Formačná téma na december

/, Slovo/Formačná téma na december

Akty generálnej kapituly, Bologna 2016, Prológ 15-29.

Téma slávenia: Radosť učeníkov nespočíva ani tak v tom, čo sami od seba vykonali, ako skôr v tom, že mohli slúžiť ľuďom „v Ježišovom mene“. Vrátiť sa ako učeník k Majstrovi neznamená zabudnúť na svet, ale podeliť sa s Ježišom o zranenia ľudí.

Biblický text: Lk 10,1-20

Text na reflexiu: AGK Bologna 2016, Prológ 15-29.

„Uzdravujte chorých a hovorte: Božie kráľovstvo je blízko“

  1. Prečo ich poslal? Ježiš vyslal svojich učeníkov k ľuďom s poukázaním na ich vzájomnú závislosť: povedal im: „jedzte, čo vám dajú“. My kazatelia sme poslaní deliť sa o chlieb Slova a máme byť pripravení prijímať, čo nám ľudia môžu dať; živiť Slovom a byť živení tými, ktorým slúžime. Tento Ježišov príkaz vyjadruje krehkosť. V tom spočíva paradox kazateľa, ktorý zakúša na jednej strane silu slova života, ktorých uzdravuje a dvíha, a na druhej strane krehkosť prostriedkov, ktorými disponuje v slabosti svojej existencie pri hlásaní, keď dokonca závisí na dobrotivosti tých, ktorí ho prijímajú. V tejto zraniteľnosti získava kazateľ skúsenosť dôvery, ktorá vedie k odvahe rozsievača Slova. Mystika kazateľa je mystikou rozsievača. Rozsieva a stará sa o to, čo zasial. Klíčenie, rast a úroda závisí na Pána žatvy a pre kazateľov sú tajomstvami, ktoré ho privádzajú k údivu.
  2. Na druhom mieste, Ježiš žije a delí sa so svojimi učeníkmi a potom ich posiela hlásať, čo s ním prežili a zdieľali, totiž Kráľovstvo. Tým, že sme volaní kázať, sme pozvaní, aby sme s ním žili, aby sme hlásali Slovo a aby sme konali tie skutky, ktoré robil on. Contemplari – kontemplovať a aliis tradere – odovzdávať iným, sú dva póly nášho života. Hlásanie blízkosti Božieho kráľovstva a uzdravovanie chorých nás približuje k miestam, kde je narušená harmónia ľudského bytia a našich spoločností. Tam, kde sú chudobní a najmenší, tam je Boh. Jeho prítomnosť bráni, aby sa na nich zabúdalo a aby boli opomínaní. Kazateľ, ktorý je znamením nádeje a Božej dobroty, by tam mal byť, aby sprítomňoval Boha. V každom tomto maličkom je prítomný sám Kristus. Jeho telo sa znovu stáva viditeľným, aby sme ho rozpoznali, dotýkali sa ho a so starostlivosťou mu pomáhali (porov. Misericordiae Vultus, 15).
  3. Na treťom mieste sme poslaní kázať Božie milosrdenstvo a naše zmierenie s Bohom a so svojimi bratmi (porov 2 Kor 5, 20). Dominikánske kázanie, rovnako ako kázanie svätého Dominika, má uzmierovať zranené vzťahy a prinášať pokoj do sveta. Preto by sme mali pochopiť, že kázanie milosrdenstva je poslaním uzdravovať. Naša cesta kazateľov je cestou vnútorného uzdravenia, cestou zmierenia v komunitách a provinciách. Týmto spôsobom budeme chváliť, dobrorečiť a kázať evanjelium radosti, pokoja a zmierenia.
  4. Nakoniec, aj keď má naše kázanie prinášať uzdravenie, dopúšťali sme sa v priebehu dejín omylov, ktoré spôsobili bolesť mnohým ľuďom, vrátane našich vlastných bratov. V čase jubilea rehole je treba, aby sme sa zmierili s tými, ktorých sme zranili svojimi nevernosťami, svojou pýchou a svojou prehnanou horlivosťou pri obhajobe nepodstatných vecí.

