Pamätáte sa? Počas pôstneho a veľkonočného obdobia nám dominikáni a dominikánski mladí na stránke dominikáni.sk predstavili spolu 14 cností z učenia sv. Tomáša Akvinského. Boli to miernosť, pokora, zdržanlivosť, skromnosť, láskavosť a poddajnosť, cudnosť, vytrvalosť, trpezlivosť, čestnosť, poslušnosť, šľachetnosť, statočnosť, triezvosť a ambicióznosť, ktorú ale sv. Tomáš vníma skôr ako neresť. Určite nebude na škodu vrátiť sa k týmto hodnotným textom a k úsiliu o dosahovanie cností. Rozprávame sa s bratom Alanom Delym OP.

 

Aké miesto v učení Tomáša Akvinského zaberá učenie o cnostiach?

Cnosti sú srdcom morálnej teológie svätého Tomáša. Myslím, že väčšina kresťanov dnes vníma morálnu teológiu najmä z pohľadu prikázaní, napr. Desatora, ktoré skôr hovoria o hraniciach, v ktorých sa má konanie človeka pohybovať. No Akvinský vybudoval morálnu teológiu na cnostiach. Svätý Tomáš nehovorí ani tak o pomyselných hraniciach, ako skôr o výšinách, do ktorých cnostný človek môže vystúpiť. Človek totiž praktizovaním cností rastie. Rastie tak, že nohami ostáva na zemi, no vďaka cnostiam dovidí ďalej, získava väčší rozhľad. Cnostný človek rastie do skutočnej slobody, do slobody spontánnosti pre dobro.

Na druhej strane, keď sa ponoríme do Tomášových textov o cnostiach, vstupujeme do hlbín ľudskej duše, do hlbín bojov, úspechov a zlyhaní človeka, ktorý sa učí konať dobro. Študovať cnosti tak znamená vydať sa na cestu do hlbín svojho vnútra. Za tých takmer 750 rokov, ktoré uplynuli od Tomášovej smrti, sa hlbiny človeka až tak nezmenili. Tomášova náuka o cnostiach je tak aktuálna aj dnes.

Jednotlivé kázne sa týkali 14 cností. Podľa čoho ste vyberali cnosti, o ktorých ste písali?

Keď mladí ADOM-áci hľadali témy pre svoje kázne, „zablúdili“ až k Tomášovi Akvinskému, ktorého jubilejný rok slávime (v tomto roku uplynie 700 rokov od jeho svätorečenia). Boli prekvapení, že Tomáš má takú rozpracovanú náuku o mnohých cnostiach. Filom Ághová, ktorá bola veľmi obetavou koordinátorkou tohto projektu (Cnosti podľa svätého Tomáša Akvinského) vybrala 14 zaujímavých cností, ktoré následne 14 mladí kazatelia (teda až na dvoch bratov dominikánov 🙂 ) spracovali. Až na jednu z vybraných cností, a to poslušnosť, všetky ostatné cnosti vychádzajú z dvoch základných cností: statočnosti a miernosti. Myslím, že spoznávať rôzne odtiene týchto dvoch cností je pre súčasného (nielen) mladého človeka veľmi aktuálne. Čo je podstatou statočnosti? O čom je cnosť miernosti? Mladí kazatelia sa s týmito otázkami veľmi dobre popasovali.

Existuje pri cnostiach nejaká hierarchia? 

Áno. Tomáš Akvinský, opierajúc sa o pohanských mysliteľov (napr. Aristotela) alebo o cirkevných otcov, nám ponúka istú klasifikáciu cností, ktorá má podobu hierarchického usporiadania. Bez toho, aby som zachádzal do podrobností, môžem povedať, že svätý Tomáš rozlišuje desiatky cností, no všetky sa zbiehajú v siedmich. Tri z nich sú teologálne cnosti, ktoré sa bezprostredne vzťahujú na Boha. Mám na mysli vieru, nádej a lásku (agapé po grécky; caritas po latinsky). Tieto cnosti sú na vrchole spomenutej hierachie. A potom tu máme štyri kardinálne čnosti, teda rozvážnosť, spravodlivosť, miernosť a statočnosť. Medzi nimi prvé miesto zaberá rozvážnosť. Všetky ostatné cnosti vychádzajú z týchto spomenutých cností, sú akoby ich odtieňom (napr. triezvosť či pokora vychádza z cnosti miernosti; trpezlivosť je zase odtieňom statočnosti). Samozrejme, medzi všetkými cnosťami prvé miesto patrí láske, a to preto, lebo ona je cnosťou, ktorá nás zjednocuje s Bohom. No musíme pamätať, že tou láskou, ktorou milujeme Boha, máme milovať aj svojich blížnych. Láska k Bohu je nerozlučne spojená s láskou k ľuďom.

Prečo sa vlastne treba usilovať o cnosti?

Myslím, že stačí spomenúť dva hlavné dôvody. Ten prvý je ten, že usilovať sa o cnosti je niečo rozumné. Každý človek, či veriaci alebo neveriaci, je pozvaný byť cnostným človekom. Cnosti sú akýmsi návodom na dobrý, šťastný život. Cnosti sú rozvitou odpoveďou na vnútorný hlas svedomia každého človeka, ktorý nám našepkáva: rob dobro a vyhýbaj sa zlu. Cnosti nás zušľachťujú, vedú nás k pravej slobode: slobode pre konanie dobra. A ten druhý dôvod je ten, že rozvíjanie cností je súčasťou základnej odpovede na Božie pozvanie k svätosti. Byť svätý totiž znamená byť aj cnostný. Cnosti, ktoré zasahujú každú oblasť nášho života, nám totiž pomáhajú milovať Boha celou svojou bytosťou a svojho blížneho ako seba samého.

 

 

Pokračovanie o týždeň

V druhej časti rozhovoru si povieme, ako konkrétne postupovať pri získavaní cností. Kde začať, ktorú cnosť si vybrať a kedy skončiť… alebo neskončiť nikdy?

Jana Solárová