Opäť nastal čas, kedy sa dvere domu na Pustom dvore v Ábelovej otvorili. Tentoraz dostali možnosť prežiť krásne štyri septembrové dni plné smiechu, radosti a spoznávania ADOM-ácki vysokoškoláci.
V tichom prostredí bolo častokrát počuť len otázky, ktoré  všetkým vírili hlavou. Čo je to tá otvorenosť? Som dostatočne otvorený/-á? Nie je predsa len lepšie byť uzavretý/-á? Ako a čomu by som sa mal/-a otvoriť? A tak, ako sa otvorili dvere domu, pokúsili sa vysokoškoláci otvoriť svoje srdcia aj mysle. Na tieto, ale aj mnohé ďalšie otázky, hľadali odpovede spolu so sestrami a bratmi dominikánmi.
V piatok sa ich do tajov otvorenosti rozhodla voviesť sestra Júlia, ktorá si pre nich pripravila príbeh o Ježišovi a žene zo Samárie.  Vďaka nej zistili, že je naozaj lepšie byť otvorený ako uzavretý, pretože človek, ktorý neodovzdáva sám seba a neobjavuje nové veci, je ako studňa bez vody, odsúdený na zánik. Ale rovnako začne upadať, ak sa bude otvárať len ľuďom, ktorí sú mu podobní. Krása je v rozmanitosti a to si uvedomoval aj Ježiš, keď sa prihovoril žene pri studni a rozhodol sa jej ukázať svoju identitu a zároveň spoznať aj ju, hoci to stretnutie bolo z rôznych hľadísk nepredstaviteľné a pre niekoho aj nemožné.
Brat Lukáš si vysokoškolákov vzal na starosť v sobotu a ukázal im, ako stáť na hraniciach.  Počas toho, ako obhajovali názory dvoch rozličných skupín, si uvedomili, že byť  mostom medzi zdanlivo nespojiteľnými tábormi nie je vôbec jednoduché. Vyžaduje si to množstvo prípravy, štúdia a aj napriek tomu sa to nemusí podariť každému.
Nakoniec prišla nedeľa a s ňou aj čas na to, aby sa vysokoškoláci podelili s tým, čo ich mysle počas týchto dní najviac zasiahlo. Mnohí našli odpovede na otázky, s ktorými prichádzali, iní sa  rozhodli otvoriť svetu a takto obohatení sa po výdatnom obede vydali na cestu domov.

Petra Nastasičová