V strede októbra sa počas víkendu v Ábelovej neozýval len spev vtákov či praskot vetvičiek. Boli to aj stredoškoláci, ktorí sa tu spolu s dominikánmi prišli trocha zamyslieť nad témou „Žiaden človek nie je ostrov“.

Bola to partia, ktorej väčšina členov sa tu stretla po prvýkrát. Piatkový večer sa preto niesol v znamení zoznamovania sa. Nechýbalo však ani zamyslenie. „Seba nemôžeme nájsť v sebe, ale len v druhých, a napriek tomu, skôr ako sa vydáme k druhým, musíme nájsť seba“, bola myšlienka T. Mertona, ktorá ich voviedla do témy.

Sobota sa pre stredoškolákov začala pestro. Najprv si v skupinkách vyskúšali, aké je to spoľahnúť sa na druhých, na chvíľu im zverili svoj zrak. Potom trávili čas osamote a ich úlohou bolo nakresliť slnečnú sústavu. Nie však reálnu, ale metaforickú, takú, ktorá bude zobrazovať ich dôležité vzťahy. Nad priateľstvom a vzťahmi sa potom zamýšľali i s pomocou Thomasa Mertona a úryvkom z jeho diela. Popoludnie patrilo umeniu, tvorili landart, ktorým mali stvárniť niečo pre nich významné. V nedeľu sa zamýšľali nad príbehom patriarchu Jakuba a jeho ženy Lie.

A ako sa im to páčilo?

Pri pohľade na lesy sfarbené do jesenných tónov a započúvaní sa do prírodných zvukov, ktoré ponúkajú špecifický druh ticha, človek azda ani nemôže zostať neočarený. Prostredie samo osebe pozýva zamyslieť sa nad niečím hlbším, chváliť toho, kto ho stvoril. Program bol nastavený tak, aby sa najprv zamysleli nad témami oni a potom im bol ponúknutý výklad. Pri záverečnom hodnotení si však okrem prostredia a programu chválili aj spoločne strávený voľný čas, kvantitu a kvalitu jedla, či modlitbu pri západe slnka.

Bola tu ešte jedna vec, ktorá zaznela skoro v každom hodnotení, a to, že víkend zbehol veľmi rýchlo. Ako sa hovorí, zlý čas kríva a dobrý beží.

Lucia Duľová