Mt 16,21-27

 V dnešnom evanjeliu Ježiš hovorí svojim učeníkom, že musí ísť do Jeruzalema,  že bude mnoho trpieť a že nakoniec ho zabijú. Petrovi sa táto reč nepáči a preto vyčítavo reaguje: „Nech ti je milostivý Boh, Pane! To sa ti nesmie stať!“  Rozmýšľali ste niekedy nad tým, čo by sa bolo stalo, keby bol Ježiš poslúchol Petra? Keby nebol nastúpil na cestu do Jeruzalema?  Kresťania by určite neexistovali a v nedeľu by sme sa neschádzali a neoslavovali tajomstvo nášho vykúpenia. Neexistovali by ani sviatosti, cez ktoré nás Boh očisťuje.

Často som počúval životné príbehy starých ľudí, ktorí hovoria, že v ich živote alebo v práci sa objavil istý vývin, ktorého sa báli a veľmi sa mu bránili. Avšak po rokoch cítili, že to nečakané, čo odmietali,  ich životu prinieslo pozitívnu zmenu a dalo nový smer.

Zažili ste aj vy niečo podobné?  Rozlúčka alebo rozdelenie urobili nás samostatnejšími,  zdanlivý úder v práci zmobilizoval a zväčšil naše sily, choroba alebo úder osudu nám pomohli vnútorne rásť a urobili nás vnímavými na našich blížnych…

Čo „zareže“ do nášho života, ukrýva v sebe úplne nečakanú silu. Oveľa skôr nám pomôže kráčať dopredu ako to ľahké a príjemné. Môžeme za tým objaviť tajomnú a dobrú Božiu ruku, ktorá nás chce viesť  k životu, k životu v plnosti.

Na základe toho lepšie chápeme aj Ježišovu vetu dnešného evanjelia: „Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí  svoj život pre mňa, nájde ho “.

Cesta nášho života je mnohokrát  poznačená ťažkými úsekmi. Nikto z nás sa im nevyhne. Veľmi rýchlo nás napadnú negatívne myšlienky a z úst nám vyjde veta: „To sa mi nesmie stať. Boh nech tomu zabráni.“  Oveľa múdrejšie by však bolo, keby sme si prezreli výzvy, ktoré nám Boh dáva a prijali ich ako Božiu ponuku, ako Božiu šancu.   Keď  ju prijmeme, povedie nás to do života, do života podľa Božej vôle.   Veď aj sám Ježiš nám radí: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma“

brat Stanislav