„Hoci by ma opustili otec aj mať, Pán sa ma predsa ujme“ (Ž 27, 10).

Margaréta sa narodila ako slepé a postihnuté dievčatko. Na svet prišla okolo roku 1287 na hrade Metola na území Pápežského štátu. Jej zámožní rodičia sa za ňu hanbili a skrývali ju. Našla ju slúžka a dala jej meno Margaréta. V šiestich rokoch ju zamurovali v cele v blízkosti hradnej kaplnky. Zúčastňovala sa svätých omší a prijímala sviatosti. Miestny kaplán ju vzdelával vo viere. Keď hradu hrozila invázia, utiekli rodičia aj s dcérou zahalenou do čiernej šatky na hrad v Mercatelle. Tam ju znovu uväznili. Niektorí spoluobyvatelia o Margaréte vedeli a nepáčilo sa im, ako s ňou rodičia zaobchádzajú, ale báli sa protirečiť jej autoritatívnemu otcovi Parisiovi.

Margaréta

Matka Emília navrhla, aby s Margarétou zašli do františkánskeho kostola v Citá di Castello, kde sa pri hrobe nedávno zosnulého brata Jakuba údajne diali zázraky. Uzdravenie však nenastalo a sklamaní rodičia nechali bezbrannú Margarétu v Citá di Castello celkom samu. Margaréta najskôr žobrala, potom sa dostala do kláštora svätej Margaréty. Jej horlivosť a askéza boli tichou výčitkou pre laxne žijúce sestry, preto ju čoskoro z kláštora s nadávkami a výčitkami vyhnali. Ujal sa jej zbožný manželský pár Venturio a Grigia. V malej izbičke v ich dome sa venovala modlitbe a kontemplácii, pomáhala im s výchovou ich detí, starala sa o chudobných a chorých v meste.

V roku 1303 sa zoznámila s dominikánmi, ktorí krátko predtým prišli do mesta. Pod ich duchovným vedením vstúpila do Tretieho rádu svätého Dominika. U dominikánov sa spovedala aj zúčastňovala na eucharistickom slávení. Počas svätej omše často upadala do extázy. Zomrela 13. apríla 1320 ako 33-ročná v povesti svätosti. Davy na jej pohrebe žiadali, aby bola pochovaná vnútri v kostole. Miestny farár bol proti, ale po tom, ako sa počas pohrebných obradov zázračne uzdravila zdravotne postihnutá dievčina, súhlasil.

Svätá Katrína (v strede) so št

Katarína Sienská (v strede) a štyri dominikánske blahoslavené

-js-