My, mladší zo súrodencov to poznáme veľmi dobre: „si ako tvoj brat“ – v tom lepšom prípade; niekedy: „tvoj brat bol v tom lepší; v tvojom veku to už vedel…“ alebo najčastejšie aspoň mylné oslovenie menom staršieho súrodenca… Niečo podobné si prežil aj Ján Krstiteľ: „Si Eliáš? Si prorok?“ Prežil si to dokonca aj Ježiš, keď ho porovnávali s jeho o polroka starším príbuzným Jánom: „Prišiel Ján Krstiteľ, nejedol chlieb a nepil víno, a hovoríte: “Je posadnutý zlým duchom.” Prišiel Syn človeka, je a pije, a hovoríte: “Hľa, pažravec a pijan, priateľ mýtnikov a hriešnikov!” (Lk 7,33-34)

Určite si otázky o nás kladieme aj my sami, podobne ako Mojžiš kedysi: „Kto som ja… aby som šiel k faraónovi a vyviedol Izrael z Egypta…?“ (Ex 3,11) Kto som ja, aby som naplnil povolanie, ku ktorému ma Boh pozýva? Nie som predsa výrečný… A čo poviem ľudu, keď sa ma spýta, ako sa volá Boh, ktorý ťa poslal? Alebo to Jeremiášove známe: „Ach, Pane, veď neviem hovoriť, mladučký som.“ (Jer 1,6)

Bohu sa tento typ otázok a spochybnení nepáči, proti Mojžišovi nakoniec dokonca vzplanie hnevom (Ex 4,14). Oveľa radšej má otázky Abraháma, keď sa prihovára za Sodomu: „Odpustíš mestu kvôli päťdesiatim spravodlivým, čo sú v ňom? … A čo, keď sa ich tam nájde len štyridsať? …len tridsať? …alebo dvadsať? Čo bude, ak sa ich tam nájde len desať?“ (Gn 18,17n) Podobne sa pýtal Pána o pár storočí neskôr sv. Dominik: „Čo bude s hriešnikmi?!“ Toto zvolanie bolo jednou z najčastejších Dominikových modlitieb. Nešťastie ľudí ponorených do hriechu prežíval Dominik hlboko vo svojom súcitnom srdci. Nebolo pre neho možné, aby bol objímaný Božou láskou a zostal ľahostajný k utrpeniu blížnych.

Cesta očisťovania, ku ktorej vyzýval Ján Krstiteľ, spočíva v odstraňovaní všetkého, čo by v srdci prekážalo Bohu. U sv. Dominika je toto miesto najhlbšieho vnútra obývané nielen samým Bohom, ale je aj množstvom ľudí. To sa dá vysvetliť len tak, že títo nespočetní trpiaci ľudia vchádzajú do Dominikovho srdca so samým Bohom. Boh ich privádza so sebou, pretože On sám ich nosí vo svojom srdci. A kto prijíma takéhoto Boha, ten s ním púšťa všetkých tých, ktorých vo svojom srdci nesie Boh. Uzavrieť sa pred nimi, pred ľuďmi trpiacimi núdzou, znamená vlastne uzavrieť sa pred Bohom, pretože Boh bez týchto ľudí nechce prísť do srdca človeka. Boh, ktorého Dominik nachádza a zakúša, je Boh súcitu, ktorý každému, kto ho vpustí, udelí svoj súcit, túžbu po spáse všetkých ľudí.

Boh totiž svojich priateľov vždy povoláva k niečomu, čo je trochu (niekedy dosť) nad ich sily. Keď si uvedomia, že na to nemajú, je to naozaj kríž, ale nemá ich to odradiť. Práve kríž je totiž tým úzkym vstupom do Božej múdrosti. Takže naučiť sa klásť správne otázky je dôležitou lekciou z dnešného evanjelia. Ján Krstiteľ, niekedy výrečný kazateľ, ktorého ľahko počujeme z púšte kričať: „Hadie plemeno, kto vám ukázal, ako uniknúť budúcemu hnevu!? Prinášajte teda ovocie hodné pokánia! Nenazdávajte sa, že si môžete povedať: “Naším otcom je Abrahám!” – lebo vravím vám: Boh môže Abrahámovi vzbudiť deti aj z týchto kameňov. Sekera je už priložená na korene stromov. A každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa…“ (Mt 3,7-12)

V dnešnom evanjeliu je však Ján trochu skúpy na slovo. Už po prvej otázke: „Kto si ty?“ Mohol rozvinúť poriadnu kázeň pre jeruzalemské elity, kňazov a levitov, namiesto toho však dáva odpovede-neodpovede: nepovie, kým je (lebo, samozrejme, otázka Židov nesmerovala na jeho meno, ale na úrad, či autoritu – tak ako sa to neskôr veľkňazi a starší pýtali aj Krista: „Akou mocou toto robíš? A kto ti dal túto moc?“ Mt 21,23), pretože Židia sa nepýtali správne. Otázka pre Jána už nebola tá Mojžišova: „Kto som ja?“ Ale: „Kto je ten, ktorý prichádza po mne?“

Zvláštne je, že v tej chvíli ho ešte ani Ján nepozná: „Ani ja som ho nepoznal, ale preto som prišiel a krstím vodou, aby sa on stal známym Izraelu,“ (Jn 1,31) ako povie na druhý deň svojim učeníkom. Poznávať Krista a ohlasovať ho druhým je celoživotnou záležitosťou, ktorá dáva zmysel nášmu pýtaniu. Stredobod vesmíru totiž nie som ja, ale Kristus, ktorý musí vo mne rásť. To je adventné posolstvo Jána Krstiteľa.

brat Samuel