Téma na apríl 2017

//Téma na apríl 2017

Plán permanentnej formácie na rok 2017

Bratstva laikov sv. Dominika

 Snívať s otvorenými očami

Drahí laickí dominikáni,

pomaly sa blížime k sláveniu našej III. provinčnej kapituly a preto by sme Vám radi „ukázali“ pohľad na sv. Dominika, ako snívajúceho kazateľa.  Dominik sníval, plánoval, nebál sa rozprávať o nových  projektoch. Jeho snívanie bolo prejavom viery. Mal odvahu snívať, pretože veril Bohu. Dominik nás naučil „snívať“ s otvorenými očami.

Vstúpili sme do príprav na III. provinčnú kapitulu, počas ktorej sa chceme obzrieť za uplynulým obdobím aby sme si mohli „vysnívať “ ďalšie kroky, ktoré chceme urobiť v našej provincii.  Uvedomujeme si však, že sme „bratstvo na ceste“, ktoré sa „buduje“ tak, že sme schopní vtiahnuť do dobrodružstva kázania každého člena bratstva. Ak chceme na Slovensku realizovať Dominikov plán putujúcich kazateľov, tiež stojíme pred výzvou upevniť vzájomné prepojenie pri realizovaní našich plánov s celou Dominikánskou rodinou na Slovensku. Všetky naše plány budú nedostatočné, ak nebudeme o nich rozmýšľať ako Dominikánska rodina. Každé miestne bratstvo je súčasťou provincie a naša provincia je súčasťou Dominikánskej rodiny na Slovensku. Spolu sme boli vyslaní, spolu aj putujme. Akékoľvek dobré plány, ak sú izolované od iných, budú možno dobrým „projektom“, ale nie svätým kázaním. Dominik bol „svätým snilkom“, ktorý však nesníval o sebe a svojom živote, ale sníval s inými sen o spoločnom Božom domove pre každého. A toto je „propositum“, „vlastná úloha Rehole“. Toto je naše „snívanie“, ktoré realizujeme naším špecifickým spôsobom v Cirkvi a vo svete: kázaním Ježiša Krista, ktorý zaspal na kríži a Otec ho zobudil pri vzkriesení, aby nám daroval „nové ráno“.

Ako pomoc počas tohto prípravného obdobia nám bude slúžiť list magistra rehole Bruna Cadoré „Propositum rehole“, ktorý napísal bratom rehole, ale veríme, že nám reflexia magistra pomôže viac pochopiť ako definovať „komunitný plán“ nášho poslania.

Vo sv. Dominikovi

 

Eva Antonína Zúdorová OP                                       fr. Mannes Stanislav Marušák OP

asistent pre formáciu                                                           promótor pre laikov

Téma slávenia: „Podoba rehole ako rehoľného spoločenstva vychádza z jej poslania a z bratského spoločenstva“ (LCO 1, § VI), čo definuje našu rehoľu. Je dôležité si uvedomiť, že práve s výrazom komunitný projekt chceli po sebe idúce generálne kapituly vyzvať bratov, aby sa zaviazali k tomu, čo je srdcom povolania rehole: ponúknuť Cirkvi a svetu „domy kázania“, v ktorých sa bratia učia „zostávať v Slove“, aby sa tak „stali učeníkmi“. Vypracovaním komunitného projektu a jeho pravidelným hodnotením prijíma konventná kapitula svoju vlastnú zodpovednosť za riadenie „svätého kázania”. Konkrétna realizácia bratského spoločenstva je integrálnou súčasťou kázania rehole.

Biblický text: Jn 14,22-24

Text na reflexiu: List bratom Rehole kazateľov, Bruno Cadoré: OD „PROPOSITA“ REHOLE KU KONVENTNÝM PROJEKTOM APOŠTOLSKÉHO ŽIVOTA

Fratres Ordinis Prædicatorum
CURIA GENERALITIA

Rím,  21. septembra 2015

List bratom Rehole kazateľov

Od „Proposita“ rehole ku konventným projektom apoštolského života

„Úlohu (propositum) Rehole vyjadril
pápež Honórius v liste svätému Dominikovi
týmito slovami…“ (LCO 1, §1).
Prot. č.: 50/15/679 Listy reholi

