Imelda Lambertini sa narodila v Bologni začiatkom 14. storočia v šľachtickej rodine. Jej otec bol gróf Egano Lambertini a bol to bohatý, mocný a odvážny muž. Obaja jej rodičia boli veľmi zbožne žijúci katolíci a bolo známe, že boli neobyčajne dobročinní voči chudobným a tiež ku kláštorom a rehoľníkom, ktorí nemali žiadny zdroj príjmu, pretože všetok svoj čas venovali modlitbe.
Rodičia Imeldu milovali, viedli ju k modlitbe a učili ju o Bohu a o svätých. Svetské veci, peniaze, hračky, oblečenie, večierky nemali v jej živote miesto. Keďže pochádzala z bohatej rodiny, mohla mať takmer všetko, čo chcela. Rodičia a príbuzní ju zahŕňali darčekmi, hračkami a pekným oblečením. Imelda tieto pozornosti rozdávala chudobným deťom. V tomto nasledovala úžasný príklad svojich rodičov, ktorí boli veľmi dobročinní k tým, ktorí to potrebovali.
Imelda nikdy nebola osamelá. Vrúcne milovala svojich rodičov a ešte viac milovala Ježiša. Túžila po dni, keď bude môcť žiť naplno pre Neho a prijať Ho vo svätom prijímaní.
Nikoho neprekvapilo, keď jedného dňa ako deväťročná požiadala svojich rodičov o povolenie vstúpiť do miestneho dominikánskeho kláštora. Imelda mala veľmi silnú túžbu stať sa rehoľnou sestrou.
Mníšky boli nadšené, že majú medzi sebou toto krásne dievča a rýchlo si uvedomili, že to nie je obyčajné malé dieťa. Správali sa k nej s nesmiernou láskou a prijali ju ako zvláštny Boží dar pre ich komunitu.
Imelda chcela jednu vec viac ako čokoľvek iné, a to prijať Ježiša vo svätom prijímaní. Zakaždým, keď bola komunita na svätej omši, keď ostatné sestry prijali Ježiša v Eucharistii, veľmi túžila po tom, aby mohla urobiť to isté. Prosila Matku predstavenú, aby si vyžiadala povolenie od kňaza. Jej odpoveď pre Imeldu však bola, že Cirkev nedovoľuje deťom prijímať Najsvätejšiu Eucharistiu až do veku štrnástich rokov a odporučila jej, aby bola trpezlivá a počas svätej omše vytvárala s Ježišom duchovné spoločenstvo, aby s Ním zjednotila svoje srdce a dušu bez toho, aby Ho skutočne prijala.
V stredu, 12. mája 1333, v predvečer sviatku Nanebovstúpenia Pána, bola jedenásťročná Imelda na omši s komunitou. V modlitbe sa k Nemu priblížila tak blízko, ako len mohla. Keď sa skončila svätá omša a odzneli ďakovné modlitby, rehoľné sestry vstali a odišli.
Po čase si sestry všimli, že Imelda nie je medzi nimi a vrátili sa do kostola. Tam uvideli Imeldu v extáze. Nad jej hlavou žiarilo jasné svetlo a vo vzduchu sa vznášala hostia. Jedna zo sestier bežala zavolať kňaza, ktorý pochopil tento zázrak ako znamenie, že Pán v Najsvätejšej Sviatosti túži vstúpiť do Imeldinho srdca. Kňaz zobral paténu, na ktorú položil najsvätejšiu Eucharistiu a podal ju šťastnej Imelde. Ešte v ten deň sa jej čisté srdce spojilo s Ježišom v nebeskej radosti.
-js
