Dvojité prikázanie lásky v dnešnom evanjeliu je vlastne trojitým prikázaním a síce milovať Boha, milovať blížneho a milovať aj seba samého, pretože milovať Boha a blížneho môžem iba vtedy, ak dokážem prijať a mať rád aj seba samého.
Pán Ježiš nám pritom ponúka svoj vlastný pohľad a odporúča nám, aby sme nezačínali od svojich vlastných potrieb, ale od Božieho plánu, ktorý má Boh osobitne s každým z nás. Akceptujúc Ježišovo odporúčanie sa najskôr máme snažiť milovať Pána Boha a pritom hľadať, skúmať a zisťovať Boží plán, ktorý má Boh s každým z nás.
Až potom môže prísť na rad v adekvátnej forme láska k blížnemu, ale aj k sebe samému. Vieme, že ako ľudia môžeme žiť plnohodnotný život iba v prítomnosti. Trojité prikázanie lásky môžeme vnímať ako Boží odkaz, aby sme našu prítomnosť ktorú žijeme využívali k harmonizácii vlastného životného príbehu. Môžeme pritom skúmať naše prítomné možnosti a vhodne do nich zakomponovávať aj osvedčené skutočnosti z našej minulosti a s dôverou v Božiu pomoc sa pozerať do budúcnosti.
Pravidelne by sme sa pritom mali pýtať sami seba: Ako vníma Boh prítomnosť, ktorú teraz prežívam? Neznehodnocujem svoju dôstojnosť, spôsobom života ktorý momentálne žijem?
Ak chceme žiť v trvalej rovnováhe nemôžeme pritom trvalo absentovať v žiadnej oblasti z trojitej lásky, lebo všetky tri lásky sú veľmi potrebné. Náš vzťah k Bohu by mal byť celostný. Podľa Svätého písma ho máme milovať celým srdcom, celou dušou i celou mysľou. Boh nás stvoril s telom, s emóciami, s myslením i s vôľou, a nárokuje si na nás v našej celistvosti.
Srdce človeka v biblickej antropológii symbolizuje centrum celej osobnosti človeka. Duša je spojená s tým, čo nás udržiava pri živote. Myseľ nás privádza k úlohe rozumu v živote človeka. Bohu preto nemáme venovať iba naše city, ale aj čas, ktorý máme k dispozícii, naše činy a náš intelekt.
Čo to znamená milovať blížneho nám Pán Ježiš vysvetľuje v podobenstve o milosrdnom Samaritánovi. Byť blížnym znamená, byť vedome a dobrovoľne niekomu nablízku, s citmi, s vôľou i s rozumom. Môžeme pritom myslieť na milované osoby, na príbuzných a priateľov, ale nemalo by nás to odrádzať ani od toho, aby sme dokázali pomôcť aj tomu, kto to akútne potrebuje, hoci toho človeka ani dobre nepoznáme.
Milovať človeka znamená investovať osobnú energiu do vzťahu, hovoriť o sebe úprimne, pýtať sa druhého človeka, či správne chápem jeho slová, činy a potreby.
Ako meradlo lásky k blížnemu sa ponúka vzťah k sebe samému. Toto meradlo by malo vylučovať obidva protikladne extrémne situácie: Po prvé: Náš vlastný egoizmus, ktorý paralyzuje našu schopnosť zaoberať sa problémami iných ľudí. Po druhé: Podceňovanie seba samého, ktoré nás oslabuje a zaslepuje voči našim vlastným potrebám. Preto je veľmi významná skutočnosť, že v evanjeliu bezprostredne po podobenstve o milosrdnom Samaritánovi nasleduje príbeh o Márii a Marte.
Sústavná sebareflexia nám môže pomôcť zostať v stredovej polohe medzi oboma extrémnymi stavmi naše duše. A popritom sa potrebujeme opäť pravidelne spytovať sami seba:
Z čoho vychádza moja motivácia pre isté typy správania? Nie je v jadre môjho konania strach, neprijatie, neodpustenie alebo nenávisť? Aké vzorce správania používam v živote a prečo ich vlastne používam? Z akej pozície pristupujem k iným ľuďom? Ako sa starám o svoju dušu a o svoje telo? Viem rozlíšiť, kedy mám uprednostniť druhého človeka a kedy mám dať priestor svojim vlastným potrebám? Mám na tieto skutočnosti dostatok miesta a času? Budujem si rovnováhu medzi rozumom a citmi, aby som sa vedel/a správne rozhodovať?
Podľa vzoru Pána Ježiša môžeme s Božou pomocou stále nanovo nachádzať vnútornú rovnováhu. Pán Ježiš vo svojom vlastnom životnom príbehu vedel dávať priestor Bohu, blížnym, ale aj svojim vlastným potrebám. Vzťah k Bohu nás učí prijímať všetko a všetkých ako dar a príležitosť, ktorá sa nám ponúka.
Je fakt, že život človeka je často komplikovaný, náročný a nevyspytateľný, ale je to zároveň priestor a príležitosť k odhaľovaniu tajomstva Boha žijúceho v Trojici osôb, v životných príbehoch iných ľudí, i nás samotných.
Jemné tkanivá vzťahov a schopnosť dorozumievať sa nám pri tom majú pomáhať, aby sme dokázali prežiť zaujímavý, zmysluplný a plnohodnotný život v spoločenstve našich najbližších. S Božou pomocou môžeme pritom odhaľovať naše vlastné dary a schopnosti, ktoré nám Pán Boh daroval, práve pre službu našim najbližším.

fr. Michal Milan Krovina, OP