Drahí bratia,

obraciam sa na vás týmto listom, ktorý venujem „komunitnému projektu“ v perspektíve „proposita“ rehole, aby som odpovedal na požiadavku Generálnej kapituly v Trogire (AGK Trogir 2013, 69). Rád by som poukázal na to, ako práca každej komunity na vypracovaní  „programu alebo projektu apoštolského života“ (LCO 311, § II) otvára cestu, na ktorej sa každý brat a každá komunita zapája do neustáleho procesu „potvrdzovania“ rehole a to rozvíjaním jej základného „proposita“ (lat. zámeru, LCO 1, § I; § VIII).

Základná konštitúcia jasne stanovuje prepojenie medzi poslaním a komunitou, keď tvrdí, že „podoba rehole ako rehoľného spoločenstva vychádza z jej poslania a z bratského spoločenstva“ (LCO 1, § VI), čo definuje našu rehoľu. Takto poukazuje na jednu z podstatných úloh konventnej kapituly: skúmať vernosť bratov apoštolskému poslaniu  a  rehoľnému životu (LCO 7, § II). Reflexia nad konventným projektom apoštolského života je tiež pozvaním uvažovať o zodpovednosti kapituly v dynamike „svätého kázania“.

Konventný apoštolský projekt a Propositum rehole

Výraz „komunitný projekt“ zaviedla Generálna kapitula v Oaklande a odvtedy sa generálne kapituly niekoľkokrát vyjadrili k tejto téme[i].

Môžeme pochopiteľne poznamenať, že kapituly mali v úmysle čeliť ťažkostiam, na ktoré komunity tu a tam narazili, a zabrániť tomu, aby sa komunitný život zredukoval len na akýsi súhrn individuálnych aktivít vykonávaných bez akéhokoľvek prepojenia s komunitou (porov. AGK Oakland, 1989, 38). Tým jasne poukázala na riziko určitého „prehnaného individualizmu“ v komunitách (v tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že táto tendencia nenastala až s príchodom „nových generácií“, hoci u nich možno rozpoznať špecifickú formu vzťahu jednotlivca k skupine, rovnako ako špecifický proces rozpoznávania a identifikácie osobných ciest v kolektívnych dejinách). Ale nad rámec tohto motívu sa debata o komunitnom projekte usiluje aj o podporu spoločnej apoštolskej práce (AGK Caleruega 1995, 44). Preto kapitula v Bogote tvrdí, že komunitný projekt je nástrojom na vytváranie pozitívneho napätia medzi bratským životom a poslaním (Mexico City 39, Caleruega 44, Bologna 127 – 132) tak, aby to bola celá komunita, ktorá káže a vydáva svedectvo (LCO 311 §II). Tento projekt „je nástrojom na prehĺbenie našich vzťahov, na posilnenie úprimnej komunikácie a na zapojenie všetkých do poslania“ (AGK Bogota 2007, 164). Takto sa konventné komunity stávajú „domami kázania“ (AGK Krakov 2004, 219-226). Výzva k vypracovaniu apoštolského projektu komunity je výzvou uskutočňovať bratské spoločenstvo formou kapitúl, a nájsť v nej jeden z kľúčových zdrojov poslania kázať.

Diskutovaný výraz

Mnohí bratia zo všetkých častí sveta však vyjadrujú rozpaky nad vhodnosťou výrazu komunitný projekt. V prvom rade ide o námietky z lingvistického hľadiska, lebo v závislosti od jazyka a kultúrneho prostredia môže výraz „projekt“ označovať také rozličné skutočnosti ako program konkrétnych cieľov, ktoré sa majú dosiahnuť, celkový zámer života, alebo dokonca ideologický projekt. Niektorí sa tiež obávajú jednoznačnej definície vymedzujúcej aktivitu, ktorú by museli prijať a uskutočňovať všetci, ktorí by chceli patriť do konkrétnej komunity a zapojiť sa do nej. Iní argumentujú, že v reholi už konštitúcie a akty generálnych a provinčných kapitúl jasne stanovujú „spoločný projekt“, a tak nie je nutné pridávať ešte niečo ďalšie. Iní vyjadrujú obavu, aby takýto „spoločný“ projekt neudusil individuálnu kreativitu, alebo nezmenšoval hodnotu subsidiarity (keďže ho má schváliť provinciál). Je preto dôležité vyvarovať sa všetkého, čo by mohlo, ako sa bratia obávajú, prekážať správnemu rozvíjaniu povolania rehole.

