jan
3
Ne
BL. ŠTEFÁNIE QUINZANIOVEJ, PANNY (1457–1530)
jan 3 celý deň
BL. ŠTEFÁNIE QUINZANIOVEJ, PANNY (1457–1530)

Narodila sa 7. septembra 1457 v Orzinuovi neďaleko Brescie v Taliansku. Ako dcéra z roľníckej rodiny pracovala so svojimi rodičmi na poli. V roku 1489 vstúpila do Tretieho rádu sv. Dominika. Ustavične rozjímala o Kristovom utrpení, jeho rany nosila v srdci i na tele, štyridsať rokov pociťovala duchovnú opustenosť a statočne znášala neprítomnosť pocitov lásky a zbožnosti a útrapy pochybností a pokúšaní. Napriek tomu horlivo slúžila chudobným a snažila sa o zachovanie pokoja. Zomrela 2. januára 1530 v Soncini pri Kremone v kláštore, ktorý dala postaviť a dlhú dobu múdro riadila. 14. decembra 1740 potvrdil pápež Benedikt XIV. jej úctu, ktorá bola od nepamäti.

MODLITBA

Dobrotivý Bože, blahoslavenej Štefánii si udelil milosť, že mala podiel na Kristovom utrpení. Na jej príhovor a podľa jej príkladu daj, aby sme sa aj my podobali tvojmu Synovi. Lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

jan
29
Pi
BL. VILLANY DELLE BOTTI, MATKY RODINY (1332–1361)
jan 29 celý deň
BL. VILLANY DELLE BOTTI, MATKY RODINY (1332–1361)

Narodila sa v 1332 vo Florencii v Taliansku v bohatej kupeckej rodine. Mladosť prežila ľahkomyseľne. Vydala sa za bohatého muža Rossu Petra Benintendiho. Spočiatku žila povrchne, venovala sa zábavám, hostinám a tancu. Neskôr po zázračnej udalosti ju zasiahlo svetlo Božej milosti a začala konať pokánie. Odišla k bratom pri kostole Santa Maria Novella a vyznala sa zo svojich hriechov. Potom prijala odev Kajúcich sestier Tretieho rádu sv. Dominika a pod vedením bratov Kazateľov začala nový život. Horlivo študovala Sväté písmo a rozjímala o ukrižovanom Ježišovi. Viedla prísny život a mnoho žien priviedla na podobnú životnú cestu.

Horlila za Boha a blížnych, štedro rozdávala zo svojho majetku chudobným, dokonca i žobrala pre nich na florentských uliciach. Boh ju obdaril mnohými nebeskými darmi. Zomrela 29. januára 1361. Jej telesné pozostatky boli po 37 dní vystavené k ľudovej úcte v kostole Santa Maria Novella. Tam tiež boli úctivo uložené. Pápež Lev XII. potvrdil jej úctu 27. marca 1824.

MODLITBA

Bože, Otče milosrdenstva, ty si blahoslavenú Villanu obdivuhodne odvrátil od svetských márností a pozdvihol si ju duchom pokory a pravého pokánia. Prosíme ťa, obnov v našich srdciach lásku k tebe, aby sme aj my boli naplnení týmto duchom a slúžili ti novým životom. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov. 

feb
4
Št
SV. KATARÍNY DE’ RICCI, PANNY (1522–1590)
feb 4 celý deň
SV. KATARÍNY DE’ RICCI, PANNY (1522–1590)

Pochádzala zo šľachtického rodu. Narodila sa roku 1522 a dali jej meno Alexandra. Po strate matky, ešte ako dievčatko, zahorela veľkou láskou k ukrižovanému Kristovi. Ako dvanásťročná vstúpila do kláštora svätého Vincenta sestier Tretieho rádu sv. Dominika v meste Prato a prijala rehoľné meno Katarína. Podnecovaná silou Ducha Svätého ustavične túžila oslavovať Boha a vykonala obrodu rehoľného života podľa zásad brata Hieronyma Savonarolu, ktorého vďačne a s úctou nasledovala. Keď v duši zápalisto a pozorne sledovala Kristovo umučenie, bolo jej dané, aby v mystickom spoločenstve s ním živo prežívala jeho utrpenie aj na vlastnom tele. Zostavila aj drobné verše, vybrané zo Svätého písma, na podporu a rozšírenie takéhoto druhu rozjímania. Dva razy bola predstavenou kláštora a vynikajúco viedla komunitu rozvážne a s láskou. Obohatená darmi nebeského Ženícha a podporená Božou milosťou zanechala prekrásne príklady duchovnej vyzretosti, najmä v listoch, ktoré adresovala vynikajúcim a svätým mužom a ženám tej doby, ako sv. Filipovi Nerimu, sv. Karolovi Borromeovi, sv. Márii Magdaléne de’ Pazzi. Zomrela 2. februára 1590 v Prato. Dňa 23. novembra 1732 ju pápež Klement XII. vyhlásil za blahoslavenú a Benedikt XIV. ju zapísal do zoznamu svätých dňa 29. júna 1746.

MODLITBA

Dobrotivý Bože, z tvojej vôle sa svätá panna Katarína preslávila rozjímaním o utrpení tvojho Syna. Na jej príhovor nám láskavo daj, aby sme nábožne rozjímali o týchto tajomstvách a zaslúžili si ich ovocie. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

apr
13
St
BL. MARGITY Z CITTI DI CASTELLO, PANNY (1287–1320)
apr 13 celý deň
BL. MARGITY Z CITTI DI CASTELLO, PANNY (1287–1320)

Narodila sa v umbrijskom Citti di Castello roku 1287. Slepú od narodenia ju rodičia pohodili, a tak sa naučila spoliehať len na Boha. Žila podľa predpisov Tretieho rádu sv. Dominika. Každého dokázala potešiť, pretože vo svojom vnútri bola zaplavená Kristovým svetlom. Veľmi uctievala tajomstvo Kristovho vtelenia. Zomrela 13. apríla 1320 vo veku tridsaťtri rokov. Pápež Klement X. jej úctu potvrdil 6. apríla 1675.

