„Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu“.    Táto hlboká výpoveď Pána Ježiša zaznela pred židovskou Veľkou nocou, keď sa v Jeruzaleme zišlo veľa pútnikov a turistov zo všetkých strán vtedajšieho sveta. Medzi nimi boli aj Gréci, ktorí už čosi počuli o takmer legendárnom Ježišovi a chceli ho na vlastné oči vidieť. Apoštoli to povedali Ježišovi. Ježiš sa im predstavil, ale zarážajúcim spôsobom. Keby bol pred nimi zažiaril ako na vrchu Tábor, kde sa mu zaskvela tvár ako slnko a rúcho mu zbelelo ako sneh a kde z neba bolo počuť slová:   Toto je môj milovaný syn, počúvajte ho, zaiste by sa to Grékom bolo páčilo. Ale povedal im, že stojí pred ťažkou hodinou a jeho duša je vzrušená, lebo ho čaká úloha, aby svojou smrťou na kríži potvrdil to, čo hlása o Bohu, a tak oslávil Boha. Vedel, že zástupy ľudí budúcich čias mu uveria a použil podobenstvo o pšeničnom zrne. Táto Ježišov odpoveď platí ako životne dôležité poučenie aj pre nás. Niektorí ľudia sú od tejto náuky vzdialení. Napríklad zväčša sa vyhýbame vziať na seba dajakú obetu alebo utrpenie a smrti sa priam hrozíme. Myšlienku na smrť radšej odháňame, než by sme o nej pokojne uvažovali. Niektoré matky sa zdráhajú obetovať svoje pohodlie pre budúce dieťa a radšej si dajú dieťa v materskom lone usmrtiť. Alebo niektorí synovia a dcéry sa vyhýbajú starostlivosti o zostarnutých rodičov a radšej ich odpracú do starobinca, aby od nich mali pokoj.  Jedným slovom – túžime mať pohodlie, pohodu a pôžitky.       Bratia a sestry, Pán Ježiš nás neprišiel obrať o pohodlie, pohodu a radostné pôžitky. On nám to všetko dopriava, ba prisľúbil nebeskú odmenu každému človekovi, ktorý prispeje k pozemskému blahu a šťastiu svojho blížneho.. On vie, že ľudský život je vystavený aj takým situáciám, ktoré sú ťažko znesiteľné. Napríklad zastihne nás choroba, bolesť, smrť našich milých. Tak to bolo a takto to bude až do konca sveta. Pán Ježiš nám chce svojou výpoveďou o pšeničnom zrne pomáhať, aby sme tieto bolestné stavy života ľahšie znášali, aby nás nikdy neuviedli do zúfalstva alebo na psychiatriu. Chce, aby sme v utrpeniach videli aj pozitívny význam. Ak totiž odumiera zrno, aby z neho vzišiel nový život, tak aj z nášho utrpenia vzíde nový – večný život. Toto je veľká pravda dnešného evanjelia. A tí ľudia, ktorí v priebehu dvoch tisícročí, čo uplynuli od tohto Ježišovho vyhlásenia, túto Božiu pravdu prijali, uverili a uskutočňovali, dokázali zniesť i veľké utrpenia, ba aj mučenícku smrť pokojne, ba dakedy aj radostne.

brat Hilár