Avšak aj napriek týmto rozpakom a námietkam, je dôležité si uvedomiť, že práve s týmto výrazom chceli po sebe idúce generálne kapituly vyzvať bratov, aby sa zaviazali k tomu, čo je srdcom povolania rehole: ponúknuť Cirkvi a svetu „domy kázania“, v ktorých sa bratia učia „zostávať v Slove“, aby sa tak „stali učeníkmi“ (Jn 8,31-32; Jn 14,23; Mt 11,29). Vypracovaním komunitného projektu a jeho pravidelným hodnotením prijíma konventná kapitula svoju vlastnú zodpovednosť za riadenie „svätého kázania”. Týmto vyjadruje určité presvedčenie (asi práve preto kapitula v Trogire, vedomá si rozpakov pri používaní tohto výrazu vyzvala magistra rehole, aby na túto tému napísal list!): konkrétna realizácia bratského spoločenstva je integrálnou súčasťou kázania rehole. A toto presvedčenie pred nás stavia výzvu: ako môžu bratia začleniť nepopierateľnú tendenciu k individualizmu – či skôr, zdá sa mi, k privlastňovaniu si kázania – do spoločného úsilia prijímať vždy znovu svoje povolanie od „bratského spoločenstva kazateľov“, do ktorého sú asignovaní? Ide o to, nakoľko si každý cení „taviacu pec komunitného života“ ako zdroja služby kázania, v ktorom rozpoznáva zdroj svojho vlastného rehoľného, apoštolského a dominikánskeho života. Takto možno naozaj hovoriť o «projekte bratského života», o bratstve, do ktorého sa každý chce dennodenne znovu rodiť, bratského života, ktorý je sám v sebe „kázaním“ o prísľube spoločenstva. O bratskom živote, ktorý bude znamením vo svete do tej miery, ako bude  kázaním pre svojich členov. Bratské spoločenstvo a poslanie!

(pokračovanie na budúci mesiac)

Bruno Cadoré OP

magister Rehole kazateľov

[i] Pripomeňme si, ako bol tento komunitný projekt prvýkrát opísaný (AGK Oakland, 1989, v II. kapitole venovanej spoločnému životu:

38 [Nariadenie] Nariaďujeme každej komunite, aby na základe spoločného diela všetkých bratov pripravila plán svojho apoštolského života, ktorý by umožnil uchopiť spoločný život takým spôsobom, aby bol znamením nášho poslania a jeho obohatením. Tak sa podarí odstrániť zo spoločného plánovania všetky individuálne aktivity, ktoré na seba komunita nechce vziať. Tento dokument je potrebné pravidelne (LCO 6), a nech sa pri tom zohľadnia nasledujúce faktory.

–  cieľ poslania komunity;

–  plánovanie a vyhodnocovanie úloh;

–  čas a rytmus modlitby;

–  čas a rytmus stretávania:

–  miesta a čas pre mlčanie;

–  čas na odpočinok a dovolenku;

–  finančné otázky.

Komunitné plánovanie musí byť realistické, ucelené a uskutočniteľné, ľahko overiteľné a stabilné.

… O šesť rokov neskôr, predložila generálna kapitula „metódu“ na vypracovanie takého projektu:

„Väčšina návrhov, ktoré sme urobili, sa týka komunitného projektu. Aby ho bolo možné zrealizovať, navrhujeme zaviesť každý rok komunitné dni, ktorých náplňou by malo byť:

1) Vyhodnotenie apoštolskej práce, pastorácie, alebo profesijnej činnosti každého brata a apoštolský dosah komunity ako celku;

(2) Odhad plánovanej práce pre každého brata na nasledujúci rok s vedomím, pričom každá apoštolská služba musí mať jasne vymedzený mandát, ktorý bráni tomu, aby sa brat v danej službe príliš zabýval;

(3) Vypracovať rozpočet pre nasledujúci rok a to pre jednotlivých bratov ako aj pre celú komunitu (porov. 38. 1, (2)).

