Po smrti svätého Dominika 6. augusta 1221 bol v roku 1222 zvolený za jeho nástupcu Jordán Saský. Jordán pochádzal zo šľachtickej nemeckej rodiny grófov z Ebersteina. Štúdiá začal vo svojej rodnej krajine a dokončil ich na Parížskej univerzite. Hoci nebol bohatý, zaviazal sa sľubom, že každý deň darujeí almužnu prvému chudobnému, ktorého stretne. Keď sa raz v noci ponáhľal na matutína v Notre Dame, oslovil ho žobrák. Keďže nemal pri sebe peniaze, daroval chudobnému mužovi bohato zdobený opasok, ktorý nosil podľa vtedajších zvykov.
V roku 1219 sa v Paríži stretol so svätým otcom Dominikom a na jeho radu prijal diakonské svätenie. O jeho vstupe do dominikánskeho rádu však rozhodlo až kázanie blahoslaveného Reginalda z Orleans. Habit prijal v kláštore svätého Jakuba na Popolcovú stredu v roku 1220.
V roku 1221 bol vymenovaný za provinciála Lombardie. Prišiel do Talianska a dopočul sa, že svätý Dominik je mŕtvy. Generálna kapitula ho v nasledujúcom roku zvolila za svätcovho nástupcu v úrade generálneho magistra rádu. Počas štrnástich rokov založil mnoho kláštorov a obliekol taký veľký počet novicov, že sa stalo zvykom vopred pripraviť habity, keď ho v ktoromkoľvek kláštore očakávali, pretože bolo isté, že privedie mnohých postulantov.
Jordán bol mimoriadne radostnej a veselej povahy, k bratom pristupoval s neobyčajnou láskavosťou.
Napísal viacero kníh, najvýznamnejšou je Libellus de principiis Ordinis Praedicatorum (Kniha o počiatkoch Rádu kazateľov), latinský životopis Dominika a zároveň prvá naratívna história založenia Rádu.
Jordán tragicky zahynul, keď bol navštíviť dominikánske kláštory v Palestíne. Jeho loď stroskotala v blízkosti sýrskeho pobrežia 13. februára 1237. Jordán mal 47 rokov. Pochovaný je v dominikánskom kostole sv. Jána v Akku v dnešnom Izraeli.
-js-
