V dňoch 10. – 13. septembra 2020 sa už tradične na Pustom Dvore (v Ábelovej) stretla skupinka vysokoškolákov, starých aj nových priateľov. Tentokrát sa spolu snažili priblížiť mysleniu G. K. Chestertona a aspoň na chvíľu nahliadnuť na svet jeho očami prostredníctvom jeho diela: Ortodoxia.
Na úvod nás do diania voviedla hneď vo štvrtok večer sr. Karola. Pred tým, než sme sa pustili do náročnejších tém apologetiky, sme sa pozreli na Chestertonove predstavy o svete v poviedke o dvoch chlapčekoch z jeho knihy Ohromné maličkosti. Už po prečítaní tejto kratučkej poviedky nám bolo jasné, že Chesterton bude pekný oriešok.
V piatok sa k nám pridal aj vzácny hosť o. Pavol Hrabovecký. Kým doobeda sme sa snažili v skupinkách čítať a diskutovať o kapitole z Ortodoxie, poobede nám o. Pavol rozpovedal životný príbeh samotného autora. Novinár, veľmi plodný spisovateľ poviedok, detektívok, poézie či drám. Manžel, konvertita, obranca viery. Sem tam chaotický, s cigarou v ruke náhliaci sa rušným Londýnom meškajúc na nejaké stretnutie. Život tohto muža zmenila jedna myšlienka, na ktorej postavil celý svoj život.
PRAVDA JE. PRAVDU JE MOŽNÉ SPOZNAŤ.
Keď sa Chesterton o niečom presvedčil, nenechal už svojimi základmi zatriasť, no postavil na nich svoju Ortodoxiu, ako na najpevnejšiu skalu.
Poznajúc tieto jeho východiská, v sobotu sme sa pustili v dvoch diskusiách do jeho textov. V nich sme spoznávali majstrovské dielo Chestertonových paradoxov. V diskusii sme na ne narážali a vydávali sa k stredu z jednej aj druhej strany. Otec Pavol nás aj v diskusii upriamoval na dôležité otázky a veľmi nás povzbudzoval k dialógu. Nevyhli sme sa ani náročným otázkam ako: „Prečo som veriaci?“
Posledný deň, v nedeľu, sme hodnotili. Na spoločné zdieľanie našich myšlienok si každý pripravil mini kázeň o tom, čo ho zaujalo. Ako sa ukázalo, najväčšmi rezonovala vo vysokoškolákoch Chestertonova schopnosť ÚDIVU, DETSKEJ JEDNODUCHOSTI a DIALÓGU zažitého v spoločnej diskusii.
Domov sme odchádzali oddýchnutí a motivovaní sem tam aj vykročiť z našej rutinnej cestičky. Odvážiť sa pýtať a pozerať na svet inak. Tak detsky dospelo.
Barbora Ondríková
