Téma na jún

List Fr. Bruna Cadore OP k jubilejnému roku Rehole kazateľov – III. časť

Téma slávenia: Aktívny život, v ktorom sa ostatným odovzdáva skrze kázanie a vyučovanie to, čo bolo kontemplované, je dokonalejší ako výlučne kontemplatívny život, pretože taký život predpokladá hojnosť kontemplácie. Preto si Kristus zvolil práve taký život.

Biblický text: Mt 4,23-25

Text na reflexiu: List bratom Rehole kazateľov, Bruno Cadoré: OD „PROPOSITA“ REHOLE KU KONVENTNÝM PROJEKTOM APOŠTOLSKÉHO ŽIVOTA

Fratres Ordinis Prædicatorum

CURIA GENERALITIA

Rím,  21. septembra 2015

List bratom Rehole kazateľov

Od „Proposita“ rehole ku konventným projektom apoštolského života

 

„Úlohu (propositum) Rehole vyjadril pápež Honórius v liste svätému Dominikovi týmito slovami…“ (LCO 1, §1).

Prot. č.: 50/15/679 Listy reholi

(pokračovanie listu)

 

Komunita „v projekte“: poslanie a putovanie

Ako sa môže stať projekt apoštolského života nejakej komunity, v danom čase a mieste, interpretáciou a aktualizáciou, pôvodného Proposita? Odpoveď na túto otázku, podľa predchádzajúceho zámeru, možno vnímať z rôznych uhlov pohľadu: z hľadiska zamerania daného kázania, z hľadiska podmienok realizovaných v danej komunite na podporu tohto kázania, z hľadiska spoločnej apoštolskej zodpovednosti, ku ktorej je každý brat určený vďaka sľubu poslušnosti. Je to práve profesia, ktorá nás začleňuje do onoho hnutia (pohybu) prvého poslania Syna a otvára cestu ako sa stať Ježišovým učeníkom, kazateľom. „Aktívny život, v ktorom sa ostatným odovzdáva skrze kázanie a vyučovanie to, čo bolo kontemplované, je dokonalejší ako výlučne kontemplatívny život, pretože taký život predpokladá hojnosť kontemplácie. Preto si Kristus zvolil práve taký život. […] Patrilo sa, že kým dôverne žil s ľuďmi, vo všetkých vzbudzoval dôveru, aby išli k nemu“ (ST III, q. 40, a. 1 sol 2 resp 3).

Avšak samotný proces konventného apoštolského projektu – rovnako ako apoštolský plán provincie alebo poslanie zverené inštitúciám pod priamou jurisdikciou magistra rehole – nás pozýva posilniť vedomie spoločnej apoštolskej zodpovednosti, a to vďaka pravidelnému vyhodnocovaniu. Vďaka tomu je možné nielen korigovať prípadné omyly a prispôsobovať odpoveď potrebám, ale tiež rozpoznávať zmeny kontextu a nové výzvy evanjelizácie, rovnako ako nové potreby, na ktoré by mohlo odpovedať svedectvo apoštolského kázania. Práve na základe tejto činnosti sme povolaní mať odvahu robiť zmeny, opúšťať rôzne miesta či diela, aby sme sa zapojili do iných, aby sme prevzali nové iniciatívy. Hodnotenie, prispôsobovanie a mobilita, nám ukazujú pravú a náročnú perspektívu putovania kazateľov.

Orientačné body pre putovanie

Rehoľa sa snaží, v perspektíve poslania, ktoré je jej cieľom, podporovať apoštolskú tvorivosť každého brata a každej komunity. Nejde len o uznanie a ocenenie schopnosti každého kázať – hoci je to dôležité –, ale predovšetkým o podporu integrácie každého v spoločnom úsilí o neustále prispôsobovanie sa prínosu rehole k „príbehu ohlasovania Kráľovstva, ktoré prichádza“.

Priority rehole, ktoré boli definované a postupne sformulované a spresňované jednotlivými generálnymi kapitulami (AGK 1978, Quezon City, 15, §5), sú rovnako sprievodcami pre rozlišovanie smerovania čo možno najlepšie prispôsobeného kontextu a potrieb doby a miesta. Popisujú akýsi ideálny horizont konštitutívneho kázania Dominikovho Proposita. Ak sme si počas niekoľkých posledných storočí mohli myslieť, že svet je väčšinovo kresťanský a kázanie evanjelia sa odohráva pastoračnou cestou, dnes je veľmi naliehavé predkladať Slovo v odkresťančených kultúrach a svetoch. Táto skutočnosť nás núti rozvíjať kultúrnu politiku („študijné poslanie“?) orientovanú na filozofické a teologické bádanie zamerané na kultúry, sociálne hnutia a náboženské tradície mimo historického kresťanstva. Prítomnosť bratov a sestier rehole nás učí, že svet sa dnes vyvíja podľa logiky, v ktorej čím ďalej viac ľudí nedostáva slovo, aby sa vyjadrili  k jeho usporiadaniu, avšak musia sa mu skôr podrobiť, bez toho aby v ňom našli bezpodmienečnú pohostinnosť, a ani sa od nich nežiada, aby skutočne boli jeho aktérmi. Vzhľadom na to, že predmetom kázania je spoločenstvo, je preto prvoradým záujmom spravodlivosti snaha prispieť k nastoleniu stále spravodlivejších podmienok vo svete, aby bola čo najlepšie rešpektovaná dôstojnosť ľudskej osoby i ľudstva ako takého. Nové prostriedky sociálnej komunikácie vytvárajú nové typy vzťahov a sociálnych sietí, čím vzniká akýsi „nový kontinent“, ktorý musíme prednostne integrovať do kázania Božieho slova.

