🗣 Toto kázanie si môžete vypočuť tu 🗣.

Niekedy sa môže stať, že prídu do našej viery pochybnosti. Je naozaj pravda to, čomu verím? Odkiaľ viem, že je to naozaj tak? A prečo vlastne Cirkev učí to či ono? Môžeme si pomyslieť, o koľko jednoduchšie to mohli mať napríklad apoštoli, ktorí boli blízko Ježiša počas jeho života, kedykoľvek sa ho mohli na čokoľvek opýtať a odpoveď mohli dostať priamo od Božieho Syna.

Z pochybností však nemusíme mať strach. Oporu môžeme nachádzať práve uprostred spoločenstva Cirkvi a ľudí, ktorí sú v nej. Pápeža a biskupov – nástupcov Ježiša a dnešných apoštolov. Preto aj to, čo učí prostredníctvom nich Cirkev, je učením pochádzajúcim od Boha. Na začiatku Ježiš ustanovil viditeľnú hlavu svojej Cirkvi – Petra, prvého pápeža. Po vyše dvetisíc rokoch je „Petrom dneška“ pápež František. A každý pápež je milosťou svojej doby.

Okrem toho poslal Ježiš do sveta apoštolov. Sú to biskupi, ktorí sa v rôznych kútoch sveta starajú o im zverenú časť Cirkvi. A tiež kňazi a diakoni, ktorí im v tom pomáhajú. Aká dôležitá je táto úloha. Starať sa o časť celku, ktorá mi je zverená. Tak každý z nás je čiastkou, ktorá tvorí celok – Cirkev. Navzájom sa stretávame, pôsobíme na seba a komunikujeme. Nielen v rámci Cirkvi, ale aj mimo nej. A tak ako biskupi a zástupcovia cirkví sa snažia o dialóg, tak aj my na úrovni jednotlivcov vedieme dialóg. Každý deň v rôznych situáciách, či už s veriacimi, alebo neveriacimi ľuďmi. A o tom je aj koncil kolégia biskupov – o spoločnom stretnutí sa a spoločnom tvorení jednoty cez dialóg pod vedením jeho hlavy, pápeža. Práve tu je priestor na to, aby sa spoločne prerokúvali rôzne otázky Cirkvi týkajúce sa oblasti viery, mravov či pastoračných záležitostí.

„Toto kolégium, nakoľko sa skladá z mnohých, vyjadruje rozmanitosť a univerzálnosť Božieho ľudu; nakoľko je však zhromaždené pod jednou hlavou, vyjadruje jednotu Kristovho stáda“ (KKC 885). ,,Kolégium biskupov slávnostným spôsobom vykonáva moc nad celou Cirkvou na ekumenickom koncile“ (KKC 884) .

A teda tak ako telo je zložené z buniek, tak aj Cirkev. Každý z nás je jednou bunkou a spoločne tvoríme časti tela – tajomného tela Cirkvi. Tvoríme jednotu a nie sme sami. A uprostred nás je Kristus. Preto aj v rôznych otázkach viery, ktoré prichádzajú, nám môže pomôcť neostávať sami a pýtať sa, viesť dialóg, a tak sa vzájomne posúvať na ceste spoznávania Boha.

Zuzana Kaňuchová

 

880 Keď Kristus ustanovil Dvanástich, „ustanovil ich na spôsob kolégia alebo trvalého zboru, na čelo ktorého postavil Petra, vyvoleného spomedzi nich“. (…)

883 „Kolégium alebo zbor biskupov má však autoritu, iba ak sa chápe spolu s rímskym pápežom… ako so svojou hlavou.“ Takto chápané kolégium biskupov „je aj nositeľom najvyššej a plnej moci nad celou Cirkvou. Táto moc sa však môže vykonávať iba so súhlasom rímskeho pápeža“.