Najspanilejším kvetom na prastarom kniežacom rode Gonzagovcov bol svätý Alojz. Narodil sa 9. marca 1568 na otcovskom zámku Kastiglione, pri Mantove. Nábožná matka obetovala dieťa pred narodením Panne Márie Loretánskej. Považujúc synáčka za Boží dar, viedla ho na ceste zbožnosti a svätosti. Chlapec mal vnímavú myseľ a preto ochotne prijímal matkino poučenie. Už od mladosti kráčal v Pánovom zákone, po nepoškvrnenej ceste (Žalm 118, 1). Sotva začal hovoriť, naučil sa Zdravas Maria, a rád sa modlil túto krásnu modlitbu, a keď sa ho spýtali, či miluje Pannu Máriu, nadšene odpovedal: „Ona je mojou matkou, ako by som ju mohol nemilovať?“ Často ho bolo vidieť niekde v kútiku kľačať a modliť sa. Neznal ešte a nepochopil Boha rozumom, cítil Ho však v svojom srdiečku a miloval Ho vrúcnou láskou. Z toho mala matka, Marta Tana, veľkú radosť.

Medzi vojakmi

Gróf Ferdinand Gonzaga chcel z neho urobiť vojaka, preto mu rád rozprával o slávnych vojnách, kúpil mu malú pušku aj vojenské šaty, ako hračku, aby tak dostal chuť k vojenskému stavu. Neskoršie vzal ho do vojenského tábora, kde prehliadali vojenských nováčikov. Keď bol chlapčok medzi vojakmi a pohrával sa so zbraňou, mal z toho otec radosť, úfajúc, že chlapec bude vojakom. Ale bdela nad ním Božia Prozreteľnosť. Raz vzal istému vojakovi z kapsy pušný prach a vystrelil delo. Za tento detinský fígeľ zaplatil skoro životom. Pristúpil k delu tak neopatrne, že kolesá po výstrele späť utekajúce skoro ho rozmliaždili. Porozumel, že Pán Boh ho zachránil mimoriadnym spôsobom, ďakoval anjelovi strážcovi za zvláštnu ochranu, ale odvtedy nemal už chuť k vojenskému stavu. Neskúsený Alojz počul od rozpustilých vojakov neslušné slová a oplzlé reči. Nerozumel tomu, opakoval neslušnú reč, ale keď mu vychovávateľ povedal, že to nesmie robiť, viac také slová nevyslovil. Neskoršie úprimne oplakával tieto malé hriechy a prosil Pána Boha so slzami v očiach, aby mu odpustil. Pri prvej sv. spovedi bol takým žiaľom naplnený, že bolesťou omdlel.

Ináč čistá bola jeho duša ako sneh. Pán Boh ho chcel dať mládeži za vzor, preto zachoval ho tak čistého a nevinného. Na dvore Florentskom medzi najväčšou nádherou a prepychom bol dva roky, ale nijakej ženskej nepozrel do tváre neslušne a zachoval si srdce bez poškvrny. Vyhol sa každému pokušeniu a bol veľmi opatrný pri kontakte s osobami iného pohlavia. Nikdy nehovoril alebo nerobil niečo, čo by len tieň hriechu malo na sebe. Keď sa vrátil na rodný zámok Kastiglione k rodičom, modlil sa často celé hodiny pred ukrižovaným Spasiteľom a prosil ho o posilu v ťažkom boji povolania. Tri razy týždenne postil sa o chlebe a vode, najradšej bol sám v izbe, aby sa mohol sústrediť. Vstával aj v zime o polnoci a spával často na holej zemi. V tom čase dostali sa mu do rúk životopisy svätých od Suria, spisy sv. Petra Kanizia a listy niektorých jezuitov, ktorí pôsobili na misiách medzi pohanmi vo východnej Indii. Čítajúc tieto spisy bol tak hlboko dojatý, že urobil pevné predsavzatie, nasledovať život svätých a s pomocou Božou zasvätiť sa hlásaniu Evanjelia v pohanských zemiach. Študujúca mládež môže sa učiť od neho, chrániť sa zlých kníh a čítať dobré, zbožné knihy, lebo tieto nás povzbudia k horlivejšiemu životu a vzbudia v našich srdciach dobré myšlienky a sväté predsavzatia. Sv. Pavol apoštol vychvaľuje Timoteja, že od detstva pozná Písma Sväté, ktoré ho mohli vyučiť spaseniu (2 Tim 3, 15). Pekná je to pochvala pre Timoteja! On už od detstva rád čítaval Písmo Sväté a iné zbožné knižky, a preto mohol aj iných ľahko poučovať vo viere. Nasledujme tento pekný príklad a čítajme radšej zbožné, poučné knižky, ako všelijaké prázdne veci.

