Očakávať v radosti? Čakanie vo všeobecnosti nie je veľmi obľúbená činnosť (alebo skôr nečinnosť?) Práve naopak, čakať pred ordináciou u lekára, čakať v rade na pošte alebo na životného partnera či nájdenie zamestnania nás napĺňa netrpezlivosťou. Advent je však časom, keď sme pozvaní v tichu a kontemplácii pripraviť jasličky nášho srdca pre Boha, ktorý sa narodí ako bezbranné dieťa. O Advente nám porozprával brat Irenej Fintor OP. 

Ako sa prežíva obdobie Adventu v Cirkvi?

Advent je latinské slovíčko, ktoré by sa dalo preložiť ako príchod, túžba po príchode. V našom kresťanskom význame je to túžba po príchode Krista. Teda Advent v základnom slova zmysle môžeme preložiť ako roznecovať túžbu, aby prišiel Boh. To je prvé, základné posolstvo. Z biblického hľadiska, vždy, keď sa mala diať veľká udalosť, napríklad Veľká noc, bolo treba pripraviť sa. Druhý rozmer Adventu teda je, že je to čas prípravy na to, kedy príde Boh. V minulosti s veľkou pravdepodobnosťou Advent netrval štyri týždne, ale štyridsať dní, rovnako ako pôst. Čiže aj z biblického uhla pohľadu, podobne ako Izraeliti putovali štyridsať rokov po púšti, aby boli schopní vstúpiť do zasľúbenej zeme, tak aj my sa potrebujeme pripraviť na veľké veci, ktoré Boh pre nás má. A posledný rozmer je liturgický. Advent sa rozdeľuje do dvoch častí. Prvá časť je od Prvej adventnej nedele do 16. decembra. To je vzdialená príprava na Boží príchod. Od 17. decembra do 24. decembra, posledný týždeň pred Vianocami, je v liturgii blízka príprava na Boží príchod.

To sú tri uhly pohľadu, prvý je všeobecný, ktorý vychádza z definície Adventu, druhý je biblický, potreba prípravy na Boží príchod a tretí je liturgický. Liturgické texty nám pomáhajú vstúpiť do túžby, obnoviť si túžbu, aby Boh prišiel do života. Mnohí ľudia by si úprimne povedali, že netúžia, ani nechcú túžiť, aby Pán, Boh prišiel do života, lebo chcú mať život vo vlastnej moci, chcú sami narábať s vlastným životom bez toho, aby bol Boh v ňom prítomný.

adventný veniec

Ako by mal v rámci toho Advent prežiť jednotlivec?

Sú veci, ktoré sú všeobecné. Napríklad, počas Adventu sa slúžia rorátne sväté omše. Bývajú skoro ráno, pri svetle sviec a ich liturgické texty sú o očakávaní. Učíme sa hovoriť spolu s Máriou – áno, staň sa. To naše fiat. To je jeden rozmer. V rámci prípravy je dobré dať si aj osobný záväzok. Sami vieme, čo náš život s Bohom a v medziľudských vzťahoch komplikuje. Možno sme príliš často na sociálnych sieťach alebo nezvládame hnev, nevieme byť trpezliví a počúvať druhých… Je dôležité povedať si individuálne, čo je môj kamienok v topánke, ktorý ma tlačí. Moja bolesť, ktorá mi bráni v bezprostrednejšom vzťahu s Bohom a s blížnymi. A čo môžem urobiť, aby sa to zlepšilo. Tých vecí môže byť veľmi veľa. Ak nestíham fyzické aktivity, môžem si nájsť čas na prechádzku. Niekto si potrebuje povedať, že by mal chodiť skôr spať. Askéza môže byť klasická, zdržiavam sa mäsitého pokrmu alebo sladkého, ale v konečnom dôsledku by nám všetky veci mali pomôcť prehĺbiť vzťah s Bohom a s bližnym a vlastne aj so sebou samým.

Aký to má dopad na prežívanie Vianoc?