MODLITBA

Milosrdný Bože, ty si nevidiacu blahoslavenú Margitu vnútorne naplnil božským svetlom, takže osvieteným zrakom srdca mohla nazerať len na teba. Buď svetlom pre naše oči, aby sme sa zbavili temnôt tohto sveta a došli do vlasti večnej jasnosti. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

apr
27
St
BL. HOSANNY KOTORSKEJ, PANNY (1493–1565)
apr 27 celý deň
BL. HOSANNY KOTORSKEJ, PANNY (1493–1565)

Narodila sa v pravoslávnej rodine roku 1493 v jednej čiernohorskej obci. V mladosti pásla ovce. Žila ako pustovníčka, pretože sa chcela viac podobať trpiacemu Kristovi. Potom prijala odev Tretieho rádu sv. Dominika a tiež nové meno Hosanna. Horlivo rozjímala o božských veciach, často sa modlila, pretože sa zaujímala nielen o svoju spásu, ale i o spásu iných. Zomrela 27. apríla 1565. Pápež Pius XI. schválil jej úctu 21. decembra 1927 a vzýval ju o pomoc pri zjednotení Cirkvi.

MODLITBA

Pane a Bože náš, obnov v našich srdciach lásku k tvojmu krížu. Nech sa na príhovor a podľa príkladu blahoslavenej Hosanny, ktorá trpela za jednotu Cirkvi, staneme účastnými tvojich bolestí i slávy. Lebo ty si Boh a žiješ a kraľuješ s Bohom Otcom v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

apr
29
Pi
SV. KATARÍNY SIENSKEJ, PANNY, UČITEĽKY CIRKVI A SPOLUPATRÓNKY EURÓPY (1347–1380)
apr 29 celý deň
SV. KATARÍNY SIENSKEJ, PANNY, UČITEĽKY CIRKVI A SPOLUPATRÓNKY EURÓPY (1347–1380)

Sviatok

Narodila sa roku 1347 v Siene v Taliansku, v osade zvanej Fontebranda. Pochádzala z veľmi početnej rodiny; z 25 detí bola predposledná. Ako dievčatko, ktoré priťahovala Božia láska, zaviazala sa Bohu sľubom panenstva (r. 1354). Keď prekonala prekážky, ktoré jej členovia rodiny často stavali do cesty, začala žiť prísnym životom modlitby, pôstu a pokánia v spoločenstve Kajúcich sestier svätého Dominika (r. 1363). Vhĺbila sa do rozjímania o „Prvej sladkej Pravde“, a usilovala sa „poznávať Boha v sebe a seba v Bohu.“ Doma viedla prísne odriekavý život až do roku 1370, kedy vo videní dostala od nebeského Ženícha príkaz, vykročiť na cestu činného apoštolátu. Odvtedy, čo ju Duch Svätý zázračne obdaril svojimi milosťami a ona ho celkom pochopila a sa mu podriadila, v „izbičke vnútorej svojej duše“ spájala hlbokú kontempláciu o nebeských veciach s obdivuhodnou apoštolskou činnosťou. Plamennou výrečnosťou a krásnymi listami samého pápeža naviedla na to, aby sa vrátil do svojho sídla v Ríme (r. 1376), a tiež ju stálo veľa námahy, aby mnoho mužov a žien každého postavenia priviedla k čnostnému životu a zmieru. Zapálená láskou k Bohu usilovala stať sa podobnou ukrižovanému Kristovi, a tak si zaslúžila, že dňa 1. apríla 1375 bola ozdobená aj posvätnými stigmami, ktoré sa na nej jagali žiarivým leskom, nie však krvou. „Jej učenosť nebola nadobudnutá, bolo vidieť, že prv bola učiteľkou ako žiačkou“, hovorí sa v kanonizačnej bule. Zanechala po sebe prekrásne dokumenty duchovných a teologických vedomostí, najmä Dialóg (r. 1378). A tá, ktorú vtedajšia početná rodina jej žiakov právom nazývala menom „Matka“, aj v celej terajšej dominikánskej rodine má toto meno natrvalo. Zomrela v Ríme roku 1380 a je pochovaná v chráme Santa Maria sopra Minerva. Pápež Pius II. ju 29.júna 1461 zapísal do zoznamu svätých a pápež Pavol VI. ju roku 1970 vyhlásil za učiteľku Cirkvi a pápež Ján Pavol II. Ju roku 2000 vyhlásil za spolupatrónku Európy.

MODLITBA

Všemohúci Bože, prostredníctvom svätej Kataríny nás poúčaš, že svetlo pravého sebapoznania získame, ak poznáme súčasne a obdivuhodne, čo si ty v nás a čo sme my v tebe; na jej príhovor nám daj pravdivým poznaním zveľaďovať sa v čnostiach, aby sme ťa zo dňa na deň viac milovali a dokonalejšie ti slúžili. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

máj
7
So
BL. ALBERTA Z BERGAMA, OTCA RODINY († 1279)
máj 7 celý deň
BL. ALBERTA Z BERGAMA, OTCA RODINY († 1279)

Narodil sa okolo roku 1214 v obci Villa d’Ogna pri Bergame. Oženil sa a trpezlivo znášal sťažnosti svojej manželky, že štedro obdarúva chudobných. Nemali deti, a preto keď ovdovel, opustil otcovské polia, odišiel do Kremony a žil tam ako chudobný kresťan. Odporoval chudobným bludárom. Chcel napodobniť ducha chudoby a kajúcnosti sv. Dominika, ktorý bol v tom čase (1234) vyhlásený za svätého, a tak sa pridal k dominikánskym terciárom (okolo r. 1260). Magister rehole Munio de Zamora (1285) zakrátko po Albertovej smrti schválil jeho plnú príslušnosť k reholi. Albert býval v konvente a horlivo pracoval „za vieru a pokoj“. Tiež slúžil pútnikom. Zomrel 7. mája 1279. Hneď po jeho smrti ho uctievali ako svätého. Pápež Benedikt XIV. jeho úctu schválil 9. mája 1748. Jeho telesné pozostatky sú uložené v lombardskej obci Villa d’Ogna.

