Si povolaný do manželstva? Alebo ťa Boh volá, aby si všetko opustil a zasvätil sa mu ako kňaz alebo rehoľník? Nie je ľahké zorientovať sa vo vlastnom živote. Našťastie v tom nie sme sami a môžeme sa so svojimi otázkami obrátiť na zrelších, skúsenejších a rozhľadenejších. Jednou z príležitostí, tento raz pre mužov, je Víkend v kláštore, ktorý organizujú dominikáni vo Zvolene. Rozprávame sa s bratom Samuelom OP.
Pre koho je určené podujatie Víkend v kláštore?
Je určené pre mužov od 18 do 35 rokov, ktorí hľadajú svoje povolanie a majú záujem o našu (dominikánsku) rehoľu a spiritualitu.
Zažijú účastníci skutočnú ukážku života v dominikánskom kláštore alebo je víkend prispôsobený tomu, že v dome je skupina cudzích ľudí?
Zažijú normálny kláštorný život, ktorý žijeme, a zároveň budú mať navyše stretnutia s bratmi, prednášky, táto časť bude špeciálne pre nich.
Nemusím mať obavu, že keď raz prídem, už sa dominikánov nezbavím?
Necháme ich slobodne odísť. Víkend je úplne nezáväzný a je určený pre širší okruh záujemcov. Nie je to tak, že by sme rátali s tým, že tí, ktorí prídu, nutne vstúpia do našej rehole.
Na čo budú zamerané prednášky?
V programe sú stretnutia s tromi bratmi. Brat Reginald bude mať pre nich úvod do modlitby spôsobom lectio divina. Rozjímať budú nad textom Svätého písma o apoštolovi Petrovi a brat Reginald ich tým bude viesť. Brat Irenej ich prevedie úvodom do teológie zasväteného života a objasní im, čím sa zasvätený život odlišuje od iných stavov Cirkvi. So mnou budú mať predstavenie dominikánskej spirituality a tiež budeme mať stretnutie o procese rozlišovania, čo je dôležité pri procese rozlišovania robiť alebo nerobiť.
V programe je okrem prednášok priestor aj pre individuálny rozhovor. Môže mi človek zvonku pomôcť zorientovať sa v mojom povolaní? Nie je to vec, ktorú by som si mal vyriešiť sám vo svojom vnútri?
Práveže pri rozlišovaní povolania je dôležité mať aj pohľad zvonku, ktorý nás dokáže objektivizovať a poukázať na veci, ktoré si sami nevšimneme. Okrem toho to bude rozhovor s niekým, kto už v reholi žije a ktorý si už obdobím rozlišovania prešiel, takže má s tým osobné skúsenosti.
Čo je tým špecifickým, čím sa rehoľa dominikánov líši od iných rehoľných spoločenstiev?
Naša spiritualita stojí na štyroch pilieroch, ktorými sú modlitba, jednak modlitba liturgická, spoločná, ale aj osobná modlitba, potom je to štúdium, ktoré smeruje ku kázaniu, aby naše kázanie bolo pripravenejšie a adekvátnejšie pre ľudí. Tretím pilierom je bratský život, dominikáni sú a vždy boli rehoľa, kde je dôležité spoločenstvo. Posledným pilierom je kázanie, čo je poslanie našej rehole, pretože dominikáni boli založení sv. Dominikom na to, aby kázali ľuďom, ktorí zblúdili od viery, prípadne si kladú podstatné otázky ohľadom viery alebo života. Teda na úrovni nášho poslania je kázanie cieľom našej rehole a spirituality.
Ako vyzerá všedný deň dominikána?
V každom našom kláštore je to trochu inak, ale u nás vo Zvolene začíname bratia spolu deň ráno o siedmej modlitbou ranných chvál a posvätného čítania. Po nich je čas na polhodinové osobné rozjímanie. Potom máme raňajky, ktoré sú vždy v tichu. Dopoludňajší program je individuálny pre každého brata, niektorí bratia si pripravujú kázne alebo duchovné cvičenia, niektorí dávajú duchovné cvičenia na rôznych miestach, niektorí vyučujú, takisto máme farskú pastoráciu alebo pastoráciu v univerzitnom pastoračnom centre, prípadne sa venujú rôznym úlohám v komunite. Ďalší spoločný program máme o jednej poobede, kedy sa pomodlíme liturgickú modlitbu cez deň. Nasleduje obed. Po obede máme spoločnú “rekreáciu”, teda dáme si spolu kávu a neformálne sa porozprávame tak 20 – 30 minút. Potom ide opäť každý za svojimi povinnosťami a stretávame sa pri spoločnej svätej omši o šiestej. Po nej sú vešpery a večera. Deň končíme spoločnou modlitbou rozjímania, ktoré je od deviatej do pol desiatej. Vtedy je kompletórium, spoločná modlitba pred spaním. Po nej bratia idú spať alebo sa ešte venujú štúdiu, či modlitbe.
A ako vyzerá ten nevšedný?
Počas sviatkov Veľkej noci a Vianoc máme viac spoločných modlitieb. Niekedy si okolo Vianoc zahráme spoločenskú hru alebo si spolu pozrieme film a tiež spolu viac času trávime v kuchyni pri príprave jedál.