1580 prišiel do Brescie sv. Karol Boromejský, milánsky arcibiskup. Sv. Alojz zašiel k nemu a prosil ho o poučenie a požehnanie. Svätý poznal hneď svätého, a nemohol dosť obdivovať jeho pokoru a nábožnosť, pripravoval ho k prvému svätému prijímaniu a podal mu sám Pánovo Telo. Ťažko je opisovať, ako svedomite a vrúcne pripravoval sa Alojz na tento svätý deň a s akým dojatím slzil v radosti, keď mu prvý raz podali prevelebnú Sviatosť Oltárnu! Odvtedy najnežnejšou láskou choval sa k najsvätejšej Sviatosti, prijímal ju každú nedeľu a sviatok, a ostatné dni venoval príprave a poďakovaniu. Každý deň bol prítomný na omši svätej a pohnutým srdcom ďakoval Ježišovi za ustanovenie najsvätejšej Sviatosti.

Mladý a čnostný

V jeseni r. 1581 cestoval sv. Alojz do Španielska v sprievode manželky cisára Maximiliána II. Alojza pridelili mladému kráľovičovi Jakubovi za panoša. Istého dňa stál mladý kráľovič u obloka a strhla sa veľká víchrica. Tu zvolal hnevlivo: „Rozkazujem ti, vietor, aby si ma prestal obťažovať!“ Prítomný Alojz riekol na to: „Najjasnejší pane, môžete rozkazovať ľuďom, tí vás poslúchnu, ale rozkazovať živlom, to si Boh ponechal pre seba, jemu sú podrobení aj najväčší mocnári sveta.“ Keď to počul kráľ Filip, pochválil panoša a zamiloval si ho. — Pekný príklad pre študentov, aby umŕtvovali v sebe roztopašnosť a všetko rozvažovali so zdravým rozumom. „Chváľte Pána… oheň, kamenec, sneh, ľad, víchrica, ktoré plnia jeho rozkaz“ (Žalm 148, 8). Teda všetko v prírode slúži Bohu, a nemáme právo hnevať sa na prírodné sily, lebo ony plnia rozkaz svojho najvyššieho Pána. Roztopašnosť je, keď sa hneváme na Pána Boha pre zlé počasie a žiadame také, aké sa nám ľúbi: živly slúžia Bohu a Boh všetko tak zariadi, ako nám to najlepšie osoží k dosiahnutiu večného cieľa.

Keď po mnohých ťažkostiach vstúpil r. 1585 do Tovarišstva Ježišovho, začal Pánu Bohu ešte horlivejšie slúžiť. Najmä podivuhodná bola jeho pokora. Nikdy nehovoril o sebe nič, čo by mu slúžilo k chvále. Pri učení robil veľké pokroky, ale preto neopovrhoval slabšími spolubratmi, ba pomáhal im, kde mohol. Zapýril sa, kedykoľvek hovorili v kláštore o jeho vznešenom rode a hovorieval: Boh nehľadí na vysoký rod, ale na čnostné srdce. Zriekol sa vlastnej vôle, plnil z dokononalej poslušnosti všetko, čo žiadala od neho sv. rehoľa. Vďačne podroboval sa nižším službám, a bol šťastný, keď po rímskych uliciach s vrecom na chrbte mohol zbierať almužnu. Hoci bol čistý, ako anjel, predsa podroboval sa prísnemu pokániu; zapieral telo ukrutným bičovaním a prísnymi pôstmi. Bol ustavične spojený s Bohom, a keď bola reč o láske Božej, dojatosťou plakal a srdce mu plápolalo láskou k Spasiteľovi. — Milí študenti, krásne čnosti sv. Alojza nemáte len obdivovať, ale podľa možnosti aj nasledovať! K väčším veciam ste stvorení, a preto nemáte starať sa len o pozemské veci, ale aj ozdobiť srdcia krásnymi čnosťami. Potom bude aj vaša smrť taká svätá, ako bola jeho smrť. „Dokonajúc v krátkej chvíli, vyplnil časy dlhé“ (Múd 4, 13). Zomrel dňa 21. júna 1591, bol len 23 ročný, vysloviac zbožne sväté mená Ježiš a Maria. Nasledujte túto krásnu ľaliu v Božej záhrade!

 

 

Z publikácie Bertrand Ľudovít Huska OP: Pamätaj na Stvoritela v dnoch tvojej mladosti! alebo Ako zasvätit Bohu mladost a ucenie

Dostupné na bezplatné stiahnutie tu.

Text prešiel gramatickou a štylistickou úpravou.

 

-js-