MODLITBA

Dobrotivý Bože, ty si blahoslavenému Albertovi doprial, že vynikal pokorným životom, horlivosťou za pravdu a apoštolskou láskou. Daj, aby sme si zaslúžili kráčať v jeho šľapajach, a tak aby sme získali odmenu. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

máj
20
Pi
BL. KOLUMBY Z RIETI, PANNY (1467–1501)
máj 20 celý deň

Angelika Guadagnoliová sa narodila 2. februára 1467 v Rieti v oblasti Lazia. Už v mladosti uctievala Kristovo utrpenie a používala drsnú žinenku. V Rieti tiež prijala odev Kajúcich sestier Tretieho rádu sv. Dominika a horlivo napodobňovala príklad sienskej panny Kataríny. K chudobným bola vždy milá a pozorná, ujímala sa chorých a zomierajúcich, ba dokonca obžalovaných a odsúdených na smrť. Ponáhľala sa do Perugie, ktorá bola rozdelená rozkolmi, usadila sa v kláštore rehoľných sestier, ktorý založila, a tak sa usilovala o zmierenie, že ju nazývali „holubicou (Columba) pokoja“. Zomrela 20. mája 1501 vo veku tridsaťpäť rokov na sviatok Nanebovstúpenia Pána. Pred smrťou si dala zavolať členov mestského magistrátu, ktorí sa pričinili o postavenie kláštora a vyzvala ich, aby milovali bratov i sestry a tak ukázali, že si zaslúžia mať spoločného Otca; pretože nenávisť zvoláva Boží hnev a slzy utláčaných odsudzujú mocných. Pápež Urban VIII. potvrdil jej úctu 25. februára 1627.

MODLITBA

Dobrotivý Bože, tebe milú pannu, blahoslavenú Kolumbu, si preslávil nevinným životom a úsilím o pokoj; daj, prosíme, aby sme sa podľa jej príkladu naučili žiť v jednote a tebe slúžili s čistou mysľou. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

máj
30
Po
SV. ZDISLAVY, MATKY RODINY (cca 1220–1252)
máj 30 celý deň
SV. ZDISLAVY, MATKY RODINY (cca 1220–1252)

Spomienka

V čase, keď sa svätý Otec Dominik zrodil pre nebo, narodila sa svätá Zdislava pre túto zem. Pochádzala zo šľachtickej rodiny, narodila sa v Křižanove na Morave, vydala sa za urodzeného muža Havla, kráľovho spojenca, ktorý vlastnil hrad Lemberk v severných Čechách. Žili v šťastnom manželstve a mali štyri deti. Pre bratov kazateľov založili konventy v mestečkách Jablonné a Turnov. Ako laická členka rehole podporovala bratov dominikánov, záujmy Cirkvi a pápeža a chránila blaho svojho ľudu v čase nepokojných politických bojov. Počas svojho krátkeho života vynikala ako matka chudobných a liečiteľka chorých. Po svojej smrti v roku 1252 bola pochovaná v Jablonnom, kde je odpradávna uctievaná ako „Pani svätého života“ a dnes ako patrónka rodinného života. Pápež Ján Pavol II. ju vyhlásil za svätú v Olomouci dňa 21. mája 1995.

MODLITBA

Bože, ty si svätú Zdislavu plnením povinností manželského života a skutkami dobročinnej lásky priviedol na cestu dokonalosti; daj nám, aby sa na jej orodovanie všetky rodiny tak isto obnovili a prekvitali v kresťanských čnostiach. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

jún
18
So
BL. HOSANNY Z MANTOVY, PANNY (1449–1505)
jún 18 @ 7:03 – 8:03
BL. HOSANNY Z MANTOVY, PANNY (1449–1505)

Hosanna Andreasiová sa narodila roku 1449 v lombardskej Mantove. Bola spriaznená s rodom Gonzágovcov, ktorí v Mantove vládli v XV. storočí. Už vo veľmi mladom veku odmietla ponuku na sobáš a obliekla odev sestier Tretieho rádu sv. Dominika. Veľmi sa usilovala o získanie kresťanských čností, najmä pokory. Jej duchovným vodcom bol slávny teológ František de Silvestri (Ferrarský). Neskôr sa stal Magistrom rehole a napísal jej životopis. Bola veselá a dobročinná. Podivuhodne múdro spájala rozjímanie o božských veciach so svetským zamestnaním a s konaním dobrých skutkov. Svedčia o tom jej početné listy. Dostalo sa jej tiež mystických zážitkov. Zomrela 18. júna 1505. O desať rokov po jej smrti r. 1515 pápež Lev X. povolil jej úctu v Mantovskej diecéze. Pre celú Cirkev ju schválil pápež Inocent XII. dňa 27. novembra 1694.

MODLITBA

Bože, darca všetkých darov, blahoslavenej Hosanne si doprial milosť, aby pred všetkým dávala prednosť neprebadateľnému Kristovmu bohatstvu a jeho vysvetľovaniu ľuďom; daj, nech sa riadime jej príkladom a poúčaním, aby sme ťa stále viac poznávali a verne žili podľa svetla evanjelia. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

júl
4
Po
BL. KATARÍNY JARRIGEOVEJ, PANNY (1754–1836)
júl 4 celý deň
BL. KATARÍNY JARRIGEOVEJ, PANNY (1754–1836)

Narodila sa v roku 1754 v Doumis, vo francúzskom kraji Auvergne, najmladšia zo siedmich detí. V mladosti pomáhala svojim rodičom roľníkom. Šesťdesiat rokov prežila v mestečku Mauriac a zasvätila ich dielam dobročinnej lásky: pomáhala biednym, sirotám, väzňom. Stala sa členkou Tretieho rádu sv. Dominika, nasledovala sv. Katarínu Siensku, hrdinsky prejavovala svoju lásku voči Cirkvi a najmä jej prenasledovaným služobníkom. Zomrela 4. júla 1836 a pápež Ján Pavol II. ju dňa 24. novembra 1996 vyhlásil za blahoslavenú.

