Tajomstvo Najsvätejšej Trojice je ústredným tajomstvom našej viery. Je to tajomstvo tajomstiev. To, že Boh je Trojica, sa nedá dokázať ľudským rozumom; je to tajomstvo, ktoré nám je Bohom zjavené. A hoci človek svojím rozumom nikdy neprenikne do hĺbky tohto tajomstva, predsa nás Boh pozýva k tomu, aby sme uvažovali nad tým, kým je. Boh sa nám predstavil ako Trojjediný, a ako takého ho máme poznávať a milovať. Veľmi výstižne pomenoval ľudské limity pri poznávaní Trojice už sv. Augustín: „Neexistuje téma, v ktorej by bol omyl nebezpečnejší, skúmanie namáhavejšie a objav prínosnejší ako téma jednoty Trojice: Otca, Syna a Ducha Svätého.“
Existuje viacero prirovnaní či analógií vytvorených v dejinách Cirkvi, ktoré nám pomáhajú aspoň nedokonale nahliadnuť do trojičného tajomstva. Tu sú dve prirovnania z mnohých, ktorých výhodou je, že sa navzájom dopĺňajú.
Prvou analógiou je prirovnanie Trojice k trom ľudským osobám. Tri ľudské osoby, ktoré majú jednu ľudskú prirodzenosť, tvoria spoločenstvo. Na otázku kto? (kto je to?) by sme odpovedali, že prvá osoba sa volá takto, druhá takto a tretia takto. Na otázku čo? (čo majú spoločné?) by sme odpovedali, že každý z nich je človek, majú spoločnú ľudskú prirodzenosť. Zatiaľ táto analógia ako tak funguje. V Bohu sú totiž tri osoby, ktoré majú jednu božskú prirodzenosť, tvoria spoločenstvo. Na otázku kto? (kto je to?) by sme odpovedali, že prvá osoba je Otcom, druhá Synom, tretia Duchom Svätým. Na otázku čo? (čo majú spoločné?) by sme povedali, že každá osoba je Bohom, majú spoločnú Božiu prirodzenosť. Avšak problém tejto analógie spočíva v tom, že každá z ľudských osôb má svoje vlastné bytie. Ak by jedna osoba prestala existovať, ďalšie dve by vo svojom živote pokračovali ďalej. No v prípade Božských osôb to neplatí. Boh má len jedno bytie, Boh je jedným bytím. To znamená, že analógia ľudských osôb nevystihuje jednotu v Bohu.
Druhou analógiou je prirovnanie Trojice k procesu, akým človek poznáva a miluje. Ľudská osoba totiž najprv poznáva, a to, čo spozná, môže milovať. Teda poznanie, ktoré sa rodí v ľudskej mysli, ktoré z nej „vychádza“, ktoré sa vyjadruje slovom, predchádza lásku. Čím viac poznávam svojich priateľov, manželku, manžela, tým viac ich môžem milovať (napriek tomu, že naša skúsenosť môže byť iná). A niečo podobné sa odohráva v Trojici. Boh Otec od večnosti poznáva Syna, ktorého Písmo nazýva aj Slovo. Otec plodí Syna, Otec plodí Slovo podobne ako z ľudskej mysle vychádza slovo, koncept či určité poznanie. A Duch Svätý, ktorého Písmo nazýva Láskou, vychádza z Otca i Syna podobne ako láska vychádza z poznania, ktoré sa rodí v ľudskej mysli. Samozrejme, aj toto prirovnania má svoje limity. Totiž v prípade ľudskej osoby, ľudská myseľ, poznanie (slovo) i láska patria len jednej osobe, kdežto v prípade Trojice to tak nie je. Otec plodí Syna, Otec večne vyslovuje Slovo, ktoré je inou osobou ako Otec. A Duch Svätý, Láska, vychádza z Otca i Syna, pričom je inou osobou ako je Otec a Syn.
Ak prvá analógia, analógia troch ľudských osôb, nevystihuje jednotu v Bohu (Boh je len jeden), druhá analógia, analógia ľudského procesu poznania, nevystihuje mnohosť v Bohu (Boh je Trojica). No navzájom sa obe prirovnania veľmi dobre dopĺňajú.
Boh, Trojica, nás neúnavne pozýva do svojho spoločenstva. A obidve spomenutú prirovnania nás učia tomu, ako na to pozvanie odpovedať. Druhé prirovnanie (prirovnanie k procesu ľudského poznávania) nám pripomína, že Boh chce skrze svoju milosť pritiahnuť k sebe každého jedného človeka, a to tak, že ako jednotlivci postupne rastieme v poznávaní Boha a vďaka tomu aj v láske k nemu. Úprimne poznávať Pána totiž vedie k tomu, že ho môžeme viac milovať. Prvé prirovnanie (prirovnanie k trom ľudským osobám) nám zase hovorí, že Boh nás chce pritiahnuť k sebe skrze ľudské spoločenstvo: čím viac skvalitňujeme vzťahy v našich rodinách, v práci, v spoločenstvách, tým viac sa približujeme k Trojici. Skutok lásky voči ľuďom je krokom lásky k Trojici. Svätý Augustín to povedal jednoducho: „Kde vidíš lásku, tam vidíš Trojicu.“Ako spoločenstvo putujeme k Trojjedinému Bohu.
Boh je Trojica, Boh je spoločenstvo osôb. Spoločenstvo, ktoré je síce nepreniknuteľné, neuchopiteľné rozumom, ale ktoré zároveň nie je uzavreté. Boh je Trojica osôb, ktorá nás pozýva k sebe. Nie iba na návštevu, ale na trvalý pobyt. Trojica je totiž adresou nám ponúkaného trvalého pobytu…
fr. Alan Ján Dely OP