Byť kresťanom znamená byť apoštolom                                      2. nedeľa B (Jn 1, 35-42)

Dnešné evanjelium nám rozpráva o Ježišovom stretnutí so svojimi prvými učeníkmi, pochádzajúcimi  z okruhu  Jána Krstiteľa. Oni prijímajú pozvanie Pána, aby s ním šli a videli, kým je on. Ondrej je tak uchvátený  Ježišom, že ide k svojmu bratovi Šimonovi  a pozýva ho, aby urobil to isté. „Našli sme Mesiáša“  a potom „A priviedol  ho k Ježišovi “ . Po tomto stretnutí Ježiš  poverí  Šimona dôležitou úlohou. „Ty si Šimon… ale budeš sa volať Kéfas“.  Kéfas znamená Peter, skala.

Obe krátke udalosti zo začiatku verejného účinkovania Pána Ježiša hovoria veľa o tom, čo znamená byť kresťanom. Byť kresťanom znamená  v prvom rade byť s Kristom. Kto chce byť kresťanom, kto chce žiť ako kresťan, nemôže to robiť  bez Pánovej blízkosti. Musí vedieť, koho ako kresťan nasleduje. Ježišove  slová „Poďte a uvidíte!“, sú vlastne jeho pozvaním pre nás všetkých, byť mu blízko v modlitbe, v počúvaní jeho slova, v prijímaní sviatosti (zvlášť eucharistie a sviatosti zmierenia), v živote Cirkvi.   Pánove slová nepatria len Ondrejovi, ale patria nám všetkým. Sú pre nás  vhodným impulzom pre nasledujúce mesiace nového roka. „Poďte a uvidíte!“  Naozaj chceme v tomto roku venovať viac času Pánovi, viac vyhľadávať jeho blízkosť, aby sme ho ešte lepšie spoznali.  Túžime s Ním ísť a vidieť Ho. Lebo len tak si Kristus nájde v nás príbytok, len tak mu prenecháme vedenie nášho života. Podľa slov sv. Terézie z Avily mali by sme sa snažiť  zveľaďovať vzťah s Ježišom, ako s dobrým priateľom. Spoločenstvo s ním nás bude formovať a premieňať.

Byť kresťanom znamená tiež, tak ako to vidieť u Ondreja,  nanovo vyjsť  zo spoločenstva lásky s Ježišom a pôsobiť medzi ľuďmi ako jeho apoštol, ako jeho vyslaný.  Ondrej to robí vo vzťahu k svojmu bratovi.  Bude Šimonovým duchovným  sprievodcom, bude ho podporovať slovom i skutkom pri ohlasovaní Ježiša ako Mesiáša,  ako prisľúbeného Záchrancu a Spasiteľa sveta.  Kto žije v Ježišovej blízkosti, kto je ním uchvátený, bude vo svojom srdci túžiť po tom, aby čo najviac ľudí priviedol k Ježišovi.  V každom kresťanovi,  kdesi v jeho vnútri, drieme toto misionárske poslanie.  Len ho potrebujeme neustále prebúdzať. Pán  nás stavia uprostred ľudí, doma v rodine, v práci, medzi priateľmi alebo inde. Často  to môžu byť konkrétne skutky v Ježišovom duchu, ktoré iných privedú k rozmýšľaniu, alebo niekoho oslovia, dokonca presvedčia. Niekedy však stačia iba slová, podobné slovám Pána, ktorý hovorí „Poďte a uvidíte!“  Uverili sme v Pána, ktorý je „cesta, pravda a život“. Čo nám bráni rozprávať o ňom v našom okolí? Čo nám bráni pozývať ľudí v našom okolí do Jeho spoločenstva?

Dnešné evanjelium nás učí, že byť kresťanom znamená byť apoštolom. Kto žije s Kristom, bude chcieť o ňom vydať svedectvo.  Sme toho schopní?

Stanislav Peter Vavrek, OP