MODLITBA
Milosrdný Bože, ty si blahoslavenej Kataríne daroval horiace srdce a nepremožiteľnú silu, aby pomáhala kňazom a potešovala núdznych; na jej príhovor, udeľ i nám silu, aby sme mohli slúžiť svojim bratom s vierou, ktorá sa prejavuje v láske. Skrze nášho Pána Ježiša Krista tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

BL. PIER GIORGIA FRASSATIHO, LAIKA (1901–1925)
júl 4 celý deň
BL. PIER GIORGIA FRASSATIHO, LAIKA (1901–1925)

Ľubovoľná spomienka

Narodil sa 6. apríla 1901 v Turíne. Svoj život zasvätil štúdiu, zbožnosti, apoštolátu v sociálnej oblasti, športu a dobročinnej láske. Stal sa žiarivým príkladom pre mládež, autentickým kresťanom žijúcim vo svete. S rehoľou sv. Dominika začal udržiavať kontakty vo veku 18 rokov. V tom čase bol univerzitným študentom na inžinierskej fakulte. Súčasne sa začal venovať skutkom dobročinnej lásky. Vo veku 21 rokov, dňa 28. mája 1922 vstúpil do Tretieho rádu sv. Dominika, – dominikánskeho laikátu – za prítomnosti otca Martina Stanislava Gilleta, neskoršieho Magistra rehole. V nasledujúcom roku vykonal profesiu a vybral si meno brat Hieronym. Bolo to z úcty a z túžby napodobňovať veľkého dominikána Hieronyma Savonarolu, ktorého s obľubou čítaval. Podobne čítal diela sv. Kataríny Sienskej a sv. Tomáša Akvinského. Zomrel 4. júla 1925 zasiahnutý detskou obrnou. Pápež Ján Pavol II. ho 20. mája 1990 vyhlásil za blahoslaveného. Jeho telesné pozostatky sú uložené v turínskej katedrále.

MODLITBA
Dobrotivý Bože, ty si blahoslavenému mladému mužovi Petrovi Jurajovi udelil milosť, aby našiel Krista v radostnej viere a láske; daj, prosíme, nech na jeho orodovanie aj my môžeme medzi ľuďmi súčasného sveta šíriť ducha evanjeliových blahoslavenstiev. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

júl
8
Pi
BL. HADRIÁNA FORTESCUEA, OTCA RODINY A MUČENÍKA (cca 1476–1539)
júl 8 celý deň
BL. HADRIÁNA FORTESCUEA, OTCA RODINY A MUČENÍKA (cca 1476–1539)

Narodil sa okolo roku 1476 v šľachtickej rodine v Devonskom grófstve v A nglicku. Oženil sa a stal sa veľmi čnostným manželom a otcom. Bol zmierovacím sudcom a rytierom Maltézskeho rádu, riadil sa regulou oxfordského Laického bratstva sv. Dominika a okrem toho si pridal nasledujúce pravidlá: „Vo všetkom sa budem snažiť spĺňať Božiu vôľu; pri konaní sa budem riadiť vnuknutiami Ducha Svätého; denne si obnovím dobré úmysly a všetky starostlivo zrealizujem, od Boha si vyprosím vytrvalosť.“ Pre svoje čnosti ho nenávideli, dvakrát ho uväznili, napokon ho popravili 8. alebo 9. júla 1539, pretože odmietol zložiť prísahu, na základe ktorej by bol mal poslúchať kráľa vo veciach viery. Pápež Lev XIII. potvrdil jeho úctu 13. mája 1895.

MODLITBA
Dobrotivý Bože, ty si blahoslaveného Hadriána obzvlášť posilňoval obdivuhodným duchom zbožnosti a statočnosti; vyslyš prosby svojho ľudu a daj, nech sa poučíme jeho slávnym príkladom a naučíme sa viac poslúchať teba než ľudí. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

júl
24
Ne
BL. JANY Z ORVIETA, PANNY (1264–1306)
júl 24 celý deň
BL. JANY Z ORVIETA, PANNY (1264–1306)

Narodila sa okolo roku 1264 v Carnaiole neďaleko Orvieta. V detstve stratila rodičov. Bola prijatá k sestrám Tretieho rádu sv. Dominika. Dostalo sa jej mystických zážitkov a takisto prijala účasť na Kristových utrpeniach. Bola skromná a úslužná. Všetci ju mali radi a žiadali ju často o radu alebo uzdravenie. Zomrela 23. júla 1306. Pápež Benedikt XIV. jej úctu schválil 11. septembra 1754.

MODLITBA
Dobrotivý Bože, ty si vynikajúcu čistotu a vrúcnu lásku blahoslavenej Jany doplnil božskými darmi. Daj, prosíme, nech napodobujeme jej pracovitosť a nevinnosť života. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

sep
4
Ne
BL. KATARÍNY Z RACCONIGI, PANNY (1486–1547)
sep 4 celý deň

Narodila sa roku 1486 v remeselníckej rodine v piemontskom Racconigi. Piemont bol na prelome XV. a XVI. storočia obsadený Francúzmi. Pracovala ako tkáčka, súčasne sa však venovala modlitbe. Bola obdarená zvláštnymi darmi. Z podvádzania ju upodozrievali i bratia našej rehole, kajúci odev ktorej prijala. Až do smrti trpela v dôsledku nactiutŕhania a prenasledovania. „Len Ježiš je moja nádej“, hovorila v úzkostiach. Podobne ako svätá Katarína Sienská, aj ona pracovala za pokoj v Itálii a za dobro Cirkvi. Zomrela 4. septembra 1547 a jej úctu 9. apríla 1808 potvrdil pápež Pius VII.

MODLITBA
Pane a Bože náš, naša nádej, srdce blahoslavenej Kataríny, naplnené tebou, si bohato poctil darmi; na príhovor tejto panny daj, nech sa do nášho srdca vtlačí celý ten, čo sa celý dal za nás pribiť na kríž, náš Pán Ježiš Kristus, tvoj Syn, lebo on s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

sep
28
St
SV. VAVRINCA RUIZA Z MANILY, LAIKA, A SPOLOČNÍKOV, MUČENÍKOV
sep 28 celý deň

Spomienka

Táto nová skupina šestnástich svätých mučeníkov pochádza z rokov 1633, 1634 a 1637. Všetci vykonávali rozličné služby pri budovaní Cirkvi v Nagasaki v Japonsku. Boli to kňazi i laici a zahynuli po ukrutnom týraní vidlami v jame. Ich telá boli spálené a popol bol rozhádzaný. Deväť z nich pochádza z Japonska, štyria zo Španielska, jeden z Francúzska, ďalší z Itálie a nakoniec jeden z Manily. Všetci boli členmi dominikánskej rodiny alebo k nej boli pridružení. Zastúpené sú obe pohlavia.

