„Ako malé deti sme často lozili mame do kuchyne a chceli si uchmatnúť niečo z pripravovaných pokrmov. Mama nás však odháňala so slovami: Vydržte, potom vám nebude chutiť obed.“ Takto svojho času vysvetlil pán biskup František Tondra podstatu Adventu, ktorý je časom prípravy na Vianoce a nie časom ukrajovania si z nich.
Hoci sme v komerčnej oblasti už dávno bombardovaní blikajúcimi svetielkami stromčekov a koledami, ešte na ne nie je ten správny čas.
Čakanie na príchod
Advent je prvou časťou liturgického roka. Začína sa prvými vešperami štvrtej nedele pred sviatkom Narodenia Pána. Prvá adventná nedeľa býva v rozpätí od 27. novembra do 3. decembra.
Adventné obdobie je rozdelené na dve časti. Prvá časť, do 16. decembra kladie dôraz na očakávanie druhého príchodu Krista na konci vekov. Od 17. decembra sú čítania v liturgii zamerané na prípravu na narodenie Ježiša ako človeka v Betleheme.
Liturgickou farbou Adventu je fialová. Tretia adventná nedeľa je tzv. nedeľou radosti (Gaudete) a liturgickou farbou v tento deň môže byť ružová. Advent sa končí prvými vešperami sviatku Narodenia Pána (na Štedrý deň večer).
Symbolom Adventu je adventný veniec, ktorý má štyri sviece podľa počtu adventných nedieľ. Jeho kruhový tvar symbolizuje večnosť. Každú nedeľu sa zapáli ďalšia svieca, čo je predzvesťou prichádzajúceho svetla Vianoc.
Podobne k odpočítavaniu dní do bližiacich sa Sviatkov môže deťom poslúžiť adventný kalendár.
Narodenie Spasiteľa
Vianočné obdobie sa začína vigíliou Narodenia Pána na štedrý večer. Samotný sviatok Narodenia Pána je 25. decembra.
Do Druhého vatikánskeho koncilu trvalo vianočné obdobie do Hromníc (2. február). Po koncile sa stanovila ako koniec nedeľa nasledujúca po sviatku Zjavenia Pána, ktorá je nedeľou Krstu Krista Pána. Vianočné obdobie je najkratším liturgickým obdobím roka.
Symbolmi Vianoc sú ozdobený stromček, betlehem, vianočná hviezda… Počas vianočného obdobia sa spievajú koledy.
Prvý betlehem sa pripisuje svätému Františkovi z Assisi. V roku 1223 ho taliansky šľachtic Giovanni di Velita pozval do svojho sídla v mestečku Greccio v Umbrii. Daroval mu jaskyňu v skale za mestom, kde si František urobil pustovňu. V nej pripravil prvý živý betlehem, aby zdôraznil chudobu, do ktorej sa Spasiteľ narodil. Františkovi nasledovníci začali živé postavy nahrádzať sochami.
Františkovi sa pripisuje aj zavedenie polnočnej svätej omše a po nej rozdanie drobných darčekov pre prítomných.
Text najznámejšej vianočnej koledy Tichá noc, svätá noc napísal rakúsky duchovný Joseph Mohr v roku 1816 v meste Lungau. O dva roky neskôr pôsobil v Oberndorfe pri Salzburgu. Na Vianoce 1818 požiadal miestneho organistu Franza Xavera Grubera, aby k textu zložil priliehavú melódiu. Vznikla skladba pre dve spevácke sóla, chór a gitarový sprievod, pretože organ mal poruchu. Autorovi textu, Mohrovi, sa melódia tak páčila, že ju narýchlo zaradil do polnočnej svätej omše. Dnes je Tichá noc preložená do viac ako 200 jazykov.
Zvyk zdobiť vianočný stromček pochádza z nemeckých Brém približne z roku 1570. Asi v 17. storočí začali stromčeky prenikať do bežných nemeckých domácností, najskôr v mestách, potom na dedinách. V 18. storočí tento zvyk prekročil hranice Nemecka.
Jana Solárová
