Aké nezvyčajné by bolo, keby sa vás niekto spýtal, odkiaľ ste, a vy by ste nevedeli. Ešte divnejšie by bolo, keby ste nepoznali svoje meno. Ak je v tomto spoločenskom zmysle nevedieť, kto ste, tragické, o to viac je to prípad našich duší. Tak kto si?

Svätý Pavol nám hovorí: „Veď sme jeho dielo, stvorení v Kristovi Ježišovi pre dobré skutky, ktoré pripravil Boh, aby sme ich konali“ (Ef 2, 10). Boli sme stvorení Bohom skrze Ježiša Krista a ním tiež vykúpení. Nie sme však iba „jeho dielom“, nie sme len objektmi pred Bohom, ale slobodní muži a ženy stvorení Bohom a iba pre Boha. Na rovinu povedať: „Sme Božie deti . . .“ (1 Jn 3, 2). Toto je odpoveď, ktorú musíme dať svetu a sebe na otázku, kto sme. Áno, deti – nie poddaní, nie otroci hriechu a smrti. Ale slobodne, „slobodne ho uctievať bez strachu, svätého a spravodlivého v jeho očiach po všetky dni nášho života (porov. Lk 1,74–75)“ Kristus nás svojou smrťou a zmŕtvychvstaním oslobodil spod jarma hriechu, takže aby sme ochotne prijali jeho sladké jarmo, ktoré vedie k večnému životu.

Práve táto „slávna sloboda Božích detí“ (Rim 8, 21) zapálila svätého Dominika, aby kázal evanjelium, či už sám alebo s bratmi. Táto sloboda podnietila svätú Katarínu, aby išla do Avignonu a povedala pápežovi, aby sa vrátil do Ríma. Táto sloboda inšpirovala svätého Františka, aby skočil do chaosu križiackych výprav v nádeji, že obráti sultána. Presvedčila svätého Františka Xaverského, aby vstúpil do temnej, ľadovej krajiny Japonska, aby priniesol svetlo a oheň evanjelia, aby kázal „Ježiša Krista a jeho ukrižovanie“. Ona prinútila svätú Teréziu z Lisieux napísať vlastnou krvou „ Crédo , „Verím“. Táto sloboda nás oslobodzuje milovať Boha bez strachu ako jeho vlastné drahé deti. Čo majú všetci títo svätí spoločné? Skutočnosť, že poznali a rozpoznali svoju identitu Božích detí a chceli túto pravdu sprostredkovať každému, aby sme všetci žili ako milovaní Boží.

Aby ste si naplno užili tieto veľkonočné dni, vedzte, že vzkriesený Ježiš žije vo vás. Cirkev žiada od veriacich, aby sa štyridsať dní postili a konali pokánie, aby sme spoznali Krista, ktorý v nás prebýva. Kristus nám dal silu znášať všetky pokánia a pôsty a bude v tom pokračovať po zvyšok nášho života. Vskutku, nielen aby sme sa tešili z týchto veľkonočných dní, ale aby sme vždy žili ako Božie deti, musíme v sebe rozpoznať vzkrieseného Ježiša – Toho, ktorý nám dal svojho Ducha, aby sme mohli volať: „Abba! Otče!“ lebo keď to robíme, „sám Duch spolu s naším duchom dosvedčuje, že sme Božie deti“ (Rim 8, 16). To je to, čo by nás malo podnietiť, aby sme sa navzájom milovali tak, ako nás miloval Kristus. Tak kto si ? Božie dieťa vykúpené Kristovým vyliatím jeho krvi, povolané Bohom a patriace jedine jemu (pozri Iz 43, 1 ).

 

Sebastian Vincente OP

Obrázok: pixabay.com