Deviati z nich boli dominikánski kňazi:
Dominik Iba?ez de Erquicia († 1633), Jakub Kyushei Gorobioye Tomonaga († 1633), Lukáš Alfonz od Ducha Svätého († 1633), Tomáš Hioji Rokuzayemon Nishi († 1634), Jordán Hyacint Ansalone († 1634), Anton González († 1637), Viliam Courtet od sv. Tomáša († 1639), Michal de Aozaraza († 1637) a Vincent Shiwozuka od Kríža († 1637).

Dvaja boli bratia spolupracovníci:
František Shoyemon († 1633) a Matúš Kohioye od sv. Ruženca († 1633).

Dve laické sestry:
Magdaléna z Nagasaki († 1634) a Marina z Omura († 1634).

Traja laickí spolupracovníci:
Michal Kurobioye († 1633), Lazár z Kyota († 1637) a Vavrinec Ruiz z Manily, otec rodiny, ktorý je prvým mučeníkom Filipínskej Cirkvi († 1637).

Pápež Ján Pavol II. ich 18. októbra 1987 slávnostne vyhlásil za svätých. Sú totiž nádherným príkladom svojej jednoty a dominikánska rodina v nich preukázala službu kresťanskému spoločenstvu.

MODLITBA
Pane a Bože náš, prosíme ťa, udeľ nám takú vytrvalosť v službe tebe a blížnemu, akú mali tvoji svätí mučeníci Dominik a jeho spoločníci, lebo v tvojom kráľovstve sú blahoslavení tí, ktorých prenasledujú pre spravodlivosť. O to ťa prosíme skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom svätým po všetky veky vekov.

okt
6
Št
BL. BARTOLOMEJA LONGU, LAIKA (1841–1926)
okt 6 celý deň

Narodil sa roku 1841 v mestečku Latiano neďaleko Brindisi. Študoval právo v Neapole. Tam sa tiež zúčastňoval špiritistických stretnutí a úplne stratil vieru. Dominikánsky páter Alberto Radente ho priviedol naspäť k božskej milosti. Prijal ho do Tretieho rádu sv. Dominika (r. 1871) a dal mu meno Rozár. Mariánskou zbožnosťou nechal preniknúť celý svoj život, aby posväcoval seba i iných. Dal postaviť aj mariánsku svätyňu v Pompejskom údolí (r. 1876) a založil Kongregáciu sestier dominikánok posvätného ruženca (r. 1897). Tiež dal postaviť dva sirotince a tlačiareň. Sám toho veľa napísal a vydal na chválu blahoslavenej Panny Márie a kazateľskej rehole, na prospech kresťanskej viery a sociálnej spravodlivosti. Vstúpil do čistého manželského zväzku s Máriou Annou Farnararovou, vdovou po pánovi De Fusco, ktorá sa veľmi zaslúžila o mnoho dobročinných diel spolu s ďalšími dobrodincami z radov laikov, ale i rehoľného a diecézneho kléru. Zomrel 5. októbra 1926. Pápež Ján Pavol II. ho 26. októbra 1980 zapísal do zoznamu blahoslavených. Jeho telesné pozostatky sú uložené pod chrámom v Pompejach.

MODLITBA
Všemohúci a milosrdný Bože, blahoslaveného Bartolomeja, hlásateľa ruženca blahoslavenej Panny Márie a otca chudobných detí a sirôt, si nám dal za obdivuhodný príklad dobroty a lásky; na jeho príhovor nám dopraj, nech vo svojich blížnych vidíme a milujeme Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

okt
13
Št
BL. MAGDALÉNY PANATIERIOVEJ, PANNY (cca 1445–1503)
okt 13 celý deň

Narodila sa okolo roku 1445 v piemontskom mestečku Trino neďaleko Vercelli. Vo veľmi mladom veku prijala rehoľný odev Tretieho rádu sv. Dominika s predsavzatím, že bude nasledovať sv. Katarínu Sienskú. Bola vo svete, ale nebola zo sveta. Horlivo sa modlila, prísne žila a bola obdarená mnohými duchovnými darmi. Svetských kňazov a tiež novicov našej rehole viedla príkladom a slovami ku Kristovej láske. Veľmi sa snažila o spásu blížnych, vynikala láskou k chudobným, najmä k chorým. Zomrela 13. októbra 1503. Pápež Lev XII. jej úctu potvrdil 26. septembra 1827.

MODLITBA
Všemohúci Bože, ty nikoho neopúšťaš, čo dúfa v teba a kto ťa o niečo zbožne prosí, toho milosrdne vyslyšíš; prosíme ťa, daj, nech to, čo nedokážeme vlastnými zásluhami, dosiahneme s pomocou blahoslavenej Magdalény. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

okt
14
Pi
BL. MÁRIE POUSSEPINOVEJ, PANNY (1653–1744)
okt 14 celý deň

Narodila sa v Doudane vo Francúzsku v roku 1653. Mária často sprevádzala svoju matku, ktorá bola členkou dobročinného bratstva, pri návštevách chorých a tu nadobúdala nežnosť a súcit s ich biedou. Všímala si aj deti, čo chodili do otcovej manufaktúry a čoraz viac v nej rástlo sociálne cítenie. Vstúpila do Tretieho rádu sv. Dominika a v roku 1696 sa začala vo väčšej miere venovať dobročinnej láske. Venovala sa výchove opustených detí, najmä na vidieku, a chorým v domoch i v nemocniciach. Dielo, ktoré započala v mestečku Sainville sa rozšírilo, zakladala domy, neskôr Kongregáciu sestier lásky od Obetovania svätej Panny. Božou prozreteľnosťou upevnená v poníženosti zomrela po dlhom živote 24. januára 1744. Pápež Ján Pavol II. ju 20. novembra 1994 vyhlásil za blahoslavenú.

