Téma na máj 2016

//Téma na máj 2016

List sv. Kataríny Sienskej PANI MONTAGNE, VEĽKEJ BOŽEJ SLUŽOBNICI V CAPITOME V NARNSKOM KRAJI

Téma slávenia: Skutočná láska nehľadá svoje veci, to znamená, že nehľadá seba pre seba, ani blížneho pre seba, ani Boha pre seba, ale seba a blížneho pre Boha a Boha pre neho samého, pretože je hodný byť milovaný ako zvrchovaná a večná dobrota.

Biblický text: Lk 6,43-45

Text na reflexiu: PANI MONTAGNE, VEĽKEJ BOŽEJ SLUŽOBNICI V CAPITOME V NARNSKOM KRAJI – časť I.

V mene Ježiša Krista ukrižovaného a sladkej Márie.

Predrahá milá matka v Kristovi sladkom Ježišovi. Ja Katarína, pokorná služobnica sluhov Ježiša Krista, píšem vám v jeho drahej krvi, túžim Vás vidieť1 spálenú a strávenú v ohni Božej lásky.

I. Skutočná láska nehľadá svoje veci,to znamená, že nehľadá seba pre seba, ani blížneho pre seba, aniBoha pre seba, ale seba a blížneho pre Boha a Boha pre neho samého, pretože je hodný byť milovaný ako zvrchovaná a večná dobrota. Tento oheň páli a nestravuje a stravuje, t.j. nezarmucuje ani nevysušuje dušu, ale robí ju tučnou, maže ju pravou a dokonalou pokorou, ktorá je opatrovateľka a dojka tej istej lásky, a stravuje všetku sebalásku, duchovnú i časnú, a každú inú vec, ktorú by našiel v duši okrem sladkej Božej vôle.

Hovorím, že stravuje sebelásku časnú, pretože cez svetlo človek zistil, že on a časné a pominuteľné veci sú nástrojom smrti, ktoré zabíjajú dušu, ktorá nezriadene nimi vládne, a preto ich začína nenávidieť a vyvrhovať ich von zo svojho srdca a mysle. A pretože duša nemôže byť živá bez lásky, ihneď začína obracať náklonnosť a lásku k bohatstvu čností. Preto tento oheň lásky silou svojho tepla stravuje v každej príčine inú lásku. Keď ju potom duša tak v sebe strávila, ešte nie je dokonalá, ale dokiaľ nedospeje k svojej dokonalosti, zostáva jej akási duchovná sebaláska buď k tvorom, voči Stvoriteľovi, hoci jedna nie je bez druhej, pretože s tou dokonalosťou, s ktorou miluje Boha, s tou miluje rozumné stvorenie. Ako sa spoznáva, že táto duchovná sebaláska je v duši? Keď osoba miluje pre seba, vlastné potešenie, pre ktoré bude opomínať pričiňovaním sa o spásu svojho blížneho, ale keď by videla, že tým pričiňovaním si umenšuje kľud a pokoj mysle, alebo iných úkonov, ktoré by chcela pre svoje potešenie konať, alebo keď by niekedy milovala stvorenie duchovnou láskou a zdalo by sa jej, že to stvorenie jej láske neodpovedá, alebo že má dôvernejší vzťah s inou osobou a ukazuje jej viac lásky než jej, znáša preto preťažkú bolesť, hnev, neľúbosť a často posudzovanie vo svojej mysli a oddialenie sa od onej osoby pod rúškou pokory a aby mala viac svojho pokoja: a ona je to sebeláska, ktorú má k sebe samej. To sú znamenia voči stvoreniu, že duchovná sebeláska ešte nie je strávená v duši voči Stvoriteľovi.

A keby duša zakusovala nejakú temnotu, alebo boj, alebo zbavenie sa svojich obvyklých potešení, ak z tej príčiny upadá do mrzutosti alebo zmätku mysle2 , pre tento zmätok a mrzutosť často zanecháva sladké vykonávanie modlitby (čo nemá činiť, ale akýmkoľvek spôsobom sa má chytiť matky modlitby a neoddeľovať ju od seba, lebo ak to nechá, alebo ktorýkoľvek iný cnostný úkon, to je znamenie, že láska je obmedzená, to znamená, že ona miluje pre vlastné potešenie a že sebaláska duchovnej rozkoše je ešte zakorenená v jej duši), hovorím, že oheň Božej lásky ju strávi a vezme nedokonalosť, urobí dušu dokonalú v láske Božej a milovaní blížneho.