Sú nejaké predpoklady, podmienky, ktoré by mal spĺňať muž, ktorý sa chce stať dominikánom?
Rehoľnými predpismi je dané, že človek musí mať minimálne maturitu, 18 – 35 rokov a musí byť fyzicky a psychicky zdravý alebo spôsobilý na rehoľné povolanie. Niektoré fyzické alebo psychické hendikepy naše povolanie nevylučujú, ale niektoré áno. Je potrebné, aby bol pokrstený, absolvoval birmovku a prijal sväté prijímanie. Kandidát by mal byť tiež ľudsky aj duchovne zrelý. Neodporúča sa vstúpiť napríklad niekomu, kto je novoobrátený. Vyžaduje sa, aby nejaký čas žil kresťanským životom. A, samozrejme, nemôže byť ženatý. Člen iného rehoľného inštitútu alebo diecézny kňaz potrebuje súhlas svojho ordinára.
Ako sa posudzuje duchovná zrelosť?
Niektoré veci vidno hneď ako človek príde, najmä čo sa týka psychickej zrelosti. Duchovná zrelosť sa ukáže po čase, hlavne ide o to, či dotyčný chce žiť ako dominikán a robí k tomu konkrétne kroky, či sa počas rozlišovacieho pobytu zúčastňuje modlitieb, či má záujem o štúdium, kázanie…
S čím môže mať človek zo sveta v rehoľnom režime najväčší problém?
Na začiatku je u mnohých ľudí problém spraviť rozhodnutie. Niektorí mladí ľudia váhajú, rozhodnú sa, potom sa sami spochybnia, niečo iné ich nadchne, tak utekajú za tým… Odstrašuje aj prirodzená vážnosť rehoľného povolania. Život v kláštore, ktorý smeruje k jedinému cieľu, zjednoteniu s Bohom a láske k blížnemu spôsobom, ktorý má konkrétna rehoľa, to tiež vie ľudí vyplašiť. Po istom čase je to celibátny spôsob života. A tiež to, že človek žije v spoločenstve s ľuďmi, ktorých si sám nevybral.
Koľko času má človek v reholi na rozhodnutie, kým sa k niečomu zaviaže?
Myslím, že čas na rozhodovanie je veľmi štedrý. Na začiatku človek chodí na stretnutia záujemcov a kandidátov, ktoré trvajú od 3 mesiacov do pol roka. Potom má rozlišovací mesiac, kedy s nami žije a prehodnocuje, či je zasvätený život u dominikánov spôsobom života, ktorým chce žiť. Po tomto období ide na nejaký čas domov. Ak sa vráti, nastupuje do postulátu, to je ďalšie obdobie, kedy človek pokračuje v rozlišovaní povolania. Nezáväzne s nami žije ďalšieho pol roka a už sa pripravuje na formáciu, ktorá u nás teraz prebieha vo Francúzsku, takže počas postulátu študuje francúzštinu. Potom ide na dva mesiace do Francúzska na intenzívny kurz francúzštiny. Ak sa rozhodne pokračovať, ďalšia etapa je noviciát, ktorý sa začína tým, že kandidát prijme habit. V noviciáte žije rok. V tomto období človek síce má habit, ale do rehole právne ešte nepatrí, lebo nemá rehoľné sľuby. Počas tohto obdobia môže stále kedykoľvek zo dňa na deň odísť. Po roku noviciátu, ktorý je ešte stále intenzívnym obdobím rozlišovania, môže zložiť sľuby. Prvé sľuby sa skladajú na rok, dva alebo tri. To je ďalšie obdobie, keď človek už aj právne patrí do našej rehole, ale zároveň je jeho členstvo ohraničené dĺžkou trvania sľubov. Jednoduché sľuby, ako im hovoríme, môže obnovovať najneskôr do obdobia šesť rokov. Teda má ďalší čas na to, aby zvážil, či chce takto žiť. Po tomto čase sa už rozhodne buď zložiť doživotné sľuby, slávnostnú profesiu, alebo odíde. Teda dokopy môže toto obdobie trvať viac ako sedem a pol roka, kedy má človek príležitosť svoje povolanie dôkladne preskúmať a zvážiť, či je to jeho cesta.
Čo je to „stonásobne viac“, čo získa ten, kto opustí všetko?
Je to priateľstvo s Kristom. Isto človek dostane aj to, čo Kristus hovorí: bratov, sestry, polia, domy, to všetko dostane, ale v prvom rade je to jeho blízkosť, poznanie jeho samého a vzťah s ním.
Program Víkendu si pozrite TU
Brat SAMUEL LOVÁS pochádza zo Žiliny. Dominikánom je od roku 2008. Jeho cesta k rehoľnému povolaniu u dominikánov sa začala na jedných duchovných cvičeniach v trapistickom kláštore v roku 2006. Dominikánov spoznal vo svojom rodnom meste a zapôsobili na neho spájaním kontemplatívneho kláštorného života s ohlasovaním evanjelia medzi ľuďmi. Po prvých dočasných sľuboch si musel prejsť obdobím vnútorného očisťovania a zakoreňovania v reholi, ktoré pokračovalo aj po zložení doživotných sľubov v roku 2012. V reholi sa dnes venuje pastorácii povolaní a formácii najmladších bratov.
