V dnešnom evanjeliu Ježiš vystupuje ako ten, kto uzdravuje, vyháňa zlých duchov a káže. Je pochopiteľné, že ľudia ho viac vyhľadávali kvôli uzdravovaniu a vyháňaniu zlých duchov, on zase svojim učeníkom vysvetľoval, že prišiel najmä preto, aby kázal, hoci sa nebránil ani uzdravovaniu. Kto by nechcel byť rýchlo uzdravený, keď mu nejaká choroba strpčuje život? Kázanie však zostáva iba výzvou, podnetom pre prácu na sebe, námahu potom musí vynaložiť sám počúvajúci.

Ježiš sa možno nebránil uzdravovaniu aj preto, že takýmto spôsobom jasnejšie vynikne rozdiel medzi stavom predtým, keď človeka sužovala choroba, a stavom potom, po uzdravení. To odkrýva v človeku potenciál telesného zdravia, ktorý choroba prekrýva.

Vyháňanie zlých duchov zase odkrýva potenciál duchovného zdravia aj v tých ľuďoch, ktorými predtým lomcovalo zlo. Najvýraznejšie to je opísané v príbehu o mužovi, z ktorého Ježiš vyhnal mnoho zlých duchov a tí vstúpili do stáda svíň, ktoré sa potom vrhli do vody a utopili sa. V tom príbehu je veľmi nápadný rozdiel medzi tým, ako sa ten úbohý muž správal predtým a potom. Býval v hroboch, nikto ho nevládal spútať, kričal… Zrejme sa ho ostatní báli, najradšej by sa ho asi boli zbavili. Po Ježišovom zásahu sa ten človek úplne zmenil. Stal sa krotkým, všetky nezdravé prejavy jeho správania zmizli, uvedomil si, čo sa s ním stalo, bol Ježišovi nesmierne vďačný a chcel ho nasledovať.

Aký obraz človeka ponúka príbeh o tom mužovi? Ukazuje, že jadro každého človeka je v zásade dobré, krotké, otvorené pre harmonické vzťahy s druhými. Ale toto jadro môže byť prekryté a prehlušené nánosmi, ktoré ako zlí duchovia lomcujú s človekom a ženú ho do takého správania, ktoré škodí jemu aj druhým. Môže to mať rôznu podobu a ťažko identifikovateľný pôvod. Napríklad keď niekto vyrastá v prostredí, ktoré ho od malička vedie k nenávisti voči nejakej skupine, vôbec netuší, že takto v sebe nosí zlého ducha. Tí zlí Palestínčania, kresťania, politici, Maďari… – nenávisť môže mať tisíce podôb. Iný zlý duch sa môže votrieť v čase dospievania, keď pouličná partia ponúka ako hodnoty alkohol alebo drogy a vysmieva sa tradičným hodnotám. Ale zlý duch môže číhať aj v kláštore a ponúkať veľké množstvo spôsobov, ako vyhnať skutočnú lásku zo spoločenstva.

Nevieme kedy a ako do nás vstúpi nejaký zlý duch, ani vo sne by nás nenapadlo, že snáď robíme niečo čudné, ba dokonca že niekomu ubližujeme. Iba ak máme to šťastie, že nás Ježiš oslobodí, vidíme zrazu svet inými očami a máme chuť horko zaplakať. Je to ale aj strašná úľava, lebo niet krajšieho pocitu ako prísť do kontaktu s tým krásnym jemným jadrom v sebe, s tým, ktoré Ježiš odkryl aj v takých ľuďoch, ktorých už väčšina odpísala.

Anglická mystička zo 14. st. Juliana z Norwich vo svojom spise často opakuje, že v Bohu nevidela žiaden hnev ani žiadne obviňovanie. Asi si nevieme dosť dobre predstaviť, ako to môže fungovať pri takom množstve zla vo svete. Čiastočne si to môžeme priblížiť na obraze matky a malého dieťaťa. Dobrá matka sa na dieťa pozerá s láskou, či už je práve milé alebo vystrája. Dáva mu hranice, učí ho, čo mu bude prospievať a čo škodiť, ale v tom všetkom nie je dôvod ani na hnev, ani na obviňovanie dieťaťa.

Ježiš v nás stále vidí za všetky nánosy zla až k jadru, ku krásnej perle v strede duše. Aj dnes nás chce uzdravovať, telesne aj duchovne, a prihovára sa nám. Premieňa nás zvnútra, pracuje v nás, ale predsa nám ponecháva slobodu a tiež náš podiel práce na odkrývaní vnútornej krásy.