🗣 Toto kázanie si môžete vypočuť tu 🗣.

Advent, čas očakávania. Ale na koho to vlastne čakáme? Aký je to Boh, ktorý prišiel ako vtelené Slovo? Poďme sa spolu pozrieť do 22. kapitoly knihy Genezis, aby sme to zistili.

Na začiatku tejto kapitoly Boh volá na Abraháma a žiada od neho, aby šiel do krajiny Morja a obetoval tam svojho milovaného syna. Váhu tejto žiadosti nám môže dokresliť predchádzajúci kontext Abrahámovho príbehu. Desiatky rokov čakal na potomka, a keď mal pocit, že Boh na neho v starobe zabudol, namiesto toho, aby to bolo s vlastnou manželkou, splodil syna so slúžkou. Neskôr aj jeho manželka Sára počne syna a na jej popud Abrahám odoženie od seba slúžku Agar aj svojho prvorodeného syna Izmaela. Keď je Izák jediný potomok, ktorý mu zostal, Boh si ho od Abraháma žiada naspäť. „Vezmi svojho syna a obetuj ho tam ako celopal…“

Abrahám napriek všetkému až s nadľudskou vierou odchádza spolu s Izákom do krajiny Morja. Keď už sami dvaja vystupujú na horu a Izák sám vynáša drevo, na ktorom má byť obetovaný, opýta sa veľmi logickú otázku: „Tu je oheň a drevo, ale kde je baránok na celopal?“ (Gn 22,7) Abrahámova odpoveď je veľmi zaujímavá. Hebrejčina na tomto mieste totiž umožňuje dvojitý význam jeho slov. V našich prekladoch Abrahámove slová znejú takto: „Boh sám sa postará o baránka na celopal, syn môj.“ No v hebrejčine by sme mohli túto odpoveď pokojne prečítať aj ako: „Boh sám sa postará o baránka na celopal – môjho syna.“

Napriek tejto odpovedi otca vlastnému synovi robí aj Izák nepochopiteľné. Pokračuje v ceste na vrchol. A ako sa celá táto udalosť skončí? Všetci to poznáme. Anjel v poslednej chvíli zastaví Abraháma a Boh sa naozaj postará o baránka, ktorého Abrahám nájde v kríkoch. Boh, ktorý sa postará. Boh, ktorý vidí. Boh sa postará, pretože vidí ďalej ako my, vidí, čo potrebujeme, čo budeme potrebovať. Boh vedel skôr ako Abrahám a Izák, že význam tej kľúčovej Abrahámovej vety nie je v tom, že baránkom bude syn Izák, ale baránok bude obyčajný baránok, o ktorého sa Boh postaral. Videl na vrchol hory, keď boli Abrahám s Izákom iba v polovici cesty.

Nezažívala takého istého Boha aj samotná Mária a Jozef, keď očakávali narodenie Božieho Syna? V neistote, v ktorej žili, v neistote cesty, v neistote miesta na pôrod, v neistote cesty do Egypta už s malým Ježišom… Boh videl a Boh sa postaral. On je ten, kto sa vie a chce postarať. S takýmto menom sa zjavil Abrahámovi a s takým menom sa stále chce zjavovať každému z nás. Veď predsa samotné nevysloviteľné Božie meno „Ja som“ neznamená iba „Ja som“, ale aj „Bol som“ a „Budem“. Boží pohľad videl, vidí a bude vidieť. Boh sa staral, stará a bude starať. A na takého Boha sa pripravujeme a čakáme naňho. Na Boha, ktorý neprichádza, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil.

sr. Giorgia H. Gallusová