Bum! Tresk! Bác! JE TO TU!

Dlhodobá túžba po týždennom stredoškolskom ADOMe sa nám splnila. Začali sme 14.8.2023 večerou na našom obľúbenom mieste, na Pustom Dvore a skončili sme 21.8.2023 spoločne v Lučenci.

Celý týždeň sme bdeli v myšlienke: „Byť živý v Bohu.“

Utorok – streda

Každé ráno sme začínali spoločnými rannými chválami, po ktorých sme mali polhodinovú meditáciu. Čítali a rozjímali sme nad textami samostatne. Boli zamerané na žalmy, ktoré nám neskôr priblížil aj páter Benedikt OP.

Nasledoval spoločný program, kde sme rozoberali myšlienky Timothyho Radcliffa.

Prvý deň sme si priblížili, čo znamená dobrodružstvo a transcendentné dobrodružstvo. Prechádzali sme si to pomocou komentovaného čítania. Každého z nás zaujala iná myšlienka. Poobede nás najprv čakal voľný program. Každý si našiel to svoje – kontemplácia v prírode, hranie spoločných hier, hranie na hudobných nástrojoch, spievanie. Niektorí si dopriali aj poobedný spánok. Ale týmto náš deň nekončil. Neskôr sme sa zišli v 3 skupinkách, do ktorých nás rozdelilo naše vedenie. Každá skupina dostala jednu časť textu, ktorej sme mali porozumieť a následne spracovať do pochopiteľnej formy pre ostatné skupiny. Témy textov boli: Nemožná Přátelství, Ekológia viery a Dom. Čerešničkou na torte boli každým dňom spoločné vešpery a radostná sv. omša. Práve v stredu sme zahĺbili ďalšie korienky ADOMáckej komunity. Prijali sme 3 nových členov. Andy si na svojej ceste vybral patróna detí, sv. Hilára. Pri Danke bude stáť náš veľmi známy – bl. Pier Giorgio Frassati a Dávidovou oporou bude práve zakladateľ dominikánskej rehole, sv. Dominik. Po ukončení chválenia Pána sme sa všetci automaticky zišli v spoločenskej miestnosti. Tu zažívame pokoj v srdciach a nenútenú túžbu po spoločenstve. Spoznávame sa pri hrách, otvárame kúsok svojho ja a pestujeme v srdciach pokoru, odpustenie a pochopenie.

Štvrtok

V tento deň sme si osladili túrou do Ľuboreče. Niektorí z nás si pripomenuli letné putovanie. Kráčali sme sa aj tu, v znamení nádeje. Už tesne za Lentvorou sme boli myšlienkami pri našom cieli – pri vodnej nádrži, pri ktorej sme si poriadne, ale krátko, oddýchli. Na istú chvíľku sa k nám pridal aj ľuborečský pes, na ktorého sestra Justína určite nezabudne :). Na autobus sme stíhali len vďaka trpezlivosti šoféra. V Haliči sme sa ešte osviežili kofolou, zmrzlinou a niektorí, praví turisti, ešte išli objaviť krásu miestneho zámku. Večer pre nás prichystali malé prekvapenie. Všade okolo ohniska boli rozmiestnené svetielka. Mali sme opekačku. Hostina bola dlhá, ale stála za to. Samozrejme nás sprevádzali piesne uchu nám blízke.

Piatok

Po ranných chválach sme mali klasicky polhodinové zamyslenia nad žalmami a potom prišlo do tuhého. Ako hosť k nám zavítal páter Benedikt OP. Počas doobedňajšieho bloku sme sa zaoberali miestom žalmov v Starom zákone – ako vznikali a otázkou prečo. V poobednom bloku sme sa sústredili na konkrétne 3 žalmy, ktoré sme si podrobne rozobrali: Ž27, Ž117 a Ž22.

Sobota

Ráno sme začali tichou sv. omšou s rannými chválami. Doobeda sme sa venovali doktríne, indoktrinácii, dogmatike, a potom dokonca aj exegéze. Páter Lukáš OP nám vysvetlil, že svet bol stvorený Božím slovom. Aj my si náš svet tvoríme našimi slovami, a práve preto musíme študovať. Mali by sme sa naučiť, ako hovoriť o našom svete, ktorý si tvoríme. Štúdium robí našu myseľ viac milujúcou a našu lásku vnímavejšou. Ak bude srdce otvorené, rozum porozumie. Deň sme ukončili s odchádzajúcim slnkom. Čo raz príde, musí aj odísť. Modlili sme sa pritom vešpery a prehlbovali sme krásu prírody so zraniteľnosťou našej duše. Večer sme sa rozdelili do skupiniek a súťažili sme v kvíze, ktorý nám dosť potrápil naše vedomosti zo sveta filmov a seriálov.

Nedeľa

V nedeľu doobeda sme ako obvykle ukončili týždeň kázaním mladých. Boli to asi najlepšie kázne, aké sme kedy doteraz tvorili. Každý odprezentoval v skrytosti prostredníctvom kázní to svoje „ja“. Cez ne sa dal každému z nás čítať životný príbeh, ktorý prežívame, bolo to silné. Rozmanitosť ľudí a myslenia sa nám premietla tak, ako rozmanitosť kvetov na lúke.

Čo by to bol za ADOM bez Blažkinho land-artu? Venovali sme mu čas poobede. Každá skupinka sa snažila zobraziť svoje kázne dokopy. Techník týchto spracovaní bolo ako perál v mori.

Ako je u stredoškolákov zvykom: prvú a poslednú noc sa nespí. Niektorí v tom zotrvali a vydržali nespať do rána. Ráno sme oslávili Pána pri východe slnka na lúkach, keď sme spoznávali tú Božiu moc, spásu a nekonečnú milosť. Po tomto zážitku sme si ešte zahrali volejbal.

Pondelok

Tak, ako sme prišli, musíme aj odísť. Nikto nemá definitívne konečné miesto. Ráno sme ešte pomohli s klasickým upratovaním miestností. Ako som spomínala vyššie, spoločne sme zakončili letný stredoškolský ADOM odchodom do Lučenca, kde sme sa rozpŕchli na všetky svetové strany. Mohol by si niekto povedať, že je to určite nemožné priateľstvo, keď pochádzame z rôznych kútov krajiny. Ale predsa: V Bohu nič nie je nemožné. Všetko čo sa deje, je akt Tvorcu. Priateľstvo a láska búra všetky bariéry a stavia mosty.

Aj týmto spoločenstvom tvoríme Cirkev. Veď: Zostať verní v Cirkvi, znamená zostať verní v Kristovi.

Lýdia Ondričková