Milí bratia a sestry, milí priatelia,

 

vstúpili sme do nového liturgického roka – pôstneho obdobia. Stojíme pred mnohými výzvami, kladieme si otázky aké si dáme predsavzatie, čoho sa zrieknem a pod.

Nuž, stojí na uváženie aj to, koľkokrát sme si už dávali rôzne predsavzatia: nebudem fajčiť, piť, piť kávu, nejesť sladkosti … .

Áno, aj to môže byť naše pokánie. Lenže skúsili sme sa niekedy zamyslieť nad tým, koľkokrát sme uhryzli našich bratov a sestry našimi uštipačnými poznámkami, slovami? Koľkokrát sme použili náš skrytý úd – jazyk, na to, že sme pourážali, poohovárali, poosočovali, poškvrnili česť a dobré meno bratov a sestier?

Práve týmto malým údom sme spôsobili mnoho duchovných škôd … .

Milý brat, milá sestra, prišiel čas pôstu, odložiť tieto „tradičné formy sebazapierania“ a pokúsme tento svätopôstny čas využiť skutočne na to, aby sme dávali veľmi veľký pozor na svoje ústa.

V knihe prísloví čítame: „Pokrytec ničí ústami svojho blížneho, spravodlivých však vyslobodí poznanie“ (Prís 11, 9).

Využime príležitosti, aby sme nepoužili svoj jazyk na zlorečenie, posudzovanie, ohováranie blížneho. Je len a len na nás, ako túto šancu využijeme. Isté je to, že ak zvíťazíme nad naším jazykom, získame veľké duchovné bohatstvo. Ježiš sa 40 dní a 40 nocí postil na púšti, aby nám svojím utrpením, smrťou a zmŕtvychvstaním zabezpečil spásu.

Nuž, skúsme sa od Ježiša, aspoň trochu naučiť, že ak dokážeme prekonať malé pokušenia, zvíťazíme nielen nad naším egom, ale aj nad samotným diablom. Pán Ježiš je pre nás veľkým vzorom.

Skúsme ho intenzívnejšie nasledovať.

 

fr. Andrej Peter Visokai, OP