Toto kázanie si môžete vypočuť tu .
Hovorí sa, že človek je tým, čo konzumuje. Mohli by sme povedať, že kresťan sa vďaka Eucharistii stáva tým, čím by mal byť. Účasť na tele vzkrieseného Krista, tele „oživenom Duchom Svätým a oživujúcom“, zachováva, zveľaďuje a obnovuje život milosti prijatý v krste (KKC 1392). Tento rast kresťanského života potrebuje byť živený eucharistickým prijímaním – chlebom nášho putovania – až do chvíle smrti, keď ho dostaneme ako viatikum („pokrm na cestu“).
Prijímanie nás nielen odlučuje od hriechu, ale podobne ako telesný pokrm obnovuje naše telesné sily, tak Eucharistia slúži na obnovenie duchovných síl. Posilňuje v nás lásku, ktorá pri všedných hriechoch v našom každodennom živote má sklon slabnúť.
Pamätám si na jednu katechézu počas prípravy na prvé sväté prijímanie, keď sme mali papierovú maketu slnečnice, ktorá sa vždy počas dňa otáča za slnkom – zdrojom energie, tepla a svetla –, aby mohla ďalej rásť do svojej maximálnej krásy a podoby. My, jednotlivé údy cirkvi, sme ako tá slnečnica, ktorá sa neustále otáča za Eucharistiou, za centrom nášho života a centrom cirkvi. No nestačí povedať, že Eucharistia je stredom cirkvi; musíme povedať, že Eucharistia tvorí cirkev.
Tí, ktorí prijímajú Eucharistiu, sú užšie zjednotení s Kristom (KKC 1396). Prijímanie Eucharistie nám dáva možnosť žiť život v plnosti, učí nás spoznávať Krista v tých najchudobnejších a najopustenejších, ňou máme účasť na Pánovej večeri okolo jedného stola.
Svätý Tomáš Akvinský, nasledujúc svätého Augustína, hovorí, že prijímaním Eucharistie sa človek premieňa v Krista (porov. ST III q. 73, a. 3).
Uvedomujeme si vôbec, aký úžasný je náš Boh? Nielenže nás nekonečne miluje a dáva nám slobodnú vôľu, ale ponúka nám aj každodenný dar, seba samého, aby sme sa mu stali naozaj podobnými.
Tak by som chcela všetkých – ale možno najviac seba – povzbudiť ku každodennému radostnému prijímaniu Eucharistie, aby sme spolu so svätým Pavlom mohli povedať: „Už nežijem ja, ale žije vo mne Kristus.“
Viktória Papcunová