Nevadí jej, že pre česť Božiu a spásu duší príde o svoje vlastné potešenie, nevzpiera sa namáhaniu, naopak, raduje sa, keď sedí za stolom túžby kríža3 chorí, pretože cudzie viny pokladá za svoje. Raduje sa s tými, ktorí sa radujú4 ,rozširujúc srdce v láske k blížnemu5   takže omnoho viac sa teší z dobrého, z pokoja a z potešenia blížneho, než z vlastného. To, čo ona miluje, by chcela, aby milovali všetci ľudia. Nevadí jej, keď vidí, že iný je viac milovaný ako ona, ale s pravou pokorou je spokojná, pretože pokladá seba za hriešnu a iných za cnostných. A preto sa jej zdá spravodlivé a slušné, aby osoba, na ktorej vidieť cnosť, bola viac milovaná ako ona.6 Táto láska spojuje dušu s Bohom, keď zapiera vlastnú vôľu a oblieka jej jeho večnú vôľu a s ňou ju zjednocuje7 ,takže pre žiadnu vec sa nemôže pohoršiť, znepokojiť tá myseľ, len pre urážky Stvoriteľa pre zavrhnutie duší.


1 Túžba je u Kataríny veľmi dôležitý a často spomínaný termín. Svoje hlavné dielo Dialóg začína slovami: „V nesmiernej túžbe po uctievaní Boha a po spáse duší sa jedna duša istý čas venovala cvičeniu v čnostiach…“ (Dialóg,s.1. (1)). Podobne aj všetky svoje listy vždy začína vyjadrením svojich túžob voči adresátovi: „Ja Katarína, vám píšem a túžim Vás vidieť ako pravého snúbenca Pravdy a jej nasledovníka a milovníka“ (List, č. 102.). Tým dáva najavo svoj postoj lásky voči adresátovi. Výrazom „túžim Vás vidieť ako“, Katarína objíma človeka nielen v tom kým je dnes, ale kým sa môže stať v budúcnosti.

2 Katarína Sienská hovorí o hriechu človeka ako o krutosti páchanej na sebe samom. „Nevedomý človek mení v príčinu smrti to, čo mu dávam k životu, a je tak sám k sebe krutý“ (Dialóg, s. 259, (154)). Táto krutosť spôsobuje že človek „neuteká k sebe na pomoc“ (Dialóg, s. 11. (6)) a nakoniec prerastá do krutosti voči iným. Sv. Augustín vo svoje Reguli hovorí o „súcite so sebou samým“ (Porov. Regula sv. Augustína, VII, 4). Augustín vychádza z knihy Sirachovcovej: „Zľutuj sa nad svojou dušou, ľúbiac sa trvale Bohu, maj sústredenú myseľ pre svätosť a ďaleko zaháňaj od seba (všetok) zármutok! Lebo zármutok zničil už mnohých, a nikto nemá z toho osoh“ (Sir 30, 23-24).

3 Porov. Dialóg, č. 154.: „Pomysli na loď sv. Otca Dominika, môjho milovaného syna, ktorú usporiadal tak dokonale, aby sa na nej nedbalo o nič iné, len o moju chválu a spásu duší prostredníctvom svetla poznania. Ako svoj cieľ si zvolil svetlo poznania, ktoré malo potierať bludy, ktoré sa vtedy vo svete tak rozšírili. Vzal na seba úlohu Slova, môjho jednorodeného Syna. Vo svete pôsobil ako apoštol, s pravdou a svetlom rozsieval moje slovo, odháňal temnoty a prinášal svetlo. Pri akom stole dáva svojim synom pokrm, svetlo poznania? Pri stole kríža. Na kríži spočíva stôl svätej túžby, pri ktorom sa duše  posilňujú na moju česť. Prajem si, aby jeho synovia nedbali o nič iné, než o to, aby zotrvávali pri tomto stole so svetlom poznania a hľadali slávu a chválu môjho mena a spásu duší.“

4 „Láska nech je bez pretvárky.Nenáviďte zlo, lipnite k dobru. Milujte sa navzájom bratskou láskou, predbiehajte sa  vzájomne v úctivosti, v horlivosti neochabujte, buďte vrúcneho ducha, slúžte Pánovi. V nádeji sa radujte, v súžení buďte trpezliví, v modlitbe vytrvalí. Majte účasť na potrebách svätých, buďte pohostinní. Žehnajte tých, čo vás prenasledujú – žehnajte a nepreklínajte! Radujte sa s radujúcimi, plačte s plačúcimi!“ (Porov. Rim. 12,9-15).

