Zdrav buď, kríž nádej jediná!
V posvätnom čase mučenia
Nábožným milosť rozmnožuj,
zdvihni tých, čo vstať nemôžu.
(Hymnus LH v pôstnom období)

Kríž, nádej jediná! Už dvetisíc rokov je pre kresťanov Kristov kríž nádejou.
Jeden piatok v dejinách ľudstva nesie prívlastok „Veľký“, a práve s týmto Veľkým piatkom je spojený symbol kresťanov, kríž.
Veľký piatok je deň umučenia nášho Pána Ježiša Krista – Božieho Syna.
Udalosti tohto dňa opisujú všetci štyria evanjelisti:  Mt 27,1- 60; Mk 15, 1- 47; Lk 22, 66-23, 56; Jn 18,28- 19,42

Sú to udalosti, kde Ježiša, ktorého v predchádzajúci deň večer zajali vojaci v Getsemanskej záhrade, uväznili ho, predvádzajú ho pred Veľradu, pred Piláta, pred Herodesa; kde sa vojaci na Ježišov účet zabávajú tak, že ho mučia, ponižujú a vysmievajú sa mu. Udalosti, kde dav ľudí rozhodne v prospech vraha Barabáša a v neprospech Ježiša, kde si Pilát umýva ruky a rozhodne UKRIŽOVAŤ NEVINNÉHO. Udalosti, kde Ježiš vláči kríž ulicami Jeruzalema až na Kalváriu a tam zomiera potupnou smrťou na kríži. A potom ho pochovajú. A hrob zavalia kameňom. A myslia, že je koniec!

Sú to udalosti známe už tisícročia.  Ale čo sa naozaj stalo v ten povestný Veľký piatok? Pred nami stoja protagonisti veľkopiatkovej udalosti: Ježiš – Boh a človek.
Človek to sú všetci tí, ktorí sa v ten deň s Ježišom stretali: veľrada, Pilát, Barabáš, vojaci, všetci tí, čo tak stáli a dívali sa… A to sme aj my, ktorí poznáme Ježiša, modlime sa k nemu a prijímame ho.
Človek, ktorý tu vystupuje s mocou a tú chce namieriť proti Bohu, ktorý tu pred ním stojí bezmocne. Aký tragický omyl prežíva človek, ak si v tejto chvíli myslí, že má moc, moc, ktorou rozhodne ukrižovať a usmrtiť Boha.

„UKRIŽUJ!“ – tak žiada a koná človek.

Ale: „ Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.  Jn 3, 16

Boh znova potvrdzuje, že láska je tou najväčšou mocou, nie nenávisť, pomsta a zloba, ktoré sú v hlavnej úlohe veľkopiatkovej drámy na Kalvárii, láska, ktorou Boh dáva človeku milosť, aby žil.
No aj na Veľký piatok, a stáva sa to aj dnes, že sa opäť opakuje pokus ako kedysi na začiatku, keď si človek naivne namýšľa, že je ako Boh a že má všetko vo svojich rukách. Človek nikdy nebude ako Boh. Nevie tak milovať ako Boh.
Boh dáva za človeka život, vylieva svoju krv, aby človek konečne pri pohľade na kríž prestal pochybovať, že je Bohom milovaný a chce pre človeka jedine dobro. Ježiš to potvrdzuje skôr, ako bol pribitý na kríž:

„ A ja, až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe.“ Jn 12, 32

Sr. Daniela OP