„Na miesta a do miest, kam mal sám prísť“

  1. Kam ich posiela? Posiela ich „na miesta, kam mal sám prísť“. Svätý Dominik v časoch zmätku viery a krízy cirkvi kázal radostnú zvesť „Slova, ktoré sa stalo telom“. Dnes žijeme v globalizovanom svete, ktorý pred nás stavia rôzne komplexné skutočnosti. Existujú miesta, kde je svet ponorený do materializmu, sekularizmu, ateizmu, politickej polarizácie, nesolidárneho ekonomického rozvoja, marginalizácie a nezáujmu, individualizmu, sociálneho násilia, rasovej diskriminácie a ohrozovania inštitútu manželstva a rodiny. Na iných miestach žijú ľudia v krajnej chudobe, v prostredí násilia vojny, beztrestného porušovania ľudských práv, náboženského fundamentalizmu, terorizmu a korupcie. To všetko v nás vyvoláva úzkosti a beznádej.
  2. Naše kázanie sa prispôsobuje nielen miestam, kde sa nachádzame, ale tiež osobám, ktoré ich obývajú, mužom a ženám, ktorí potrebujú počuť hlásanie nádeje, ktorá je založená na Kristovi. Preto sa na tejto generálnej kapitule rehoľa považuje za zapojená do činností v prospech migrantov a utečencov; domorodých obyvateľov; tých, ktorí vyznávajú inú vieru, ktorí prináležia k iným kresťanským cirkvám alebo sú voči nej ľahostajní; ľudí opomínaných; nenarodených detí, ľudí mladých aj starých, chorých, uväznených, odsúdených na smrť… To všetko nás vedie k obnove nášho zasadenia sa za život, za formáciu a podporu ľudských hodnôt v univerzitnej a farskej pastorácii a v pastorácii v oblasti zdravotníctva.
  3. Nášmu kázaniu, motivovanému milosrdenstvom, nemôže byť cudzie zmierenie medzi ľudstvom a stvorením. Svetové ekologické zmeny v posledných desaťročiach rýchle postupujú a zasahujú tých najchudobnejších a najzraniteľnejších. Tvárou v tvár k týmto výzvam postupne rastie vnímavosť. Pápež František vo svojej encyklike Laudato si vyzýva k zodpovednému konaniu vo vzťahu k pôde a nutnej „ekologickej rovnováhe“ s ohľadom na spoločné dobro.

„Vrátili sa plní radosti“

  1. Aké ma byť ovocie vyslania? Učeníci sa vrátili plní radosti potom, keď splnili svoje poslanie. V tomto roku oslavy výročia má rehoľa mnoho dôvodov k radosti. Ďakujeme za to Bohu, pretože poslanie je stále aktuálne, pretože nám Boh otvára nové dejiská kázania, pretože nás požehnáva povolaniami tých, ktorí u sú v reholi, a tiež povolaniami tých, ktorí sa pripájajú k našej rodine.
  2. Učeníci sa vrátili plní radosti a boli si vedomí, že kázanie nie je iba ohlasovanie, ale aj pripojenie sa k veľkonočnému tajomstvu: človek musí sám sebe zomrieť, aby mohol hlásať život. Kazateľ svojim putovaním vydáva svoj život. Niektorí to robia dokonca v situáciách násilia a odmietnutia, iní v tichosti vydávajú svedectvo Veľkej noci, keď sa každodenne usilujú o vernosť svojmu povolaniu, a niektorí členovia našej rodiny v priebehu dejín tiež vznešenejším spôsobom preliali svoju krv, ako fr. Pierre Claverie OP, ktorý bol pred dvanástimi rokmi zabitý za službu cirkvi uprostred roztrieštenej spoločnosti. Napriek tomu boli jedni aj druhí naplnení radosťou, pretože pochopili, že „hodnota“ života spočíva v ochote dať svoj život za iných.
  3. Na ceste kázania nie je všetko jednoduché. Je mnoho „prachu, ktorý treba striasť zo sandálov“ kazateľov. Musíme sa zbaviť individualizmu, neverností, nedostatku identity, strachu, egocentrizmu, keď zabúdame, že sme služobníkmi spoločného poslania. Naše upínanie sa na zamestnanie, na miesta či komunity, alebo uprednostňovanie pastorácie „zakonzervovania“ a menšej kreativity môže umenšiť našu odvahu pri kázaní. Ako sme sa už o tom zmienili, na dejiskách kázania nie je všetko priaznivé, a to môže v kazateľovi vyvolať negatívne postoje, či skleslosť, čoho sa tiež musí zbaviť. „Striasť prach zo sandálov“ je dôležité, aby nič nekalilo našu radosť.
  4. Radosť učeníkov nespočíva ani tak v tom, čo sami od seba vykonali, ako skôr v tom, že mohli slúžiť ľuďom „v Ježišovom mene“. Vrátiť sa ako učeník k Majstrovi neznamená zabudnúť na svet, ale podeliť sa s Ježišom o zranenia ľudí. To robil aj Dominik: „potom, čo hovoril ľuďom o Bohu, hovoril s Bohom o ľuďoch“. Vydať sa na cestu návratu k Bohu znamená znovu nachádzať stred našich životov v Tom, ktorý nás vyslal. A to je pravá laetitia praedicatoris – radosť kazateľa.