Od kapituly v Ríme, sme definovali istý počet oblastí apoštolátu, v ktorých sa naše kázanie ďalej rozvíja (čo Trogir nazval „misijné mandáty“): školy kázania, prítomnosť v blízkosti imigrantov, pastorácia domorodcov, medzináboženský dialóg, pastorácia v centrách veľkých miest, ružencové kázanie a  pastorácia ľudovej zbožnosti, farská služba, svet vzdelávania, kázanie vo svete nových sociálnych sietí a na internete, pastorálna starostlivosť o mládež a proces Salamanca. Tieto oblasti sa nesnažia popísať „nové miesta kázania“, ale skôr pozývajú bratov a sestry rehole, aby na základe svojich doterajších záväzkov rozvinuli v týchto oblastiach novú evanjelizáciu. Dominik chcel kázať „v srdci Cirkvi“ a vo svete. Pre nás je dnes výzvou snažiť sa vytrvať na miestach, kde cirkev zakúša hlboké zmeny, ktoré pretvárajú spoločnosti, spoločenskú rovnováhu, vzťahy medzi náboženským presvedčením a vedou, štruktúry spoločností a osídlenie sveta. V tomto ohľade môžu vyššie uvedené priority poslúžiť ako orientačné body pre ďalší rozvoj.

Ako však rozlíšiť zameranie, ktoré máme dať takémuto rozvoju? Aj tu môže byť rozlišovanie vedené úvahami rehole na generálnych kapitulách, keď identifikovala „hranice“, na ktorých sa má rehoľa zdržovať, aby jej členovia ako kazatelia prispievali k starostlivosti o ľudské a spoločenské zranenia spôsobené roztrieštením sveta, a zároveň sa podieľali na budovaní mostov, ktoré by z týchto hraníc nerobili miesta rozdelenia, ale príležitosťami prístupu ku spoločenstvu. Pripomeňme si hranice, ktoré boli rozpoznané (AGK A986, Avila, 22): hranice medzi životom a smrťou, výzvy v otázke spravodlivosti a mieru vo svete; hranice medzi ľudským a neľudským, výzva osôb na okraji spoločnosti; hranice kresťanskej skúsenosti, výzvy univerzalistických náboženstiev; hranice náboženskej skúsenosti, výzva sekulárnych ideológií; hranice cirkvi, výzvy nekatolíckych vyznaní a iných náboženských hnutí. Keďže sa definícia priorít ako hraníc už dnes javí ako niečo zastarané, mohli by sme byť pochopiteľne v pokušení považovať ich za neaktuálne. Avšak skúsenosť z vizitácií provincií ma vedie skôr k názoru, že nestratili nič zo svojho významu, a to ako pre hodnotenie nášho súčasného kázania, tak aj pre

zameranie, ktoré mu môžeme dať[1] , a ktoré by ho viac zapojilo do perspektívy Proposita založenia rehole.

(pokračovanie na budúci mesiac)

Bruno Cadoré OP

magister Rehole kazateľov


[1]V tejto súvislosti si môžeme pripomenúť ako kapitula v Trogire definovala apoštolské odhodlanie (determination apostolique), ktorým by sme mali byť naplnení: priblížiť sa našim súčasníkom v konkrétnej realite ich existencie, aby sme s nimi zdieľali slová nádeje a priateľstva. Kvôli tomu kapitula zdôraznila tri zásadné aspekty kázania rehole: súcit s trpiacimi, s tými ktorí sú vylúčení zo spoločnosti a s tými, ktorých dôstojnosť sa neuznáva ani neochraňuje; dialóg, ktorý pokorne hľadá s ostatnými pravdu (najmä  preto, aby sme bojovali proti fenoménu identitarizmu – výlučnému vymedzovaniu skupín – a dôsledkom fundamentalizmu); prinášať slovo nádeje a života, ktoré otvára ľuďom horizont slobody. Týmto kapitula v Trogire pokračovala v úsilí predchádzajúcich kapitúl, ktoré sa snažili o definíciu „priorít“ pre kázanie v reholi, a „hraníc“, ktoré vymedzujú dôležité perspektívy pre zhodnotenie toho, čo robíme v súčasnosti a čo zamýšľame pre budúcnosť. Tieto kritériá sú základom pre identifikáciu základných oblastí (au chapitre de Rome), v ktorých bude mať rozvoj kázania rehole prioritu (AGK Rím 2010, č. 128-184). Kázaním Slova sa naše komunity stávajú svedkami Božieho priateľstva, či je to už v obvyklých pastoračných situáciách, či v odvážnejších apoštolských počinoch.

Modlitba: Všemohúci Otče, prenikni svojou milosťou naše srdcia, aby sme vo svetle tvojich prikázaní kráčali stále za tebou. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

Téma na október

List pozývajúci k zapojeniu sa do dynamickej prípravy  Synody zvolanej pápežom Františkom na tému „Mladí ľudia, viera a rozpoznávanie povolania“ […]

Téma na september 2017

REHOĽA V ZAKLADANÍ  […]

Téma na jún

List Fr. Bruna Cadore OP k jubilejnému roku Rehole kazateľov – III. časť […]

Téma na máj 2017

Plán permanentnej formácie na rok 2017 Bratstva laikov sv. Dominika Téma slávenia: Podujať sa na spoločný projekt znamená rozprávať sa o tom, čím žijeme; t.j. staviť na skutočnú komunikáciu, kde každý bez strachu [...]

Téma na apríl 2017

Plán permanentnej formácie na rok 2017 Bratstva laikov sv. Dominika  Snívať s otvorenými očami […]

Formačná téma na marec

Timothy Radcliffe: UČIŤ SA VIDIEŤ […]

7. júna 2017|
// Omit closing PHP tag to avoid "Headers already sent" issues.