Ak chceme vedieť, čo znamená Ježišovo „Bdejte!“ dnešného evanjelia, prorok Izaiáš nám v prvom čítaní najskôr ukazuje, ako vyzerá ne-bdenie: „Ty si sa hneval, a my sme hrešili. Dlho sme ti boli neverní… Všetci sme boli nečistí, sťa špinavý šat je všetka naša spravodlivosť. Všetci sme jak zvädnuté lístie, naša neprávosť nás unáša ako vietor. Nik nevzýva tvoje meno, nik sa nevzchopí, aby sa k tebe privinul…“ Pozorný poslucháč však zbadá, že Izaiáš sa neobmedzuje len na výpočet symptómov, ale povie aj diagnózu: Izraeliti sa nakazili faraónovou chorobou – zatvrdnutím srdca.

Tu sa nám vynára stará otázka: Ak Boh zatvrdil faraónove srdce, ako nám to hovorí kniha Exodus, keď faraón nechcel prepustiť Izraelitov z Egypta, potom faraón nekonal slobodne. Ako potom mohlo byť správne trestať ho spolu s jeho ľudom desiatimi ranami, keď faraón nemohol niesť zodpovednosť za svoje konanie, ak mu Boh zatvrdil srdce? Aj keby sme egyptské rany nevnímali ako trest, ale zjavenie Božej slávy, námietka o ich spravodlivosti naďalej ostáva.

V dnešnej dobe zákonov máme tendenciu vidieť veci čiernobielo: buď je človek slobodný a potom musí niesť zodpovednosť za svoje činy, alebo nekoná slobodne, čím sa jeho zodpovednosť znižuje. Sväté Písmo nám však na našu slobodu ponúka hlbší pohľad. Predstavme si takú logiku závislosti. Prvých pár cigariet, ktoré vyfajčíme, prvé fľaše alkoholu, ktoré vypijeme, či drogy, ktoré zoberieme, vezmeme úplne slobodne. Poznáme riziká, ale ignorujeme ich. Časom však naša závislosť tak narastie, že sme proti nej takmer bezmocní a neschopní zastaviť ju, tak trochu v duchu výčitky, ktorú Nazaretčania adresovali Ježišovi: „Lekár, lieč sám seba!“ (Lk 4,23).

Závislosť je fyzická záležitosť. Existujú však aj jej morálne ekvivalenty. Predstavme si, že pri nejakej významnejšej príležitosti zaklameme. Ľudia uveria niečomu, čo o nás nie je pravdivé. Keď potom k záležitosti opäť príde reč, musíme klamať ďalej, aby sme potvrdili prvú lož. Roztočí sa tak celá špirála klamstiev. Zatiaľ sa bavíme na úrovni jednotlivcov. Ak však pôjde o celé spoločnosti, v stávke bude oveľa viac. Povedzme trebárs, že manažér podniku urobí chybu, ktorá, ak sa prevalí, ohrozí budúcnosť celej firmy. Pokúsi sa vec „ututlať“. Aby sa mu to podarilo, musí si získať pomoc kolegov, ktorí sa stanú súčasťou jeho klamstva. Ako sa okruh podvodu rozširuje, stáva sa súčasťou podnikovej kultúry a pre čestných zamestnancov spoločnosti si bude vyžadovať veľa odvahy, aby mu čelili a klamstvo zastavili.

Svoju slobodu totiž strácame postupne, často bez toho, aby sme si to všimli. Keď ľudský život stráca cenu tak, ako to Izraeliti zažili v Egypte; ak sa ľudia vnímajú ako prostriedky a nie ako cieľ a najhoršie zločiny sa ospravedlňujú v mene humanizmu a lepšej budúcnosti; keď vládcovia získavajú neobmedzenú moc – vytvára sa priestor, v ktorom sa sloboda stráca a nárek utláčaných viac nie je počuť. Presne toto má Sväté Písmo na mysli, keď hovorí, že Boh zatvrdil faraónove srdce. Zotročovaním iných sa faraón sám stal otrokom. Väzňom hodnôt, ktoré prijal za svoje. Sloboda v tom najhlbšom zmysle – sloboda konať dobro – totiž nikdy nie je zadarmo. Získavame ju alebo ju postupne strácame.

Nakoniec si tyrani spôsobia svoje vlastné zničenie, zatiaľ čo ľudia so silnou vôľou, odvahou a schopnosťou ísť aj proti prúdu, si získajú pravú slobodu. A aj o tom je škola Ježiša Krista: pozvaním ku slobode odporovaním hlučným volaniam doby. Už o týždeň nám zaznie Hlas volajúceho na púšti. Len slobodné a bdelé srdce bude schopné vôbec zachytiť, čo nám Pán aj jeho prostredníctvom chce povedať.

Želám vám požehnanú nedeľu.

brat Samuel OP