Môžeme odsudzovať druhých za zlé skutky, ktoré páchajú? A prečo nie? Ako zistím, či je skutok zlý, alebo dobrý? Kde v tom všetkom má miesto morálka?

Nakoľko máme z bytia, natoľko máme z dobra a teda nakoľko nám z bytia chýba, natoľko máme zo zla. Môžeme to vysvetliť tak, že bytie sa rovná dobru a čím viac dobra konáme, tým viac sa stávame človekom. Zlo je iba nedostatkom dobra a existuje preto, lebo niekto sa rozhoduje pre zdanlivé dobro.

Napríklad, ak si naša mama pomyslí, že jej bude vyhovovať, ak nepôjdem študovať na vysokú školu a zostanem s ňou doma. Na druhej strane nevie, ako veľmi túžim po štúdiu na vysokej škole a v domnení, že robí dobro, mi zakáže študovať ďalej.

Problém je v tom, že ľuďom často chýba dostatočné poznanie, aby mohli správne rozlišovať. Ľudský skutok je vtedy morálne zlý, ak je v rozpore s naším rozumom a s našou vôľou. Následky daného skutku majú tiež svoju hodnotu, pokiaľ sa snažím určiť morálnu hodnotu skutku.

Kedy je teda ľudský skutok morálne dobrý? Ak je v prvom rade v súlade s naším rozumom a ak sú cieľ a predmet dobré. Neodsudzujme hneď správanie druhých ľudí, pretože nevieme, či ich konanie je z vlastnej vôle a či majú dostatočné poznanie, ktoré by im v správnom konaní napomáhalo.

Ak sa ocitneš v situácii, kedy budeš rozlišovať a rozhodovať sa, uvedom si, že pravá sloboda je voliť si dobro. Usilujme sa konať dobro, lebo iba ono je slobodným naplnením človeka.

Ingrid Labaničová