5 V Dialógu hovorí Otec Kataríne o tých, ktorí všetko opustili, no zároveň dostávajú stonásobne viac. Títo „zotrvávajú v obdivuhodnej veselosti srdca, pretože do lásky neprenikne žiadny smútok, ale len veľká radosť: robí srdce veľkomyseľným a ústretovým a odmieta akúkoľvek dvojakosť a tvrdosť. Duša zranená touto sladkou iskrou [oheň božskej lásky] sa svojím pohľadom a slovami neodlišuje od svojho srdca; neslúži blížnemu a ani sa nechová k nemu s postrannými úmyslami, pretože je všetkým tvorom otvorená“  (Dialóg, s. 328.(160)). Na druhej strane tí, ktorí sa uzatvorili do sebalásky sú  postupne znechutení sami sebou a inými, sú stále smutní vo svojom stave duchovného zmätku, svedomie ich ustavične podpichuje, nenachádzajú zaľúbenie v ničom, takže nakoniec takýto človek „nemôže vystáť ani samého seba“ (Dialóg, s. 328 – 329. (126)).

6 „Ty chceš, večná Dobrota, aby som pozorovala v tebe a videla, že ma miluješ a že ma miluješ nezištne, a aby som ja tou istou láskou milovala každé stvorenie obdarované rozumom. Preto chceš, aby som milovala blížneho a nezištne mu slúžila, a podľa svojich možností mu duchovne i telesne pomáhala, bez nádeje vo vlastnú užitočnosť alebo radosť. Ba nechceš, aby som sa odvrátila pre jeho nevďačnosť či prenasledovanie, alebo pre potupovanie, ktoré sa mi od neho dostáva. Čo teda urobím, aby som ho videla? Vyzlečiem sa zo svojich zapáchajúcich šiat“ („Božský oheň v ľudskej duši“, modlitba XXII, č.12).

7 Katarína v modlitbe „Božský oheň v ľudskej duši“ (Modlitba XXII, č.12) hovorí: „Večný Bože, hovoríš, aby som pozorne hľadela na teba, vznešené a večné Božstvo, a chceš, aby som pozorným vnímaním teba poznala seba, aby som lepšie poznala svoju malosť cez tvoju vznešenosť, a tvoju veľkosť cez moju úbohosť. Ja však vidím, že ak sa najprv nevyzlečiem zo seba samej, z mojej vlastnej zvrátenej vôle, nemôžem ťa vidieť. Preto si mi najprv dal učenie, aby som sa sebapoznaním zbavila svojej vôle, a v tomto poznaní nachádzam a spoznávam teba, a na základe tohto poznania sa dokonalejšie vyzlieka moja duša zo seba a odieva sa do tvojej vôle. Teraz chceš, aby sa moja duša pozdvihla svetlom a spoznala seba v tebe“.

Modlitba: Večný Bože, si zamilovaný do duše (človeka) a duša do teba, ale ty ju miluješ svojou milosťou nezištne, lebo si ju miloval prv než jestvovala, a ona ťa miluje z povinnosti. Spoznala, že ťa nemôže nezištne milovať, pretože je zaviazaná voči tebe, a nie ty jej, a videla, že jej láska nemôže opätovať tvoju, ale dovoľuje jej opätovať ju svojmu blížnemu, milujúc ho nezištne a zároveň z povinnosti. Nezištne, lebo sa neusiluje, aby jej lásku odplácal, ani mu neslúži za to, že bude mať z neho nejaký úžitok, ale len z lásky. Z povinnosti ho miluje, pretože mu to ty prikazuješ a on je povinný ťa poslúchať. (Katarína Sienská, Dvoje šiat, XXI.)

Téma na marec: Someliéri Božieho vína

Téma slávenia: Dominikánsky duchovný život učí upierať svoj zrak predovšetkým na Boha. Prvou úlohou duchovného života je naplniť rozum a srdce Bohom, a to je ovocie štúdia a modlitby. Miesto toho, aby sme začínali duchovný život namáhavým a zdĺhavým [...]

Téma na január: Z jedného kusa kameňa

Téma slávenia: Pri hľadaní jednoty života nejde len o vyváženie a usporiadanie vonkajších skutočností. Jednota je skôr umením konaným s pomocnou rukou Umelca, vytváranie harmónie tým, že prechádzame z množstva „staráš sa o mnohé veci“ do jedného „iba jedno je [...]

Téma na december: Počúvajúce srdce

Téma slávenia: Je rozdiel medzi tým, čo vidím a tým, čo počujem. Izrael sa stal ľudom slova, počutia, nie obrazu. Ak sa chce srdce pohnúť dopredu, musí sa naučiť počúvať slová. Počas putovania púšťou mohli [...]

Téma na november: Boží chrbát

Téma slávenia: Namiesto spirituality príliš zamestnanej vlastným pokrokom, sme volaní k spiritualite, ktorá nás učí sledovať Kristove stopy, vidieť „Boží chrbát“, a ktorá nás privádza k Božej tvári. Sme ňou ťahaní podobne, ako nevesta z [...]

2019-04-02T23:19:35+01:00