Aj v medziľudských vzťahoch, keď niečo očakávame, plánujeme, na niečo sa pripravujeme, má to úplne inú kvalitu, ako keď nás to zastihne nepripravených. Čiže, aby sme Vianoce vnímali nielen cez prípravu stromčeka, nákup darčekov, prípravy štedrej večere, možno niektorí ľudia chodia na dovolenku počas vianočného obdobia… To všetko sú dobré veci, ale je dobré nezabudnúť aj na náboženský rozmer, prečo chcem, aby prišiel Pán, Boh. Nechať nanovo zapáliť a rozhorieť túžbu a v konečnom dôsledku, prečo sa ľudia obdarúvajú, či ja sa viem darovať Bohu a blížnym. Práve fyzické darčeky sú odzrkadlením toho, ako vnímame seba samých. Či sme ako ľudia, ktorí chceme a vieme obdarovať druhých, lebo si ich vážime a sme za nich vďační a vidíme dobro, ktoré nám skrze nich prichádza, a či to dobro chceme a vieme obetovať.

V praktickom živote sme počas Adventu priam zavalení povinnosťami, ako sú zháňanie darčekov, upratovanie domácností, príprava jedla, koláčov… Je možné tieto praktické veci premeniť na duchovné, aby nás to priblížilo k Bohu?

V našej tradícii sú takzvané strelné modlitby, ktoré nám v tom pomáhajú. Tieto veci sú dobré. To, že chceme kúpiť ľuďom darčeky, je dobrá vec. To, že chceme poupratovať byt, je dobrá vec, že chceme pripraviť štedrú večeru, je dobrá vec. Niekedy, keď je toho veľa, aj dobré veci nás zaťažujú. Ide o to, či je to náš výkon, alebo je to niečo, čo Bohu chceme dať. Ak to bude náš výkon, stále budeme odpadávať z vyčerpania a nebudeme vidieť zmysel a hĺbku toho. Ale ak mám úmysel, že aj v tom zhone v praktických veciach je to niečo, čo chcem dať Bohu ako dar lásky, tak to má zrazu inú hodnotu, aj keď sme z toho rovnako unavení. Ale úmysel dokáže vniesť do mnohých okamihov svetlo, prečo to robíme a čo má byť hĺbkou posolstva, čo chceme tým povedať Bohu aj blížnym.

Aké by malo byť srdce človeka na konci Adventu?

Nemyslím si, že zakaždým sa naše srdce mení, takých veľkých obrátení sa v živote deje iba zopár. To, čo dokážeme, je, že sa náš život stále posúva. Niekedy sme z niektorých vecí unavení, v niektorých veciach nevieme povedať nie. Niekedy vidíme, že by sme si mali vedieť zvoliť dobré veci, ale sa nám do toho nechce. Počas Adventu je dobré poupratovať si v srdci v tom zmysle, aby sme mali ochotu súhlasiť s dobrými vecami. Mať vnútornú silu povedať nie veciam, ktoré nás zväzujú a sú pre nás pokušením. Ale aby to zase nebolo o našom výkone. Advent je časom, keď by sme sa mali tešiť na to, že Boh sa priblížil k nám a my sa chceme priblížiť k nemu. V našom srdci možno niekedy nevieme prežívať radosť, lebo prežívame rôzne veci, možno sme stratili prácu, možno sa nám skomplikovali vzťahy, možno nám niekto blízky zomrel… To, čo chceme na konci Adventu a na Vianoce prežívať, je pokoj zo stretnutia s Bohom. V tom pokoji môže byť aj radosť, ale nie je to nevyhnutné. Už pokoj je znakom lásky. Pokoj neznamená, že nie sú ťažkosti. Pokoj v teologálnom zmysle znamená: som blízko niekoho, koho poznám a mám rád, a to mi prináša pokoj v srdci.

Ako sa pripravujete na Vianoce u Vás v reholi?

Myslím, že veľmi veľa špeciálnych vecí nemáme. Tiež sa budeme zúčastňovať rorátnych svätých omší, budeme si pripravovať kláštor na to, aby sme vedeli dobre osláviť Vianoce, určite budú aj darčeky. Čo sme si dali ako predsavzatie, že v sobotu večer by sme sa chceli aj liturgicky stretnúť pri slávení vigílie. Nedeľné posvätné čítanie budeme sláviť slávnostnejšou formou v sobotu večer v kostole. Je to otvorené aj pre verejnosť, takže sa veriaci môžu zúčastniť. To sme si dali ako adventný záväzok a určite by sme v nejakej miere chceli pomôcť niekomu, kto pomoc potrebuje. Buď finančne alebo modlitbou. Sú okolo nás ľudia, ktorí duchovnú, ale aj ľudskú a materiálnu pomoc potrebujú.

 

Jana Solárová

Obrázok: pexels.com