V januári prebiehali v komunitách slovenskej provincie voľby priorov. O tom, ako voľby prebiehajú aj o tom, či má zvolený kandidát šancu nejako elegantne vycúvať, sa rozprávame s bratom Irenejom Fintorom OP, novozvoleným zvolenským priorom, avšak rozhodne nie nováčikom, keďže je vo funkcii už po štvrtýkrát.

Ako u dominikánov prebieha voľba priora? 

Prior sa volí raz za tri roky, je to pre komunitu veľká udalosť. Procedúra má viacero stupňov.

Prvou fázou je zvyčajne tractatus, spoločné uvažovanie nad komunitou, jej prioritami a v tej súvislosti nad vhodnými kandidátmi na priora. Na papier sa napíšu dve, tri, možno jedno meno. Následne kto chce, môže sa k danému bratovi vyjadriť, či podľa neho spĺňa potrebné kritériá. Druhý moment je omša k Duchu Svätému, aby voľba nebola iba o ľudskom vyberaní kandidáta, nejakej politike ako v sekulárnych prostrediach, ale bol tam aj rozmer duchovnej obnovy a prosba o Ducha Svätého, aby sme vybrali správne podľa Božej vôle.

Napokon sa pristupuje k samotnej voľbe priora. Voľba je tajná, prebieha v niekoľkých kolách.  Mená sa píšu na papier. Keď je prior zvolený, tak ten, čo predsedá voľbe, odovzdá výsledky hlasovania provinciálovi. S daným bratom nekomunikuje zástupca komunity, ale provinciál. Provinciál má možnosť voľbu potvrdiť alebo zrušiť. Ak by si zvolili brata, ktorý má iný, dôležitejší apoštolát, ktorý bratia nedobre odhadli a pre provinciu je dôležité, aby v ňom pokračoval, provinciál požiada komunitu, aby pristúpila k druhej voľbe.

Vyberá sa vždy spomedzi bratov danej komunity? 

Nie, za priora si môžeme zvoliť kohokoľvek, nemusí to byť ani brat z danej provincie. Môže to byť brat z Čiech, dokonca aj z Japonska alebo z Vietnamu. Ak bratia zhodnotia, že dotyčný bude poznať reálie a bude schopný dobre reprezentovať, tak si môžu zvoliť brata z celého sveta.

Môže zvolený brat odmietnuť stať sa priorom?

Na to, aby brat neprijal takúto formu dôvery, by mal mať objektívny, veľmi vážny dôvod. Ak ho nemá, mal by úrad s pokorou prijať. Kandidát, ktorý bol zvolený, by nemal k voľbe pristupovať s ľahkovážnosťou.

Je voľba priora podobná aj v iných reholiach, alebo sú priori skôr dosadzovaní zhora?

V rôznych spoločenstvách je to rôzne. Paradoxne, františkáni a dominikáni, ktorí vznikli v tom istom období, to majú úplne odlišne. U františkánov je to tak, že predstavených menujú provinční predstavení. U jezuitov, ktorí vznikli o pár storočí neskôr, je to podobne. Čo povie vyšší predstavený, to platí. U nás je štruktúra veľmi demokratická. Volia bratia, ale provinciál má možnosť voľbu potvrdiť alebo nepotvrdiť.

Aké postavenie má prior v rehoľnej komunite?

Vo vnútri komunity je prior prvý medzi rovnými. Nie je ten, kto má zrazu plnú moc. Mal by v prvom rade sám zachovávať stanovy a viesť komunitu, aby žila podľa rehoľných pravidiel, či je to regula alebo stanovy. Prior by ďalej mal byť ten, ktorý zvoláva dve grémia, konventnú kapitulu a konventnú radu. Na týchto stretnutiach sa definujú základné veci spoločného života, či už program vo vnútri komunity, pastoračné aktivity, voľný čas, pracovné úväzky alebo dlhodobejšie povinnosti, ktoré bratia majú. Na týchto dvoch grémiách sa riešia základné veci týkajúce sa komunity, tak dovnútra komunity, ako aj navonok. Prior týmto stretnutiam predsedá. Niekoľkokrát do roka sa koná kajúcna pobožnosť a prior je ten, kto udeľuje generálnu absolúciu, teda z prehrešení proti spoločnému životu a pravidlám má prior možnosť odpustenia všetkých previnení, z ktorých sa bratia vyspovedali. To je dovnúra komunity. Pred štátom je prior štatutár. To znamená, že prior zastupuje komunitu pred civilnými organizáciami. Rovnako zastupuje komunitu aj pred cirkevnými organizáciami. Komunikuje s biskupom alebo s provinciálom. Vnútri provincie sú priori tí, ktorí sa stretávajú na voľbe provinciála. Priori hovoria nielen do riadenia a koordinovania života v komunite, ale vstupujú aj do vedenia provincie, viacerí sú členmi provinčnej rady.

Je pre vás funkcia priora viac výsadou alebo bremenom? 

Na jednej strane človeka napĺňa bázeň za dôveru, lebo je to v nejakej miere tajomstvo, že bratia sa vedia zhodnúť, často takéto veci spoločnosť skôr rozdeľujú. Určite je tam aj prítomnosť toho, že je to zodpovednosť, lebo každý má niečo, na čo je veľmi citlivý, na čo dáva dôraz a v niečom je zase laxnejší. Aby sme si nevyberali len to, čo nám je ľahšie a príjemnejšie, ale aby sme boli vyvážení.

Čo je na funkcii priora najťažšie?

To, čo je náročné, je, že každý predstavený rieši problémové situácie. Každý povie – k tomu nech sa vyjadrí predstavený. Predstavený by nemal utekať pred pomenovaním problému a hľadaním riešenia. Neznamená to, že to musí všetko robiť sám, mal by spolupracovať s ľuďmi, ktorí sú pri ňom. Na pleciach každého predstaveného je, že musí vstupovať do konfliktných situácií a hľadať riešenie.

A čo je, naopak, pekné?

Pekné je, že predstavený spolu s komunitou dáva tón veciam a spoločne sa formujeme, aj tým, ako starneme a dozrievame. Je pekné vidieť, ako bratia vo vnútri komunity, ale aj ľudia , ku ktorým sme poslaní prehlbujú sa vo viere, upevňujú v nádeji a rastú v láske. Odpoveď na to, čo život prináša, nás vedie k tomu, že nás to určitým spôsobom formuje. Je pekné vidieť ochotu bratov rásť, posväcovať sa.

Jana Solárová

Foto: Alžbeta Mohyláková