Biblický text: Lk 2,1-19

Modlitba:
Láskavý Otče, ty skrze svojho jednorodeného Syna obdarúvaš ľudí pokojom; na orodovanie preblahoslavenej Márie, vždy Panny, daruj našim časom túžený pokoj, aby sme žili v pokoji ako jedna rodina, spojená úprimnou bratskou a sesterskou láskou. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Pokoj v Novom zákone

Téme pokoja patrí taktiež významné miesto i v Novom zákone. Obzvlášť svätý Lukáš predstavuje Krista ako pokojamilovného kráľa v deň jeho narodenia, keď anjeli zvestujú: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle“ (Lk 2,14). Tento text sa zopakuje v prevolávaní zástupu učeníkov v momente Ježišovho slávnostného vstupu do Jeruzalema: „Požehnaný kráľ, ktorý prichádza v mene Pánovom! Pokoj na nebi a sláva na výsostiach!“ (Lk 19,38). Všimnime si, že pokoj, ktorý ústami anjelov zostupoval z neba na zem, teraz v chválorečení zástupu vystupuje zo zeme do neba.

Keď Ježiš uzdravuje chorých a odpúšťa hriešnikom, často im vraví: „Choď v pokoji!“ Tento pokoj prináša znovu nadobudnuté zdravie a zmierenie s Bohom (Lk 7,50; 8,48). Rovnako aj učeníci, vyslaní Ježišom, budú začínať tým, že svojím pozdravom ponúknu pokoj do domov a miest, kam vstúpia a príjmu ich tam (Lk 10,5). Avšak toto posolstvo pokoja vôbec nie je odpočinkom, ale paradoxne kvôli evanjeliovým požiadavkám a tvrdosti niektorých sŕdc spôsobuje rozdelenie medzi ľuďmi a rodinami: „Myslíte si, že som prišiel darovať pokoj zemi? Nie, hovorím vám, ale rozdelenie. Lebo odteraz sa päť ľudí v jednom dome rozdelí: traja proti dvom a dvaja proti trom…“ (Lk 12,51-52). Toto je bojovný pokoj ako je bojovné aj Božie slovo. Je to pokoj, ktorý zápasí v človeku s hriechom a vyvoláva v ňom reakciu síl zla.

Svätý Pavol vidí v Kristovom kríži, diele zmierenia a vykúpenia, zdroj pokoja, ktorý k nám prichádza od Boha. Dokonca smeruje k tomu, aby pokoj identifikoval s Kristom: „Veď on je náš pokoj! On z oboch (židov a pohanov) urobil jedno a vo svojom tele zbúral medzi nimi múr rozdelenia, nepriateľstvo (…) a nastolil pokoj; aby v jednom tele skrze kríž v sebe samom zabil nepriateľstvo a zmieril oboch s Bohom. Prišiel a zvestoval pokoj…“ (Ef 2,14-17). Pokoj spočíva v zmierení všetkých bytostí skrze Krista: „aby skrze neho zmieril všetko so sebou, keď pre jeho krv na kríži priniesol pokoj všetkému, čo je na zemi aj čo je na nebi“ (Kol 1,20). Pokoj v spojení so spravodlivosťou, láskou a radosťou patrí k ovociu Ducha Svätého: „Božie kráľovstvo (…) je spravodlivosť, pokoj a radosť v Duchu Svätom“ (Rim 14,17; porov. aj Gal 5,22). Pozvanie k radosti v Liste Filipanom korunuje prísľub Božieho pokoja, „ktorý prevyšuje každú chápavosť“ (Flp 4,7). Pod perom apoštola Pavla sa pokoj stáva Božím menom. Apoštol viackrát vraví o Bohu pokoja alebo Pánovi pokoja: „Pán pokoja nech vám daruje trvalý pokoj v každom ohľade“ (2Sol 3,16; taktiež: 1Sol 5,23; 1Kor 14,33; 2Kor 13,11; Rim 15,33; 16,11; Flp 4,9).

Pokoj, o ktorom hovoria tieto texty, nie je iba sentimentom, ale je ozajstnou kresťanskou čnosťou, teda Božou silou, ktorá ma vyžarovať z veriaceho a viesť ho k tomu, aby vôkol seba šíril Kristov pokoj: „Veď Božie kráľovstvo (…) je spravodlivosť, pokoj a radosť v Duchu Svätom (…) Preto sa usilujme o to, čo slúži pre pokoj“ (Rim 14,17.19). „Ak je to možné a závisí to od vás, žite v pokoji so všetkými ľuďmi“ (Rim 12,18). „Napokon, bratia, radujte sa (…) rovnako zmýšľajte, žite v pokoji a Boh lásky a pokoja bude s vami“ (2Kor 13,11).

Pre sv. Jána je Kristova prítomnosť v srdciach veriacich prvoradým zdrojom pokoja, nového pokoja, ktorý je úplne odlišný od pokoja tohto sveta. Ježiš ho dáva svojím učeníkom v okamihu, keď sa ich chystá telesne opustiť: „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam (…) Nech sa vám srdce nevzrušuje a nestrachuje (…) Odchádzam – a prídem k vám“ (Jn 14,27-28).

Taká je téma pokoja, načrtnutá v hlavných líniách naprieč Písmom. Pokoj je v skutku bohatá skutočnosť, ktorá sa týka celého života a vytvára šťastie. Je jedným z najlepších Božích darov. Vychádza zo spravodlivosti a z lásky. Je ovocím Ducha Svätého a sprevádza ho radosť. Je dielom Krista, ktorý na kríži zničil nenávisť a zmieril človeka s Bohom. Pokoj je Božím menom. Kresťan, ktorý prijíma pokoj, sa musí usilovať, aby ho vo svojom živote a vzťahoch odovzdával ďalej.

