Čo nás Vianoce učia o modlitbe?

Počas posledných dní som si veľmi obľúbil toto zobrazenie narodenia Ježiša Krista. Vznešenosť a ľahkosť anjelskej radosti a chvály prechádza do jednoduchosti a obyčajnosti úcty ľudí kľačiacich pred malým dieťaťom, pričom mnohí z nich určite nechápu ohromujúcu váhu tejto udalosti. Len tušia. Cez deravú a nedokončenú strechu „príbytku“, do ktorého zavítal Boh, preniká prítomnosť v podobe zjavenia anjela pastierom, ktorý im oznamuje, čo sa práve v tejto chvíli neďaleko nich odohráva. Do príbytku preniká aj budúcnosť v podobe blížiacich sa mudrcov z Východu a zároveň aj minulosť v podobe scény vytiahnutia Mojžiša z Nílu; toho Mojžiša, ktorý je predobrazom Mesiáša. Prítomnosť, minulosť a budúcnosť tak zvedavo hľadia na scénu narodenia Božieho Syna a nachádzajú v nej svoje naplnenie. A napokon, centrom toho všetkého je Ježiš. Ten Ježiš, ktorý už v jasliach naťahuje ruky k človeku, aby sa ho dotkol a objal. Ten Ježiš, ktorý aj na kríži má stále ruky natiahnuté, aby objal človeka. Ježiš sa dáva a ponúka objatie Márii, Jozefovi, pastierom, mudrcom… mne, tebe, nám.

No tento obraz, na ktorý hľadíte, má podľa mňa aj iné meno. Volá sa MODLITBA. Áno, MODLITBA. Tá ma totiž niekedy podobu radosti, ľahkosti a vznešenosti rozhovoru s Bohom, inokedy má podobu obyčajnosti, všednosti až neochoty tráviť čas s Tým, ktorému nerozumieme, ktorý nám príde ako veľmi vzdialený. Len tušíme, že tu niekde je. Do modlitby prenikajú naše obavy z budúcnosti, odovzdávame v nej naše radosti, zlyhania a boľačky minulosti. A to všetko sa deje v prítomnosti, ktorej sa snažíme porozumieť. V modlitbe sa tak stretáva naša budúcnosť, minulosť a prítomnosť s Tým, ktorý je mimo času. A napokon, centrom každej modlitby je Kristus. V ňom sa všetko zbieha. VŠETKO.

Maľba: Scéna narodenia Ježiša Krista v chórovej kaplnke dominikánskeho konventu sv. Dominika a Sixta v Ríme

Ak je modlitba natiahnutím mojich rúk, môjho srdca, smerom k Ježišovi, tak omnoho omnoho viac je modlitba natiahnutím Kristových rúk smerom ku mne, k tebe, aby sa nás dotkol, aby nás objal. Nás, pútnikov na ceste, žobrákov túžiacich po láske, nechápavých učeníkov neschopných rozpoznať ho v ľuďoch a udalostiach nášho života. Nás, svoje milované deti… Toto je modlitba. Dobrodružstvo s Ježišom, ktorému sa učíme dôverovať.

V nasledujúcich týždňoch vám tu dvadsať mladých ľudí predstaví časť svojho dobrodružstva modlitby. Necháme sa pritom inšpirovať Katechizmom Katolíckej cirkvi, ktorý modlitbu rozoberá z každej možnej perspektívy. Pozývame vás ponoriť sa spolu s nami do dobrodružstva modlitby. Lebo modlitba je skutočne dobrodružstvom, v ktorom v prvom rade nie my hľadáme, ale my sami sme hľadaní Tým, ktorý je Dobrý. MODLITBA = Dobrodružstvo s DOBRÝM…

fr. Alan Ján Dely OP