Komorné stretnutie dominikánskej rodiny v Košiciach vyrástlo za desať rokov na 169 prihlásených účastníkov. Do Banskej Štiavnice znova zavítal Dotyk krásy, tentokrát sa veselo hmýril detským smiechom. Ten nás však neviedol k naivite, práve naopak. Dodával akúsi nádej v napätej realite Slovenska, ktorú sme si pripomenuli tichým sviečkovým stretnutím na námestí a modlitbou „za slušné Slovensko”.
Koncert Katky Málikovej a prednáška Jany Juhásovej – Od symbolu k latencii – otvorili Dotyk a načrtli jeho tohtoročnú príchuť: netradičnosť. Sérgio Dias Branco, odborný asistent a doktor filmového umenia na portugalskej univerzite v Coimbre, pokračoval vo svojej prednáške a filmovej dielni v línii „hľadania skrytého”. Každá dielňa priniesla čosi svoje a jedinečné. Divadlo – každodennosť a otázka hriechu a hľadania hodnôt. Slovo – jednoduchosť japonských básní haiku. Svetlo v architektúre  – rozdielna stavba, rovnaký odkaz sakrálnych objektov. Modrotlač – tradičná „slovenskosť”. Textilno-tkaná miniatúra – reč detailu a trpezlivosti. Hudba – jednota tónov z Ukrajiny a Slovenska. Detská dielňa – nefalšovanosť výrazu. No bolo by to málo, ak by sme Dotyk krásy obmedzili len na zopár hodín strávených tvorením. Bolo by to málo, ak by sme neodišli dotknutí. Dotyk – to sú ľudia, slnko, hory, nebo, vášeň, ticho, realita, nádych – a návrat domov.

text: Mária Oravcová

foto: Martin Bystriansky