Prekrútili by sme tieto početné texty, keby sme ich združili do blahoslavenstva pokojamilovných, ktoré v sebe koncentruje tému pokoja, ktorú sa chystáme preskúmať? Kto sú títo pokojamilovní, ak nie tí, ktorí s vierou prijali Boží pokoj, ktorý Ježiš ohlasoval a dokonal na kríži, aby tento pokoj zvestovali a vytvárali medzi inými ľuďmi?

Túžba po pokoji

Či azda netúži každý z nás v hĺbke svojho srdca po pokoji? Po vonkajšom pokoji, teda dobrých vzťahoch z blízkymi, a po vnútornom pokoji, ktorý spočíva v oslobodení sa a zbavení sa nášho nepokoja, zmätkov a vnútornej rozorvanosti. Kto tajne netúži po pokoji ako po nejakom vzdialenom prístave, mimo akejkoľvek neistoty, životných nebezpečenstiev, vnútorných búrok a výčitiek svedomia? Či azda pokoj nezodpovedá jednej z našich pôvodných túžob, ktoré v duši každého človeka svorne vytvárajú túžbu po šťastí? Či sa dokonca i uprostred najtvrdších vojen, aké sme poznali, nedávala mnohokrát najavo túžba po pokoji, keď sa ponad všetok vojnový virvar mocne rozliehalo vianočné posolstvo a aspoň na pár hodín nezabezpečilo pokoj zbraní?

Bezpochyby jestvujú povahy, ktoré milujú boj, zápasenie, ak nie priam vojnu. Vyhľadávajú dobrodružstvo a konfrontáciu, aby lepšie cítili, že žijú, a aby dominovali. Niektorí spisovatelia mohli oslavovať vojnu ako príležitosť, aby človek preukázal najvznešenejšie čnosti a stal sa hrdinom. Je to efektívne aj naprieč vnútornými ťažkosťami a zápasmi, vďaka ktorým sa kresťan zakoreňuje vo viere, upevňuje v nádeji a napreduje v láske. Určitý druh pokoja, ustráchaný a zbabelý, by sa mohol prezentovať ako počiatok úpadku cností, príčina stagnácie a rozkladu spoločnosti.

Avšak vojna a mier súvisia spolu viac, než by sme si mysleli. Či azda túžba po pokoji nenadobúda svoju najväčšiu moc práve uprostred vojny? Spomeňme si na vojnové roky: aká bola silná vtedy naša túžba po oslobodení a mieri? Táto túžba imponovala každému a dokonca sa stala hybnou silou do boja. Vojnový útlak a tieseň nám ukazovali, že iba pokoj ponúka človeku slobodu rozvíjať najvznešenejšie schopnosti a tešiť sa z nich.

A kto by mohol – na duchovnej úrovni – mať radosť z vojny, ktorá prebieha v ľudskom vnútri, z rozdelenia spôsobeného žiadosťami a obavami, ktoré protirečia našim najlepším túžbam a nútia nás konať opak toho, čo by sme chceli? Či nie práve vtedy, keď sa stávame akoby spútanými väzňami, často sužovanými naším ľutovaním sa, či nie práve vtedy z nás najhlasitejšie nevyhŕkne volanie po oslobodení a po pokoji?

Dva druhy pokoja

Sú sily, ktoré sa majú osvedčiť v boji a sily, ktoré túžia po pokoji. Nejestvujú vlastne dva druhy pokoja: plytký a ušľachtilý pokoj? Plytký pokoj je dieťaťom strachu, ktorý sa snaží vyhnúť boju a nebezpečenstvu; určitej lenivosti pred námahou a úsilím. Je to pokoj iba navonok; nastolený vďaka ústupkom, lavírovaniu a kompromisom. Je to pokoj za každú cenu, bez morálnych nárokov. Tento druh pokoja je pacifistický a neschopný priamo povedať „áno“ či „nie“, zaujať jasnú pozíciu, držať sa jej a prevziať zodpovednosť až do dôsledkov. Vždy zdržiava rozhodnutie pod zámienkou dialógu a nedostatku odvahy. Bežná definícia pokoja v dnešných slovníkoch sa so svojou negatívnou charakteristikou v podstate zhoduje s takouto interpretáciou.

Ušľachtilým pokojom budeme nazývať pokoj, ktorý sa objavuje ako vyšší ideál dávajúci ľudskému životu zmysel a plnosť. Vyžaduje si osobné angažovanie a jasnú odpoveď na volanie po pravde, spravodlivosti a po veľkorysej láske. Na rozdiel od falošných prorokov ľahkej spontánnosti a nekonečného dialógu, ten, kto sa zamiluje do takéhoto pokoja, necúva, keď sa treba zaprieť a priniesť obetu, pretože sa ho vo vnútri dotkol mocný a jemný lúč nového pokoja, ktorý nás priťahuje nahor a zhromažďuje energiu, aby sme vytrvali na našej ceste za ním. Jestvuje teda v nás, ale aj nad nami pokoj, ktorého sila je mocnejšia než akékoľvek agresívne sily, ktoré pôsobia v našom srdci i vo svete. Je to bohatý, nežný a udatný pokoj, ktorý je odmenou za všetkou úsilie.

Taký je pokoj, o ktorom hovorí Písmo: pokoj naplnený dobrými vecami, ktorý zhromažďuje všetky cnosti. Je to pokoj, ktorý je realizáciou, uskutočnením blahoslavenstva. Tento pokoj sa definuje svojou plnosťou a bohatstvom. Je to ten pokoj, ktorý anjeli predpovedali hlboko v noci na Vianoce.

Servais Pinckaers