2. adventná nedeľa Mk1, 1-8

„Hlas volajúceho na púšti: Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky. “

V dnešnom evanjeliu je svätý Ján Krstiteľ nazývaný „hlasom volajúceho na púšti“. Je to citát z knihy proroka Izaiáša, ktorý takýmto spôsobom ohlasoval príchod mesiáša. Púšť bola pre Židov jednou z najdôležitejších skúsenosti po východe z Egypta do zasľúbenej zeme. Bolo to obdobie nevernosti, hriechu a nedostatku nádeje. Boh viedol svoj ľud cez púšť aj preto, aby im ukázal  milosrdenstvo, ktoré je väčšie ako akýkoľvek hriech, nevernosť alebo beznádej.

Svätý Ján Krstiteľ aj nás pozýva, aby sme vyšli na „púšť“. Tam sa môžeme presvedčiť o svojej nevernosti, hriechu a nedostatku nádeje. Keď po dlhšej alebo kratšej dobe prichádzame na spoveď, tak by to malo byť hlavne preto, aby sme vyznali lásku Bohu. Sviatosť zmierenia je vyznaním lásky, ktorú sme zradili!  Nie je to tak, že keď sa my obraciame k Bohu, keď sa snažíme nezhrešiť, vtedy nás Pán Boh začína milovať a vchádza po ceste pekne pripravenej pre neho v našich srdciach.

Boh nás miluje napriek tomu, že naše cesty sú naďalej nerovné a nepripravené na Jeho príchod.  Jeho láska spôsobí, že sa naše srdcia premieňajú.

Púšť je miesto úplnej bezradnosti. Až keď sa prestaneme spoliehať na svoju vysnívanú dokonalosť, keď sa otvoríme bezhranične na Božie milosrdenstvo, Boh bude môcť konať v našich srdciach.

Môžeme si to priblížiť aj obrazom z iného miesta vo svätom Písme, kde je opisovaný hlas volajúci na púšti. Je to udalosť z knihy Genezis (porov, Gn 21, 15-21), rozprávanie o Hagar, Abrahámovej slúžke, ktorá mu porodila prvého syna Izmaela, ešte kým Sára nemohla mať dieťa. Keď Sára porodila Izáka, chcela sa zbaviť slúžky Hagar, aby ju nemala pred očami. A tak sa stalo, že Abrahám vyhnal Hagar aj s dieťaťom, bochníkom chleba a džbánom vody do púšte. Cieľom vyhnania bolo, aby tam zomreli. Hagar ide, dochádza jej voda aj chlieb, odloží svojho syna pod krík, lebo sa nemôže pozerať na smrť svojho dieťaťa, odchádza obďaleč a čaká až jej syn zomrie od hladu.  Sadla si a začala plakať. K Agar prichádza anjel a hovorí jej „Boh počul chlapcov hlas“. Boh počul plač na mieste v ktorom nič iné nie je a preto sa zľutoval.

Niekedy pomoc prichádza až vtedy, keď sa nám zdá, že už nič iné nie je a zostáva len plač. Ján Krstiteľ nás učí takému volaniu. To znamená, že v advente, ale vôbec v celom živote sú okamihy, že voláme a nič sa nedeje. Dochádzame do momentu, že nezostáva nič iné len plakať. Aj v takých situáciách je potrebné vytrvať v tom, pretože do takých situácii príde anjel Pána. Má metódy, že prichádza vtedy, keď všetko ostatné končí chlieb, dochádza voda, kedy sa začína ozývať plač. Ak prežívame niečo podobné, tak sme pozvaní aj takéto situácie pretrvať. Zostať na mieste, kde nič nie je, aby mohol Pánov anjel prísť.

brat Šimon OP