MODLITBA
Bože a Otče milosrdenstva, ty si blahoslavenú Máriu ozdobil horlivosťou za lásku a ustavičnou starostlivou obetavosťou, na jej prihovor nám udeľ, aby sme boli účinnými svedkami tvojej pravdy a mohli slúžiť bratom v Kristovi. Lebo on jeBoh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

okt
30
Ne
BL. BENVENUTY BOIANIOVEJ, PANNY (1255–1292)
okt 30 celý deň
BL. BENVENUTY BOIANIOVEJ, PANNY (1255–1292)

Narodila sa 4. mája 1255 v Cividale del Friuli (Udine) v Benátsku. Bola siedmou dcérou a rodičia ju i napriek tomu s radosťou prijali. Preto dostala meno Benvenuta, čo znamená Vítaná. V živote vynikala dokonalou nevinnosťou. Prijala rehoľný odev Tretieho rádu sv. Dominika a mnoho utrpenia obetovala za obrátenie hriešnikov. Urobila sľub na hrobe sv. Dominika, a ozdravela. Stala sa jeho najhorlivejšou žiačkou a vytrvalo sa modlila a konala pokánie. Zomrela 30. októbra 1292. Jej úctu 6. februára 1765 potvrdil pápež Klement XIII.

MODLITBA
Pane a Bože náš, vlej nám milosť kajúcnosti, modlitby a pokory, aby sme mohli napodobňovať blahoslavenú pannu Benvenutu, a tak ako ona, i my sme umŕtvovaním žiadostivosti tela žili duchovne, ustavične mysleli na nebeské veci a v tebe, jedinom Bohu, našli odpočinutie a slávu. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

nov
27
Ne
BL. MARGITY SAVOJSKEJ, MATKY RODINY A REHOĽNÍČKY (1390–1464)
nov 27 celý deň

Margita sa narodila asi v roku 1382 v rodine savojského vojvodu Amadea, kniežaťa ďAcaia. Svätý Vincent Ferrer ju povzbudzoval k tomu, aby sa usilovala o vyššiu dokonalosť. Vo veku 36 rokov ovdovela a vstúpila do Tretieho rádu sv. Dominika. Horela obdivuhodnou láskou k chudobným a chorým, svoj majetok rozdala núdznym, vlastnými rukami vytierala vredy chorým. V roku 1441 dala v A lbe postaviť pre mníšky i pre seba kláštor, v ktorom znášala trojaké Kristovo utrpenie; totiž nactiutŕhania, choroby a prenasledovanie. Kvôli obnoveniu pokoja vo všeobecnej Cirkvi – krátko predtým začala západná schizma – prijímala na seba všetky ťažkosti a námahy. Zomrela 23. novembra 1464. Jej úctu v roku 1566 dovolil pápež sv. Pius V. a 8. októbra 1669 ju potvrdil pápež Klement IX.

MODLITBA
Obdivuhodný Bože, blahoslavenú Margitu si priviedol k tomu, že odišla z kráľovského dvora, aby ťa pokorne nasledovala; daj, nech jej príklad nás naučí zriekať sa svetských rozkoší, venovať sa božským veciam a z lásky ku krížu prekonávať všetky protivenstvá. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

jan
3
Ut
BL. ŠTEFÁNIE QUINZANIOVEJ, PANNY (1457–1530)
jan 3 celý deň
BL. ŠTEFÁNIE QUINZANIOVEJ, PANNY (1457–1530)

Narodila sa 7. septembra 1457 v Orzinuovi neďaleko Brescie v Taliansku. Ako dcéra z roľníckej rodiny pracovala so svojimi rodičmi na poli. V roku 1489 vstúpila do Tretieho rádu sv. Dominika. Ustavične rozjímala o Kristovom utrpení, jeho rany nosila v srdci i na tele, štyridsať rokov pociťovala duchovnú opustenosť a statočne znášala neprítomnosť pocitov lásky a zbožnosti a útrapy pochybností a pokúšaní. Napriek tomu horlivo slúžila chudobným a snažila sa o zachovanie pokoja. Zomrela 2. januára 1530 v Soncini pri Kremone v kláštore, ktorý dala postaviť a dlhú dobu múdro riadila. 14. decembra 1740 potvrdil pápež Benedikt XIV. jej úctu, ktorá bola od nepamäti.

MODLITBA

Dobrotivý Bože, blahoslavenej Štefánii si udelil milosť, že mala podiel na Kristovom utrpení. Na jej príhovor a podľa jej príkladu daj, aby sme sa aj my podobali tvojmu Synovi. Lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

jan
29
Ne
BL. VILLANY DELLE BOTTI, MATKY RODINY (1332–1361)
jan 29 celý deň
BL. VILLANY DELLE BOTTI, MATKY RODINY (1332–1361)

Narodila sa v 1332 vo Florencii v Taliansku v bohatej kupeckej rodine. Mladosť prežila ľahkomyseľne. Vydala sa za bohatého muža Rossu Petra Benintendiho. Spočiatku žila povrchne, venovala sa zábavám, hostinám a tancu. Neskôr po zázračnej udalosti ju zasiahlo svetlo Božej milosti a začala konať pokánie. Odišla k bratom pri kostole Santa Maria Novella a vyznala sa zo svojich hriechov. Potom prijala odev Kajúcich sestier Tretieho rádu sv. Dominika a pod vedením bratov Kazateľov začala nový život. Horlivo študovala Sväté písmo a rozjímala o ukrižovanom Ježišovi. Viedla prísny život a mnoho žien priviedla na podobnú životnú cestu.

Horlila za Boha a blížnych, štedro rozdávala zo svojho majetku chudobným, dokonca i žobrala pre nich na florentských uliciach. Boh ju obdaril mnohými nebeskými darmi. Zomrela 29. januára 1361. Jej telesné pozostatky boli po 37 dní vystavené k ľudovej úcte v kostole Santa Maria Novella. Tam tiež boli úctivo uložené. Pápež Lev XII. potvrdil jej úctu 27. marca 1824.

