Bratia a sestry, milí priatelia! Dnešné evanjelium, ktoré sa číta na dnešnú nedeľu – nedeľu Božieho milosrdenstva, hovorí o Ježišovom stretnutí s jeho apoštolmi. Ježiš vstupuje do miestnosti za zatvorenými dverami, postaví sa doprostred medzi apoštolov a neprekážajú mu ani zatvorené dvere. Pozdravuje svojich apoštolov pozdravom pokoja a odovzdáva im už v predstihu dar Ducha Svätého.

Neprekážajú mu ani pochybnosti apoštola Tomáša, ktorý nebol s apoštolmi vtedy keď sa im Ježiš prvý raz zjavil. Apoštol Tomáš si vyžaduje dôkazy, že to všetko čo vidí, nie je prelud ani halucinácia a kladie si isté podmienky preto, aby mohol uveriť. Ježiš prijíma Tomášovu výzvu a ponúka mu, aby sa presvedčil nielen zrakom, ale aj dotykom.

My sme nič podobné nezažili. Nevideli sme Ježiša našim prirodzeným zrakom, ani sme nedostali možnosť, dotknúť sa ho. Ale napriek tomu, že sme ho nevideli sa snažíme veriť, aj kvôli svedectvu mnohých vyznávačov a vyznávačiek počas dvadsiatich storočí kresťanskej Dobrej zvesti.

Niekedy v kútiku duše aj závidíme apoštolovi Tomášovi, že mal možnosť nielen sa Ježiša dotknúť, ale aj vložiť svoju ruku a svoje prsty do Ježišových rán. Ježiš nás napriek tomu upokojuje a povzbudzuje, že sme blahoslavení, pretože, hoci sme ho fyzicky nevideli, predsa v neho veríme.

Apoštol Tomáš sa s Ježišom stretával priamo, my sa s ním stretávame  v Božom slove, vo sviatostiach a v spoločenstve veriacich ľudí. Sväté písmo nám pripomína všetko to, čo by sme si mali uchovať vo svojom srdci, aby sme aj my mohli spoločne s apoštolom Tomášom zvolať: „Pán môj a Boh môj“ (porov. Jn 20, 28).

Apoštol Ján nenapísal svoje evanjelium iba preto, aby sme mali akési faktografické informácie, ale predovšetkým, aby sme získali večný život, ak uveríme Ježišovi Kristovi. Aby sme mali plodný duchovný život, kráčajúc na našej pozemskej púti spolu s Ježišom Kristom. To, čo my ľudia rozumieme pod pojmom život je niekoľko pozemských desaťročí, avšak Sväté písmo hovorí o živote, ako o trvalom spojení s Ježišom  Kristom, ktorému patríme od sviatosti nášho krstu.

Život s Ježišom Kristom nemôže ohroziť ani smrť, pretože ako veľmi výstižne pripomína apoštol Pavol a Liste Rimanom: „Ani smrť, ani život, ani anjeli, ani kniežatá ani prítomnosť ani budúcnosť, ani mocnosti, ani výška, ani hĺbka, ani nijaké iné stvorenie nás nebude môcť odlúčiť od Božej lásky, ktorá je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi (porov. Rim 8, 38-39).

My sme Ježiša nikdy nevideli z tváre do tváre, ale ak sme v neho uverili , stretli sme sa s ním podobne ako apoštol Tomáš a ďalší apoštoli. Vzkriesený Ježiš Kristus Pán Ježiš nám ponúka svoje rany, ktoré nám ukazuje aj cez naše vlastné zranenia, či cez rany našich blížnych, aby sme sa učili byť milosrdní k iným, ale aj sami k sebe.

Pozýva nás všetkých k svojmu stolu, ktorý prestiera jeho láska a dobrota. Nepresviedča nás o svojej prítomnosti, ale dáva nám zakúšať istotu, že zostáva s nami „ po všetky dni, až do skončenia sveta“ (porov. Mt 28, 20).

Brat Michal