„Nič vám nebude môcť uškodiť. Vaše mená sú zapísané v nebi.“

  1. Svätý Dominik nezanechal žiadnu napísanú homíliu. Máme len málo ním písaných textov, ale celý jeho život je kázaním, a rehoľa, ktorú založil, je jeho najlepšou homíliou. My dominikáni máme dnes vnímať, že sme súčasťou tohto praedicatio – kázania svätého Dominika, pretože sme slovami, ktorými on v dejinách pokračuje v kázaní.
  2. Prvá generálna kapitula rehole sa konala v Bologni. Na tom istom mieste, v čase keď slávime 800. výročie potvrdenia rehole, s pamäťou naplnenou vďačnosťou rozpoznávame pôsobenie Ducha a vzývame Božiu prozreteľnú milosť a milosrdenstvo, aby sme mohli pokračovať v poslaní, ku ktorému sme boli povolaní.
  3. Budúcnosť stojí pred nami s mnohými výzvami a úlohami. Napriek tomu rehoľa obnovuje svoju dôveru v Bohu a nádej v nasadenie bratov, predovšetkým tých najmladších, pretože sme si vedomí toho, že máme slávne dejiny, ktoré môžeme rozprávať, a veľkú budúcnosť, ktorú musíme vytvárať. Preto sa v tomto výročí potvrdenia rehole cítime znovu poslaní, aby sme chválili, žehnali a kázali.

Modlitba: Bože, Otec milosrdenstva, ty si povolal svojho služobníka Dominika Guzmána vydať sa s vierou na cestu ako potulný pútnik a kazateľ milosti. Pri príležitosti slávenia Jubilea rehole ťa prosíme, vylej na nás opäť Ducha vzkrieseného Krista, aby sme verne a radostne ohlasovali evanjelium pokoja.

Modlitba za jubileum:
Bože, Otec milosrdenstva,
ty si povolal svojho služobníka
Dominika Guzmána
vydať sa s vierou na cestu
ako potulný pútnik a kazateľ milosti.
Pri príležitostislávenia
Jubilea rehole ťa prosíme,
vylej na nás opäť Ducha
vzkrieseného Krista,
aby sme verne a radostne
ohlasovali evanjelium pokoja.
Skrze Krista, nášho Pána.

Téma na marec: Someliéri Božieho vína

Téma slávenia: Dominikánsky duchovný život učí upierať svoj zrak predovšetkým na Boha. Prvou úlohou duchovného života je naplniť rozum a srdce Bohom, a to je ovocie štúdia a modlitby. Miesto toho, aby sme začínali duchovný život namáhavým a zdĺhavým [...]

Téma na január: Z jedného kusa kameňa

Téma slávenia: Pri hľadaní jednoty života nejde len o vyváženie a usporiadanie vonkajších skutočností. Jednota je skôr umením konaným s pomocnou rukou Umelca, vytváranie harmónie tým, že prechádzame z množstva „staráš sa o mnohé veci“ do jedného „iba jedno je [...]

Téma na november: Boží chrbát

Téma slávenia: Namiesto spirituality príliš zamestnanej vlastným pokrokom, sme volaní k spiritualite, ktorá nás učí sledovať Kristove stopy, vidieť „Boží chrbát“, a ktorá nás privádza k Božej tvári. Sme ňou ťahaní podobne, ako nevesta z [...]

2019-04-02T23:19:26+02:0028. novembra 2016|