Tieto komunitné dni by mohli byť privilegovaným miestom na podnietenie a povzbudenie tímovej práce. Mohli by byť napr. momentom rozhodnutia o ďalšom pokračovaní projektu na ktorom sa bude podieľať viac bratov, eventuálne v spolupráci s ostatnými členmi dominikánskej rodiny. V tomto bode sme si kládli otázku, či nevymedziť maximálny a minimálny počet bratov (AGK Caleruega 1995, 44).

…Generálna kapitula v Bogote navrhla nasledujúcu syntézu:

„Mnohokrát sme si kládli otázku, ako zmieriť napätie medzi bratským životom a poslaním? Komunitný projekt je nástroj, ktorý má tomúto napätiu dať pozitívny význam (porov. Mexiko 39, Caleruega 44, Bologna 127-132). Tento projekt, ktorý patrí všetkým, je znamením, že je to komunita, ktorá hlása a vydáva svedectvo (porov. LCO 311, § II). Nejde v ňom len o časové rozvrhy a plánovanie úloh, ale je skôr prostriedkom na prehĺbenie našich vzťahov, na upevnenie úprimnej komunikácie a zapojenie každého brata do poslania komunity. Je potrebné, aby každá komunita každý rok vypracovala a vyhodnotila svoj komunitný projekt ako nenahraditeľný prostriedok k rozvoju spoločného života. Tento projekt sa nesmie zameriavať len na pastoračnú činnosť, komunitnú liturgiu a ekonomické fungovanie, ale komunita v ňom musí vyjadriť aj ciele a prostriedky, ktoré si dáva k tomu, aby sa stala miestom učeníctva, stretnutí, slávenia a domom kázania (porov. Krakov, 219-226).  Do komunitného projektu by sa mali taktiež zamýšľané priority provincie a rehole. Kanonické vizitácie poskytujú vhodnú príležitosť pre preskúmanie poslania komunity vo svetle projektu vypracovaného komunitou (porov. Mexiko 40)“. (AGK Bogota, 2007, 164).

…V aktoch z kapituly v Providence sa navyše hovorí (AGK Providence 2001, 272-273): „Otázka, ktorá nám leží na srdci, nie je, áno alebo nie komunitnému projektu. Ide skôr o to, či chceme žiť bratský komunitný život, zakotvený v našom poslaní a overuje sa vo všetkých vitálnych prvkoch dominikánskeho života, alebo či chceme žiť individualistický život“ (273, 2); a ďalej: „V priamej línií našej autentickej demokratickej tradície nám naše Konštitúcie poskytujú adekvátne prostriedky na dosiahnutie nášho hlavného cieľa: bratského života vo všetkých jeho dimenziách“ (273, 3).

Modlitba: Dobrotivý Bože, ty nás uisťuješ, že prebývaš v tých, čo sú spravodliví a majú čisté srdce, pomáhaj nám svojou milosťou tak žiť, aby sme boli tvojím dôstojným príbytkom. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov. Amen 

Na stiahnutie: 2015-List magistra-Bruno Cadore-Propositum-I

Téma na október

List pozývajúci k zapojeniu sa do dynamickej prípravy  Synody zvolanej pápežom Františkom na tému „Mladí ľudia, viera a rozpoznávanie povolania“ […]

Téma na september 2017

REHOĽA V ZAKLADANÍ  […]

Téma na jún

List Fr. Bruna Cadore OP k jubilejnému roku Rehole kazateľov – III. časť […]

Téma na máj 2017

Plán permanentnej formácie na rok 2017 Bratstva laikov sv. Dominika Téma slávenia: Podujať sa na spoločný projekt znamená rozprávať sa o tom, čím žijeme; t.j. staviť na skutočnú komunikáciu, kde každý bez strachu [...]

Téma na apríl 2017

Plán permanentnej formácie na rok 2017 Bratstva laikov sv. Dominika  Snívať s otvorenými očami […]

Formačná téma na marec

Timothy Radcliffe: UČIŤ SA VIDIEŤ […]

5. apríla 2017|
// Omit closing PHP tag to avoid "Headers already sent" issues.