MODLITBA

Bože, Otče milosrdenstva, ty si blahoslavenú Villanu obdivuhodne odvrátil od svetských márností a pozdvihol si ju duchom pokory a pravého pokánia. Prosíme ťa, obnov v našich srdciach lásku k tebe, aby sme aj my boli naplnení týmto duchom a slúžili ti novým životom. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov. 

feb
4
So
SV. KATARÍNY DE’ RICCI, PANNY (1522–1590)
feb 4 celý deň
SV. KATARÍNY DE’ RICCI, PANNY (1522–1590)

Pochádzala zo šľachtického rodu. Narodila sa roku 1522 a dali jej meno Alexandra. Po strate matky, ešte ako dievčatko, zahorela veľkou láskou k ukrižovanému Kristovi. Ako dvanásťročná vstúpila do kláštora svätého Vincenta sestier Tretieho rádu sv. Dominika v meste Prato a prijala rehoľné meno Katarína. Podnecovaná silou Ducha Svätého ustavične túžila oslavovať Boha a vykonala obrodu rehoľného života podľa zásad brata Hieronyma Savonarolu, ktorého vďačne a s úctou nasledovala. Keď v duši zápalisto a pozorne sledovala Kristovo umučenie, bolo jej dané, aby v mystickom spoločenstve s ním živo prežívala jeho utrpenie aj na vlastnom tele. Zostavila aj drobné verše, vybrané zo Svätého písma, na podporu a rozšírenie takéhoto druhu rozjímania. Dva razy bola predstavenou kláštora a vynikajúco viedla komunitu rozvážne a s láskou. Obohatená darmi nebeského Ženícha a podporená Božou milosťou zanechala prekrásne príklady duchovnej vyzretosti, najmä v listoch, ktoré adresovala vynikajúcim a svätým mužom a ženám tej doby, ako sv. Filipovi Nerimu, sv. Karolovi Borromeovi, sv. Márii Magdaléne de’ Pazzi. Zomrela 2. februára 1590 v Prato. Dňa 23. novembra 1732 ju pápež Klement XII. vyhlásil za blahoslavenú a Benedikt XIV. ju zapísal do zoznamu svätých dňa 29. júna 1746.

MODLITBA

Dobrotivý Bože, z tvojej vôle sa svätá panna Katarína preslávila rozjímaním o utrpení tvojho Syna. Na jej príhovor nám láskavo daj, aby sme nábožne rozjímali o týchto tajomstvách a zaslúžili si ich ovocie. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

apr
13
Št
BL. MARGITY Z CITTI DI CASTELLO, PANNY (1287–1320)
apr 13 celý deň
BL. MARGITY Z CITTI DI CASTELLO, PANNY (1287–1320)

Narodila sa v umbrijskom Citti di Castello roku 1287. Slepú od narodenia ju rodičia pohodili, a tak sa naučila spoliehať len na Boha. Žila podľa predpisov Tretieho rádu sv. Dominika. Každého dokázala potešiť, pretože vo svojom vnútri bola zaplavená Kristovým svetlom. Veľmi uctievala tajomstvo Kristovho vtelenia. Zomrela 13. apríla 1320 vo veku tridsaťtri rokov. Pápež Klement X. jej úctu potvrdil 6. apríla 1675.

MODLITBA

Milosrdný Bože, ty si nevidiacu blahoslavenú Margitu vnútorne naplnil božským svetlom, takže osvieteným zrakom srdca mohla nazerať len na teba. Buď svetlom pre naše oči, aby sme sa zbavili temnôt tohto sveta a došli do vlasti večnej jasnosti. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

apr
27
Št
BL. HOSANNY KOTORSKEJ, PANNY (1493–1565)
apr 27 celý deň
BL. HOSANNY KOTORSKEJ, PANNY (1493–1565)

Narodila sa v pravoslávnej rodine roku 1493 v jednej čiernohorskej obci. V mladosti pásla ovce. Žila ako pustovníčka, pretože sa chcela viac podobať trpiacemu Kristovi. Potom prijala odev Tretieho rádu sv. Dominika a tiež nové meno Hosanna. Horlivo rozjímala o božských veciach, často sa modlila, pretože sa zaujímala nielen o svoju spásu, ale i o spásu iných. Zomrela 27. apríla 1565. Pápež Pius XI. schválil jej úctu 21. decembra 1927 a vzýval ju o pomoc pri zjednotení Cirkvi.

MODLITBA

Pane a Bože náš, obnov v našich srdciach lásku k tvojmu krížu. Nech sa na príhovor a podľa príkladu blahoslavenej Hosanny, ktorá trpela za jednotu Cirkvi, staneme účastnými tvojich bolestí i slávy. Lebo ty si Boh a žiješ a kraľuješ s Bohom Otcom v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

apr
29
So
SV. KATARÍNY SIENSKEJ, PANNY, UČITEĽKY CIRKVI A SPOLUPATRÓNKY EURÓPY (1347–1380)
apr 29 celý deň
SV. KATARÍNY SIENSKEJ, PANNY, UČITEĽKY CIRKVI A SPOLUPATRÓNKY EURÓPY (1347–1380)

Sviatok

Narodila sa roku 1347 v Siene v Taliansku, v osade zvanej Fontebranda. Pochádzala z veľmi početnej rodiny; z 25 detí bola predposledná. Ako dievčatko, ktoré priťahovala Božia láska, zaviazala sa Bohu sľubom panenstva (r. 1354). Keď prekonala prekážky, ktoré jej členovia rodiny často stavali do cesty, začala žiť prísnym životom modlitby, pôstu a pokánia v spoločenstve Kajúcich sestier svätého Dominika (r. 1363). Vhĺbila sa do rozjímania o „Prvej sladkej Pravde“, a usilovala sa „poznávať Boha v sebe a seba v Bohu.“ Doma viedla prísne odriekavý život až do roku 1370, kedy vo videní dostala od nebeského Ženícha príkaz, vykročiť na cestu činného apoštolátu. Odvtedy, čo ju Duch Svätý zázračne obdaril svojimi milosťami a ona ho celkom pochopila a sa mu podriadila, v „izbičke vnútorej svojej duše“ spájala hlbokú kontempláciu o nebeských veciach s obdivuhodnou apoštolskou činnosťou. Plamennou výrečnosťou a krásnymi listami samého pápeža naviedla na to, aby sa vrátil do svojho sídla v Ríme (r. 1376), a tiež ju stálo veľa námahy, aby mnoho mužov a žien každého postavenia priviedla k čnostnému životu a zmieru. Zapálená láskou k Bohu usilovala stať sa podobnou ukrižovanému Kristovi, a tak si zaslúžila, že dňa 1. apríla 1375 bola ozdobená aj posvätnými stigmami, ktoré sa na nej jagali žiarivým leskom, nie však krvou. „Jej učenosť nebola nadobudnutá, bolo vidieť, že prv bola učiteľkou ako žiačkou“, hovorí sa v kanonizačnej bule. Zanechala po sebe prekrásne dokumenty duchovných a teologických vedomostí, najmä Dialóg (r. 1378). A tá, ktorú vtedajšia početná rodina jej žiakov právom nazývala menom „Matka“, aj v celej terajšej dominikánskej rodine má toto meno natrvalo. Zomrela v Ríme roku 1380 a je pochovaná v chráme Santa Maria sopra Minerva. Pápež Pius II. ju 29.júna 1461 zapísal do zoznamu svätých a pápež Pavol VI. ju roku 1970 vyhlásil za učiteľku Cirkvi a pápež Ján Pavol II. Ju roku 2000 vyhlásil za spolupatrónku Európy.

