milosrdenstva a hlavne obetou sv. omše pomáhali skrátiť alebo ukončiť dni ich trápenia v očistci a naplniť ich túžbu čím skôr uvidieť Božiu tvár. Očistec je stav alebo miesto očisťovania. V očistci sú tie duše, ktoré, aj keď sa v stave milosti posväcujúcej / teda bez smrteľného hriechu / odlúčili od svojho tela, jednako neboli celkom čisté od všetkých škvŕn, a preto nemohli vojsť do neba, kam nič poškvrnené nevojde.
Škvrny, ktoré môžu byť na duši vo chvíli smrti, aj keď je duša v stave milosti posväcujúcej milosti, možu byť trojaké: všedné hriehy, zlé náklonnosti a ešte nevyrovnané dočasné tresty za odpustené hriechy či už smrteľné alebo všedné. Pravdepodobná je však mienka tých teológov, ktorí učia, že duša odchádzajúca z tela v milosti posväcujúcej hneď v prvej chvíli svojho odlúčenia z tela na základe posväcujúcej milosti v novom stave zahorí takou dokonalou láskou k Bohu a takou dokonalou ľútosťou, že z nej zmizne každá škvrna, pochádzajúca zo všedného hriechu a z nezriadenej náklonnosti. Ako prekážky vstupu do neba ostanú len nevyrovnané dočasné tresty. Tresty sa totiž dokonalou láskou a ľútosťou neodstránia, lebo smrťou sa skončí čas na zadosťučinenie a na získanie zásluh. Duše teda nemôžu dať zadosťučinenie za tieto tresty v tom zmysle, ako je to na zemi, ale musia si ich vytrpieť v očistci. Trest v očistci spočíva v tom, že duša nemôže vidieť Boha.
Pre dušu v očistci je to taký hrozný trest, aký si my teraz ani nevieme predstaviť, lebo to prevyšuje naše spôsoby myslenia. Duša ani na tomto svete nemôže nájsť úplné uspokojenie v inom ako v Bohu. Okolnosť, že tu na zemi duša nevidí Boha, neznamená pre ňu trápenie, to nastane až na druhom svete, keď celou svojou bytosťou zatúži po Bohu. Tam zmysel celého jej bytia a blaženosti spočíva výlučne len v priamom a bezprostrednom videní a cítení Boha, lenže zo svojej viny je z toho dočasne vylúčená. Ohromný žiaľ a výčitky svedomia ju naplnia, lebo si sama pripravila takéto odlúčenie pre márne ničotnosti a ľahkomyseľnosti v pozemskom živote. Druhý trest je takzvaný „trest zmyslov“, spôsobený „citeľne, čiže vonkajšími hmotnými činiteľmi. Mnohí svätí otcovia a teologickí učenci spomínajú oheň. Nie je to článok viery! Podľa sv. Tomáša Akvinského najmenší očistcový trest je väčší ako najväčší trest na zemi. Znášaním tohto trestu sa duša očisťuje asi tak, ako sa zlato očisťuje ohňom. O čase trvania očistcových múk pre jednotlivé duše nevieme nič určité. Vieme iba toľko, že po Poslednom súde očistec už nebude. Článok viery o očistci zapadá do vieroučnej sústavy cirkevného učenia. Zodpovedá vlastnostiam Boha, ktorého cesty sú milosrdenstvo a pravda/spravodlivosť/. P. Hilár Jozef Štefurik OP