Slávnosť najsvätejšieho Tela a Krvi bola v Cirkvi zavedená v roku 1264 pápežom Urbanom IV. Slávime ju vo štvrtok po Nedeli Najsvätejšej Trojice. Patrí už do cezročného obdobia, hoci termín slávenia sa odvodzuje od Veľkej noci.
Čo všetko predchádzalo zavedeniu Sviatku
Sestra Juliana z cisterciánskeho kláštora na vrchu Kornillon v belgickom Liege mala zvláštnu úctu k Oltárnej sviatosti. Eucharistickej adorácii venovala všetok svoj voľný čas. Počas vytrženia videla jasný mesiac s tmavým pruhom. Sám Ježiš jej vysvetlil, že toto temné miesto je znamenie, že Cirkvi chýba jeden sviatok, a to taký, ktorým by sa zvlášť uctievala Sviatosť oltárna. Od roku 1247 povolil lutišský biskup Róbert sláviť sviatok Božieho Tela v biskupskom chráme sv. Martina.
Ďalším dôležitým míľnikom bol eucharistický zázrak v talianskom Bolsene. V roku 1263 slávil kňaz Peter z Prahy svätú omšu v kostole svätej Kristíny v Bolsene. Už dlhší čas pochyboval o reálnej prítomnosti Krista v Oltárnej sviatosti. Keď držal v rukách konsekrovanú Hostiu, premenila sa na kus mäsa, z ktorého tiekla krv.
V tom čase bol na Petrovom stolci pápež Urban IV., tiež veľký ctiteľ Eucharistie. Po preskúmaní a schválení pravosti zázraku v Bolsene sa rozhodol ustanoviť Sviatok Božieho Tela a Krvi pre celú Cirkev. Zostavením liturgických textov poveril svätého Tomáša Akvinského.
Tomášovo poslanie
O Tomášovi je známe, že bol veľkým obhajcom skutočnej prítomnosti Krista v Eucharistii, ale aj jej horlivým ctiteľom. Práve z úst tohto nikdy neprekonaného učenca zaznel výrok, že sa viac naučil v modlitbe pred svätostánkom ako počas mnohých hodín štúdia. Tomáš je autorom eucharistických piesní Klaniam sa ti vrúcne, Bože večitý a Ctíme túto sviatosť slávnu. Okrem toho sa práve Tomášovi pripisuje autorstvo sekvencie Chváľ, Sione, Spasiteľa, ale aj hymnov v Liturgii hodín tohto sviatku: Slovo Božie sa zjavilo, ktorý sa modlíme v ranných chválach, Pri tejto slávnosti nábožne plesajme v posvätnom čítaní, ale aj Sviatosť tela tajomného veleb, jazyk, vďačne chváľ, ktorý sa recituje pri vešperách.
-js-
Obrázok: pixabay.com