MODLITBA

Všemohúci Bože, prostredníctvom svätej Kataríny nás poúčaš, že svetlo pravého sebapoznania získame, ak poznáme súčasne a obdivuhodne, čo si ty v nás a čo sme my v tebe; na jej príhovor nám daj pravdivým poznaním zveľaďovať sa v čnostiach, aby sme ťa zo dňa na deň viac milovali a dokonalejšie ti slúžili. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

máj
7
Ne
BL. ALBERTA Z BERGAMA, OTCA RODINY († 1279)
máj 7 – máj 8 celý deň
BL. ALBERTA Z BERGAMA, OTCA RODINY († 1279)

Narodil sa okolo roku 1214 v obci Villa d’Ogna pri Bergame. Oženil sa a trpezlivo znášal sťažnosti svojej manželky, že štedro obdarúva chudobných. Nemali deti, a preto keď ovdovel, opustil otcovské polia, odišiel do Kremony a žil tam ako chudobný kresťan. Odporoval chudobným bludárom. Chcel napodobniť ducha chudoby a kajúcnosti sv. Dominika, ktorý bol v tom čase (1234) vyhlásený za svätého, a tak sa pridal k dominikánskym terciárom (okolo r. 1260). Magister rehole Munio de Zamora (1285) zakrátko po Albertovej smrti schválil jeho plnú príslušnosť k reholi. Albert býval v konvente a horlivo pracoval „za vieru a pokoj“. Tiež slúžil pútnikom. Zomrel 7. mája 1279. Hneď po jeho smrti ho uctievali ako svätého. Pápež Benedikt XIV. jeho úctu schválil 9. mája 1748. Jeho telesné pozostatky sú uložené v lombardskej obci Villa d’Ogna.

MODLITBA

Dobrotivý Bože, ty si blahoslavenému Albertovi doprial, že vynikal pokorným životom, horlivosťou za pravdu a apoštolskou láskou. Daj, aby sme si zaslúžili kráčať v jeho šľapajach, a tak aby sme získali odmenu. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

máj
20
So
BL. KOLUMBY Z RIETI, PANNY (1467–1501)
máj 20 – máj 21 celý deň

Angelika Guadagnoliová sa narodila 2. februára 1467 v Rieti v oblasti Lazia. Už v mladosti uctievala Kristovo utrpenie a používala drsnú žinenku. V Rieti tiež prijala odev Kajúcich sestier Tretieho rádu sv. Dominika a horlivo napodobňovala príklad sienskej panny Kataríny. K chudobným bola vždy milá a pozorná, ujímala sa chorých a zomierajúcich, ba dokonca obžalovaných a odsúdených na smrť. Ponáhľala sa do Perugie, ktorá bola rozdelená rozkolmi, usadila sa v kláštore rehoľných sestier, ktorý založila, a tak sa usilovala o zmierenie, že ju nazývali „holubicou (Columba) pokoja“. Zomrela 20. mája 1501 vo veku tridsaťpäť rokov na sviatok Nanebovstúpenia Pána. Pred smrťou si dala zavolať členov mestského magistrátu, ktorí sa pričinili o postavenie kláštora a vyzvala ich, aby milovali bratov i sestry a tak ukázali, že si zaslúžia mať spoločného Otca; pretože nenávisť zvoláva Boží hnev a slzy utláčaných odsudzujú mocných. Pápež Urban VIII. potvrdil jej úctu 25. februára 1627.

MODLITBA

Dobrotivý Bože, tebe milú pannu, blahoslavenú Kolumbu, si preslávil nevinným životom a úsilím o pokoj; daj, prosíme, aby sme sa podľa jej príkladu naučili žiť v jednote a tebe slúžili s čistou mysľou. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

máj
30
Ut
SV. ZDISLAVY, MATKY RODINY (cca 1220–1252)
máj 30 – máj 31 celý deň
SV. ZDISLAVY, MATKY RODINY (cca 1220–1252)

Spomienka

V čase, keď sa svätý Otec Dominik zrodil pre nebo, narodila sa svätá Zdislava pre túto zem. Pochádzala zo šľachtickej rodiny, narodila sa v Křižanove na Morave, vydala sa za urodzeného muža Havla, kráľovho spojenca, ktorý vlastnil hrad Lemberk v severných Čechách. Žili v šťastnom manželstve a mali štyri deti. Pre bratov kazateľov založili konventy v mestečkách Jablonné a Turnov. Ako laická členka rehole podporovala bratov dominikánov, záujmy Cirkvi a pápeža a chránila blaho svojho ľudu v čase nepokojných politických bojov. Počas svojho krátkeho života vynikala ako matka chudobných a liečiteľka chorých. Po svojej smrti v roku 1252 bola pochovaná v Jablonnom, kde je odpradávna uctievaná ako „Pani svätého života“ a dnes ako patrónka rodinného života. Pápež Ján Pavol II. ju vyhlásil za svätú v Olomouci dňa 21. mája 1995.

MODLITBA

Bože, ty si svätú Zdislavu plnením povinností manželského života a skutkami dobročinnej lásky priviedol na cestu dokonalosti; daj nám, aby sa na jej orodovanie všetky rodiny tak isto obnovili a prekvitali v kresťanských čnostiach. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.